ŽILINA. Zbalil si veci a s terajšou manželkou odišiel za novým začiatkom do Anglicka. Dal prednosť srdcu a chopil sa príležitosti, od chemika cez inšpektora práce prešiel k rodinnému remeslu.
Hoci Žilinčana JURAJA MATEJÍKA inšpirovala história a tvorba s kožou vždy, obuvníctvo a výroba dobových topánok sa na jeho živobytie zmenili až za hranicami.
„Počet objednávok rástol, až sme sa dostali do bodu, keď sme sa v danej komunite stali celosvetovo známymi,“ hovorí o úspechu jeho historickej obuvi.
Nosili ju herci z Pána prsteňov, Planéty opíc aj Hier o tróny. Za originalitu a umelecké stvárnenie výrobkov získal prestížne ocenenia a jeho diela sú dodnes vystavené vo Viedni, Bruseli či Londýne.
Juraj Matejík vysvetlil, že takýto talent má zrejme po starom otcovi. „Zomrel skôr, ako som sa narodil, ale zdedil som po ňom nejaké nástroje, na čo som veľmi hrdý. Uvedomujem si, že kladivo, ktoré používam, držal aj on,“ dodáva s vierou, že dnes by bol na neho starý otec pyšný.
Pekárne bojujú s nedostatkom pracovnej sily. Nepomáhajú ani vyššie mzdy Čítajte Po prerazení na svetovom trhu sa remeselník rozhodol kvôli rodine vrátiť domov. Na Slovensku rozbehol modernú udržateľnú značku obuvi aj kožených doplnkov. Desiatky objednávok posiela do zahraničia a vďaka žilinskému ateliéru sa prácu obuvníka snaží prezentovať aj miestnym.
Na Slovensku sa poukazuje na postupný zánik obuvníckeho remesla. Hovorí sa o klesajúcom záujme o prácu v opravovniach, ale aj výrobniach. Vnímate situáciu či nadšenie mladých podobne?
Určite áno a nejde len o obuvnícke remeslo. Vnímam hlavne, aké náročné je presadiť sa s remeslom na trhu presýtenom masovou výrobou lacných výrobkov a rýchlo sa meniacou módou. Tento fakt rozhodne odrádza. Napriek tomu sa ale stretávam s mladými ľuďmi, ktorí vyhľadávajú tradičné remeslo, nadčasovosť a kvalitu.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čím sa plánoval živiť pôvodne,
- ktorý moment jeho smerovanie zmenil,
- ako vyzerala jeho výroba v začiatkoch,
- vďaka čomu dokázal v zahraničí napredovať,
- pre akých známych klientov pracoval,
- prečo sa rozhodol vrátiť do Žiliny,
- čo ho spája s pápežom.
Živiť sa týmto remeslom ste pôvodne neplánovali ani vy, hoci ste z rodiny obuvníkov. Prečo? Aké ste mali plány?
Študoval som na gymnáziu v Žiline s túžbou stať sa doktorom, no nakoniec som ukončil Chemickotechnologickú fakultu na STU v Bratislave. Štátnice som robil na katedre bezpečnostného inžinierstva a po škole som sa zamestnal ako inšpektor práce v Žiline. Už počas môjho štúdia na strednej škole mi však učarovala práca s kožou. Keď som sa rozhodol odísť do Spojeného kráľovstva, túto lásku som si zobral so sebou.
Prečo ste odišli do zahraničia?
Nasledoval som svoje srdce. Keď sa Katka, teraz už moja manželka, vrátila z ciest po svete a rozhodla sa dokončiť si vysokú školu, navrhla mi odísť s ňou za ďalším dobrodružstvom do Anglicka. Jednoducho som sa si zbalil veci a šiel.
Čo vás napokon priviedlo k práci obuvníka?
Túžba vyrobiť topánky bola vo mne od prvého momentu, hneď ako som začal experimentovať s kožou. Hoci by sa moja kariéra uberala pôvodným smerom, toto krásne remeslo by v mojom živote aj tak určite zostalo.
Dôležitý moment, rozhodujúci v mojom smerovaní, nastal počas jednej návštevy Paríža. Tam som sa stretol s človekom, ktorý bol riaditeľom veľkej organizácie venujúcej sa oživovaniu histórie. A on bol mojou tvorbou, aj keď bola ešte minimálna, uchvátený.
Najskôr atletický štadión, teraz športová hala. Bez univerzity by Žilina nemala kvalitné športoviská Čítajte Vyzval ma, aby som svoje diela odprezentoval na jeho eventoch. Vtedy začali prichádzať aj prvé objednávky, ktorých počet postupne rástol. Avšak bolo to v čase, keď som dostal v Británii pracovnú ponuku, ktorá by znamenala vrátiť sa k pôvodnej profesii v oblasti BOZP.
Na druhej strane, mal som už veľmi veľa objednávok, a tak som sa musel rozhodnúť. Bol to súboj srdca a rozumu, tu ma ale podporila manželka a ja som sa napokon rozhodol zamerať na to, čo mám rád.
Aké boli vaše prvé vyrobené topánky?
Išlo o dobové špicaté topánky, doteraz ich mám vystavené v našej stálej expozícii v Žiline. Majú veľmi ďaleko od replík, ktoré vyrábame teraz, ale pripomínajú mi moje cestu.
Na svoje prvé moderné topánky si tiež veľmi dobre pamätám, pri ich výrobe som vyskúšal všetky možné techniky a inšpiratívne dekorácie. Doteraz ich mám a aj používam.
Po úspechu v zahraničí tvorí v Žiline. (zdroj: archív NP Historical shoes)Ako si spomínate na začiatočné pokusy, na základe čoho ste sa učili?
Pamätám si, ako som na začiatku zháňal všetky dostupné materiály o historickej obuvi a bolo ich veľmi málo. Až so znalosťou angličtiny a cestovaním som sa dostal k zaujímavým zdrojom. Či už to boli knihy, maľby, sochy, náhrobné kamene.
V neposlednom rade mi pomohli stretnutia s ostatnými obuvníkmi, archeológmi, historikmi. Stal som sa členom Archaeological leather group v Cambridgei, kde som mal tú česť spoznať June Swann, svetovú kapacitu a autorku mnohých kníh k téme dobovej obuvi.
Veľkou inšpiráciou pri modernej tvorbe mi bol svetovo uznávaný West End London bespoke shoemaking, ako aj Britské prémiové značky pánskej obuvi, ktoré môžete vidieť i v našom butiku v Žiline.
Ako sa vám vo výrobe darilo? Akí boli vaši prví klienti?
Prví klienti sú podľa mňa vždy dôležití. Dôvera, ktorú prejavia mladému začínajúcemu umelcovi, mu dokáže pomôcť získať istotu a naštartovať niečo veľké. Tak som to pocítil ja. Spomínam si na náš prvý trh v Paríži, veľký záujem ľudí a prvé objednávky. Bolo to neskutočne motivujúce.
Počet objednávok rástol, až sme sa dostali do bodu, keď sme sa v danej komunite stali celosvetovo známymi.
