Nálezy, ktoré môžu prepísať doposiaľ známe fakty o Starhrade. V júni archeológovia skúmali severný svah hradného kopca, ktorý už v minulosti ukázal, že toto skalnaté bralo týčiace sa nad meandrom Váhu bolo zrejme osídlené už v praveku.
Prudký svah so sklonom presahujúcim 45 začali systematicky pomocou detektorov kovov vo viacerých etapách skúmať archeológovia Zuzana Staneková a Marek Both. Počas záverečnej fázy, keď bolo jednoznačne potvrdené, že tento druh výskumu je veľmi prínosný, si na spoluprácu prizvané občianske združenia Slovanské hradiská a Spolok Septentrio, ktoré sa dlhoročne zúčastňujú na archeologických výskumoch po celom Slovensku.
Ako informovalo Považské múzeum v Žiline, počas júnového archeologického výskumu objavili množstvo nálezov zo stredoveku, ale i z praveku, konkrétne z obdobia prelomu letopočtov, keď na budúcom hradnom kopci existovalo výšinné sídlisko púchovskej kultúry, bezpochyby strážiace vodnú cestu a brod pod bralom.
Na žilinskom gymnáziu chovajú dážďovky. Zvíťazili vo výzve, ktorú podporil Jean-Michel Jarre Čítajte Z najzaujímavejších nálezov možno spomenúť ostrohy a železné a bronzové spony na spínanie odevu či predmincovné platidlo. Mladšiu stredovekú fázu osídlenia reprezentujú nálezy hrotov šípov do kuší, konské podkovy, ostroha, pracka z ostrohy, stavebné kovania a podobne.
Najvýznamnejším nálezom je strieborná minca uhorského kráľa Ondreja II z rokov 1205 – 1235. Dátum razby tejto mince totiž o niekoľko desaťročí predbieha dosiaľ predpokladaný vznik hradu, ktorý sa datoval niekedy na koniec 13. stor.
Objav mince zo začiatku 13. storočia naznačuje, že hrad zrejme vznikol ešte pred tatárskym (mongolským) vpádom do Uhorska, ku ktorému došlo v rokoch 1241 – 1242.
Nálezy po úprave a zakonzervovaní vystavia v archeologickej expozícii venovanej opevneniam, ktorá je inštalovaná v Budatínskom hrade.
(zdroj: PMZA)
(zdroj: PMZA)
