ŽILINA. Pred pár mesiacmi sa mu uhniezdili na balkóne sokoly myšiare. ERICH FERENC ich životný príbeh zdokumentoval na sociálnych sieťach. Pomenoval ich podľa svojej najobľúbenejšej hudobnej skupiny – The Beatles.
John, Paul, George a Ringo vo vtáčej verzii sú prvými dravcami, ktoré amatérsky ornitológ prichýlil v bytovke na žilinskom sídlisku Vlčince. Doteraz mu okolo kŕmidiel zavesených na balkóne lietali iba spevavce – sýkorky, pinky, drozd či ďateľ.
„Každý ten vtáčik sa inak správa, má iné vlastnosti. Baví ma ich sledovať. Sýkorka príde, vezme si semienko a odletí na strom, tam si ho ďobká. Glezg zasa robí „neporiadok“. On si sadne do kŕmidla, lúska priamo na ňom a všetko to padá na balkón. Potom to rozfúka vietor,“ popisuje Erich. Vtákom sa venuje už niekoľko rokov, fotí a natáča ich nielen pre svoj profil tykokos.eu na sociálnych sieťach.
Ako ste sa dostali k týmto vtáčím Beatlesákom?
Prvá priletela samička sokola myšiara. Samec sedel hore na vedľajšom balkóne a vyzeral, že sa bojí. Ona tu lietala asi týždeň, potom sa vymenili. Čakal som, čo sa bude diať.
Na balkóne som mal kvetináč. Minulý rok som v ňom mal nasadené nejaké bylinky. Teraz nevyrástli, bola tam len hlina. Začali tam lietať sokolí rodičia.
Pochopil som, že si obzerajú hniezdo. Občas som zazrel samičku, ako v tom kvetináči sedí a vyhrabáva si v hline jamku. Na balkónové zábradlie som im dával kuracie prsia, aby som ich pritiahol, pretože som chcel, aby tu hniezdili.
Prečo sa podľa vás rozhodli uhniezdiť práve na vašom balkóne?
Kŕmim vtáky. Na balkóne mávam zavesené kŕmidlá, ktoré si vlastnoručne vyrábam z kokosových orechov. Nepáčia sa mi všelijaké tie domčeky zo supermarketov. Alebo také tie plastové. Je to možno praktické, že sa ľahko čistia. Ale na farebnom domčeku ani ten vtáčik nevynikne.
Tí vtáci si to asi povedia, že – tam choď, tam je dobre. Tam je jedlo. Pretože za tú dobu, čo vtáky kŕmim, sa mi tu vystriedalo asi šestnásť alebo osemnásť rôznych druhov spevavcov. Tento rok prvýkrát prišli dravce, ale na hniezdo, tí tu nejedia.
Oni si hniezda nestavajú. Nájdu si ich napríklad v meste, kde im vyhovujú všelijaké balkóny. Sú schopní zahniezdiť v obdĺžnikových kvetináčoch na parapetných doskách.
Zo Žiliny posiela topánky do celého sveta. Remeselník Juraj Matejík obul aj slávnych hercov Čítajte Ako vidím, špeciálne ste sokolom-rodičom svoj balkón upravili.
Pod hniezdo som im dal kartón. Pripravil som im konáre, aby mali súkromie. Aby mali zázemie a cítili sa dobre, aspoň podľa mojich predstáv. Zrejme im to vyhovovalo, keďže sa tam skutočne uhniezdili. Dal som im nad hniezdo aj taký hrubý konár z vŕby, ten mi doniesol kolega. Hovoril som si, že keď sa budú učiť lietať, tak im to pomôže. Neskôr som im okolie hniezda vylepšoval.
Raz na nich začalo silno pršať, tak som im urobil dodatočne striešku z polystyrénu. Ďalším polystyrénom som ich odizoloval od sklenej tabule balkónu, aby sa nenahrievali. Do tých skiel totiž zboku pražilo slnko. Ďalej som im oprel o stenu kartón, zvykli si podeň chodiť na noc. Keď boli tie najväčšie horúčavy, rozprašovačom som im zvlhčoval vzduch a popolieval som dlážku, aby tam nemali sálavé teplo.
