ŽILINA. Úroveň gramotnosti slovenských žiakov vyvoláva obavy, posledné výsledky medzinárodného testovania PISA boli nazvané národnou tragédiou.
Podľa nich sa naši 15-roční žiaci dlhodobo držia pod priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Patríme medzi najhoršie z nich, pričom obrovskú rolu hrá vplyv socioekonomického prostredia na žiakov. Zhoršujú sa v čitateľskej a matematickej gramotnosti. Ich prírodovedné znalosti sú naprieč rokmi neuspokojivé stále rovnako.
Aj pre alarmujúcu situáciu v školstve sa v Žiline na konferencii Škola budúcnosti stretli odborníci so snahou podnietiť diskusiu a zmenu. Na základe nelichotivých dát načrtli možné riešenia. Tie totiž z príslušných výskumov zatiaľ nevzišli.
S dátami, no bez zmeny
Naposledy sa ôsmy cyklus štúdie PISA realizoval v roku 2022. Ako ukázal, každé tretie dieťa na Slovensku je čitateľsky negramotné. Na testovaní globálnych kompetencií sa pritom u nás zúčastnilo vyše 5800 15-ročných žiakov všetkých typov škôl. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent detí. Nedisponovali ani základnými čitateľskými zručnosťami.
„Potešilo ma, keď to minister školstva na jeseň vyhlásil za katastrofu, národnú tragédiu. O výsledkoch PISA a negatívnom trende počúvame dlho, no nemám pocit, že by to niekoho nakoplo,“ podotýka Matej Stuška, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ OZ Rodičia.sk s tým, že význam vidí v pretláčaní daných tém do verejnej diskusie, a to zo strany všetkých inštitútov venujúcich sa vzdelávaniu.
Slovenka roka: Mrzí ma podceňovanie práce učiteľa. Keď sa v noci pozhasínajú svetlá, u nás sa svieti Čítajte „Keď chceme, aby došlo k zmene, mali by sme sa o nej rozprávať a nastavovať systémy tak, aby nebol na učiteľov vyvíjaný len negatívny tlak. Každá škola by si zároveň mala nájsť svoje prostriedky, ako situáciu zlepšiť,“ hovorí riaditeľka popradskej školy Viera Grohová o nutnosti experimentovania a napredovania vďaka následnej spätnej väzbe.
Úspechom by bolo dostať sa aspoň na úroveň priemeru krajín OECD, na čo poukázala aj Andrea Galádová z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. To sa však od začiatku merania od roku 2003, v rámci trojročných cyklov, podarilo len minimálne.
„V čitateľskej gramotnosti sme to nedokázali, v prírodovednej iba v prvom cykle, v matematike sme sa do priemeru dokázali dostať aj v roku 2009 a 2018,“ spomína Galádavá, podľa ktorej na Slovensku chýba skupina ľudí zaoberajúca sa týmito výsledkami.
„Ja som naopak spokojný, ako sme dopadli. Keď si zoberieme, koľko investujeme do školstva a aké dosahujeme výsledky, máme vlastne veľmi šikovné školstvo. Čarujeme s málo peniazmi,“ reaguje predseda Rady mládeže Slovenska Juraj Lizák.
Školy vedia v každom prípade požiadať o pomoc aj svojich zriaďovateľov. Marta Slováková z Junior Achievement Slovensko túto možnosť odporúča využiť pre zabezpečenie štandardu detí. „Druhá vec, čo sa aj my v Juniore snažíme robiť, je prepájať školstvo s biznisom. Keď si nevieme pomôcť sami, biznis tomu pomôže. Biznis školstvo potrebuje.“ Školám prinášajú partnerov, eliminujú generačnú chudobu a aj deťom zo sociálne slabších rodín poskytujú zázemie pre ďalší rozvoj a budúcu kariéru.
Viacerí navyše potvrdzujú, že pre zvýšenie gramotnosti, motiváciu a uplatnenie žiakov majú kľúčový význam aktéri vzdelávania na lokálnej úrovni. Príklad efektívnej regionálnej spolupráce vrátane prepojenia školstva s pracovnou sférou možno vidieť aj v okolí Žiliny.
S úpadkom bojujú aj na Žilinskej univerzite
V rámci škôl sa do debaty zapojil i dekan Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity Emil Kršák. Slabé technické zmýšľanie a nízku prírodovednú gramotnosť pociťujú pravidelne už na prijímacích skúškach. Výsledky medzinárodného testovania ich neprekvapili.