Myslím si, že u mňa majú celkom taký komfort. Majú celý balkón. Sedia mi aj v iných kvetináčoch alebo vo vode, ktorú som nalial do misky. Teraz sa tam chladia. Takže už behajú po celom balkóne, aj na schode smerom dovnútra mi už sedávajú. Už mám ale takú zodpovednosť, pocit, že im musím pomáhať, keď už sú u mňa.
Najskôr atletický štadión, teraz športová hala. Bez univerzity by Žilina nemala kvalitné športoviská Čítajte Ako si tu teraz u vás sokolia rodinka žije?
Mamička si zvykne sadnúť na vrchný balkón, hore na strechu. Samec zasa buď tu na brezách, alebo tu na strome. Zo začiatku samec priletel a najedol sa tu, keď som mu nachystal pár kúskov mäsa. Potom ich aj zobral, urobil taký okruh a svojim deťom ich dal sám.
Teraz, keď sú už mladí väčší, potrebujú viac jesť a samička aj samec lovia. Keď uloví samec, odnesie samičke a ona donesie mladým. Niekedy si uloví aj sama, väčšinou myšku. Ľahko sa naľaká, predtým bola pokojnejšia.
Keď boli sokolíky menšie, doniesla myš a naporciovala im. Trhala ju, každému dala do zobáka. Teraz im ju dáva celú vcelku. Kto si uchmatne, ten má. Klbčia sa medzi sebou a trhajú si mäso sami.
Jeden z nich bol vždy taký najmenší. Mal som potom strach, pretože začali byť medzi mladými rozdiely. Traja zhruba rovnakí a ten štvrtý menší. Keď mamička doniesla jedlo a porciovala ho, ten štvrtý sa k nemu vždy nedostal, lebo už bol najmenší. Niekedy sa stáva, keď majú sokoly šesť aj sedem mláďat, že ten najmenší uhynie, lebo sa jednoducho k jedlu už nedostane. Matka nie je až taká spravodlivá, aby každému dávala rovnako. To ona asi ani nevie. A v prírode je to tak, že sa podporujú tí silní, aby prežili.
Bol som preto pripravený pomáhať. Chystal som sa špeciálne toho najmenšieho dokrmovať. On si ale odo mňa zobral jedlo iba dvakrát. Keď už všetci vyrástli, už si odo mňa vziať nechceli.
Ktorý z nich bol ten najmenší?
Ringo. Ten bol z The Beatles síce najstarší, ale aj najmenší a aj býval častejšie chorý. Preto som to najmenšie mláďa tak pomenoval. Doteraz je asi trocha menší, ale má sa k svetu. Všetci štyria sú na tom dobre, takže som rád. Bolo by to zlé, ak by neprežili všetci štyria. Ale ja som veril, že prežijú.
Zachránili ste už niekedy nejakého vtáka?
Raz som šiel z práce po Hlbokej ceste a priplietol som sa k mestským policajtom, ktorí tam naháňali kačku. Jej káčatká spadli do kanála. Mestskí policajti ich zachránili. Snažili sa matku-kačku chytiť a odniesť ju spolu s kačiatkami niekde k vode.
Nedarilo sa im to. Ponúkol som sa im, že sa o kačky postarám – kačičky zoberiem do škatule a matka pôjde isto za mladými.
Všetci odišli preč a ja som tam ostal so škatuľou jedenástich káčatiek. Kačka pochopila, že má ísť za mnou. Povedal som si - aký som frajer, že som to dobre vymyslel. Vždy som troška podišiel a kačka podletela za mnou. Plánoval som ísť až k rybníku pri vodnom diele, kde by som kačiatka vypustil.
Zrazu kačka odletela niekde ďalej a nebolo jej. Čakal som tam, škatuľa mi pišťala v rukách. Mal som pokazené auto a mobil nabitý na päť percent. Nemal som pri sebe hotovosť, všetko platím mobilom. Stihol som zavolať do Zázrivej, kde je záchranná stanica pre zranené živočíchy. Tam mi povedali, že ak ich vypustím k vode bez matky, tak to neprežijú.
Hodinu som tam stál, chodil dookola a čakal, či sa kačka vráti. Zrazu sa zjavila a ja som celý šťastný rýchlo škatuľu s kačiatkami vysypal. Všetky kačičky išli za ňou. Okrem poslednej.
Tá nevládala utekať. Ako z rozprávky. Rýchlo som ju chytil, znova som ju položil k ostatným na koniec radu. V tráve sa už strácali a ona zasa nevládala. Nakoniec kačka odbehla s desiatimi deťmi a jedno mi ostalo v ruke. Veď to je ešte horšie, než keď boli spolu, hovoril som si. Trištvrte hodiny som sa tam predieral po kriakoch a hľadal ich. Márne.
Prišiel som s kačičkou domov a nabil si mobil. Znova som volal do Zázrivej. Mám jej dať jesť, piť? Pán zo Zázrivej mi povedal, že ona nič nebude, je vystresovaná a zomrie. Ak by som ju doviezol, tak by sa o ňu postarali.
Volal som kamarátke, prosil ju, až ma odvezie do Zázrivej. Práve sa jej vrátil priateľ po troch týždňoch z Nemecka. Povedal som – ide o život. Nakoniec mi zavolala naspäť, že po mňa prídu.
V Zázrivej dali káčatko do inkubátora, kde už boli ďalšie malé vtáčiky. Dostalo novú rodinu. Pán zo Zázrivej mi potom vravel, že malo poranenú nôžku. Asi sa poranilo popri tom, ako vtedy spadlo s desiatimi súrodencami do kanála.
Ste voči vtáčikom veľmi ochranársky. Kedy sa u vás prvýkrát prejavila táto vášeň pre prírodu a pre vtáky celkovo?
Prišlo to tak nejako postupne. Pred desiatimi, pätnástimi rokmi bol pre mňa vták vtákom – niečím, čo nad vami preletí a maximálne vám pošpiní auto alebo balkón. Postupom času som zistil, že vtáci majú svoje charaktery.
Pinka mi raz vletela do kuchyne, prešla po zemi, akoby sa nechumelilo a vyletela oknom z obývačky. Sýkorky mi tu vleteli už mnohokrát, popozerali sa a vyleteli zasa von. Mal som pár hrdličiek, chodili mi tu na slnečnicu. Ak som ju pre nich nemal nasypanú, a vedeli, že sedím v izbe, jedna z hrdličiek sa mi ukazovala pred oknom. Dávala mi najavo, že nemajú čo jesť, tak som im musel znova nasypať.
Ďalej som mal takého privátneho drozda. Nazval som ho Ľavé krídlo, pretože ho mal spadnuté, troška poškodené. Na vnútornú parapetu som mu dával lúpanú slnečnicu. Spieval takmer na povel. Vždy som mu na konár napichol polovicu jablka, to majú drozdy rady. A už sme mali taký vzťah, že sa ma nebál.
Mladé sokoly sú už väčšie, ste už zmierený s tým, že vám odletia?
Niektorí hovoria, že odletia a ešte sa zvyknú občas vrátiť. Nemusia to byť ale všetci, môže prísť len jeden alebo dvaja. Budú možno poletovať tu po Vlčincoch, po Žiline, keď už sa narodili v meste na sídlisku.
Viem, že ma opustia. Plakať nebudem, ale budú mi chýbať. Potom si aspoň očistím balkón.
Na žilinskom gymnáziu chovajú dážďovky. Zvíťazili vo výzve, ktorú podporil Jean-Michel Jarre Čítajte Naučili vás niečo o prírode?
Život je jednoduchý vo svojej podstate. My ľudia ho veľakrát komplikujeme, vymýšľame si problémy, hádame sa, bojujeme. A takého krásne zvieratá majú jednoznačný cieľ – jednoducho žiť a rozmnožiť sa. Užívať si život, ktorý majú vymeraný. Netrápia sa s nejakými hlúposťami. Nechcem, aby to vyznelo ako nejaké frázy, ale uvažoval som nad tým, že tí vtáci sú takí šťastní. A voľní, už vo svojej podstate, že môžu lietať.
Netreba veci niekedy priveľmi riešiť. Jednoducho si užívať život, kým sme tu.
