ŽILINA. Objatia s fanúšikmi, spomínanie na hnev kvôli zničenej záhrade či ruky vychádzajúce z múrov Novej Synagógy. Nielen to videli a počuli návštevníci na festivale Hviezdne noci, ktorý organizátori usporiadali minulý piatok a sobotu v Žiline.
Po takmer desiatich rokoch ho presťahovali z Bytče. Od Žiliny, ako väčšieho mesta, si sľubovali lepšie dopravné spojenie alebo ubytovanie. Hudobné a iné vystúpenia zorganizovali v Novej Synagóge, Stanici-Záriečie či v žilinskom Evanjelickom kostole. Boli sme sa pozrieť na sobotňajší večerný program v Novej Synagóge.
Intímny akustický koncert
Keď strážnici v žltých neónových vestách otvoria vo vnútorných priestoroch Novej Synagógy dvere do sály, ľudia na nádvorí vstanú a odložia si šálky s kávou na pol tucet stolov rozložených pred kaviarňou budovy.
Niektorí prestanú posedávať na múroch a spoločne s ostatnými smerujú dovnútra. Prejdú popod čiernu ceduľu so slovami Hviezdne noci a vstúpia do takmer úplne tmavej sály, kde ich víta interpret Vojtik, tohtoročný víťaz ceny Radio_Heads Awards, takzvaných Rádiohláv v kategórii debut roka.
Vojtik sa dostal do povedomia širšej verejnosti vďaka piesni Detviansky sen, v ktorej opisuje odsúdenie a strach z reakcií ľudí na to, že patrí k LGBTIQ+ menšine. Pre poslucháčov Hviezdnych nocí tento rok prichystal akustický koncert, ktorému dominuje intímna atmosféra. Namiesto hlavného pódia zasadeného do steny synagógy si Vojtik zvolil provizórnejšiu scénu v strede sály. Vysvietený je len klavír a sám spevák stojaci pri mikrofóne.
Popularita kempovania rastie. Ľudí láka sloboda, niektorých odrádzajú služby v hotelierstve Čítajte Niektorým poslucháčom, ktorí sedia v polkruhu, svietia do tváre žlté reflektory z rohov budovy. V kontraste farieb vzhliadajú k spevákovi, ktorý sa k nim naopak skláňa osvietený modrými svetlami na zemi, napríklad aj pri piesni Krv, venovanej rodičom. Okrem skladieb z oceneného debutového albumu Kvety z Podpoľania, si Vojtik pre návštevníkov festivalu pripravil aj vlastnú verziu Krylovej „Salome“.
Pred poslednou piesňou svojho vystúpenia vyzve Vojtik poslucháčov, aby vstali a objali niekoho, koho majú pri sebe; človeka, s ktorým do sály prišli. Sám na záver venuje objatie dvom fanúšikom, ktorí počas jeho vystúpenia počúvali piesne s fascinovanými pohľadmi a širokým úsmevom.
Vojtikovo vystúpenie zaujalo aj Ondreja zo Žiliny, ktorý najprv netušil, čo od tohto speváka čakať. „Predtým som ho ešte nevidel, poznal som ho jedine z internetu – na sociálnej sieti som narazil na správu o jeho piesni o Detve. Bolo to akože „kontroverzné“, ľudia mali na to rôzne názory. Teraz som ho videl prvýkrát naživo a bol som veľmi milo prekvapený, veľmi sa mi to páčilo,“ konštatuje.
Excentrický saxofonista a jeho záhrada
Po Vojtikovi sálu zahltí zvuk saxofónu. Na hlavné pódium nastúpi Alabaster DePlume, anglický jazzový hudobník a básnik. Pred začiatkom svojho energického vystúpenia sa tento excentrický saxofonista poďakuje všetkým prítomným za to, že existujú, pretože „žiť je fakt ťažké a ja vás za to obdivujem.“ Rytmickosť jazzových melódií preciťujú aj niektorí poslucháči, zdvíhajúc ruky s otvorenými dlaňami ako kňazi v kostoloch.
Na pódiu Alabastera sprevádzajú ďalší traja hudobníci. Frontmana dopĺňajú na bicích, basgitare a klávesoch. Nad hlavami im pritom visia pestrofarebné okrúhle makety pripomínajúce planéty.
Keďže Alabaster pracuje vo svojej hudbe aj s hovoreným slovom a poéziou, nezabudne sa medzi piesňami rozhovoriť. Spomenie napríklad nepríjemný zážitok, keď mu ľudia ničili autom záhradu. „Ľudia jazdili cez moju záhradu s autom. Nebolo to predsa parkovisko. Čo je teraz moja záhrada a čo je svinstvo?“ zamýšľa sa a dopĺňa, že rozjímal nad svojím hnevom, ktorý mu testuje vlastné hranice.
Alabaster je okrem iného aj aktivistom, v Novej Synagóge spieva o genocíde v Palestíne a vyzýva na jej oslobodenie. Tak ako svoje hudobné vystúpenie začal ďakovaním za životy poslucháčov, končí ho na podobnej nôte. „Potrebujeme vás v tomto svete presne takých, akí ste. Ďakujem, že existujete,“ uzatvára a zoskakuje z pódia.
Návštevníčka z Považskej Bystrice, Veronika, si pochvaľuje tohtoročný program aj samotného Alabastera DePluma. „Mám pocit, že organizátori Hviezdnych nocí sa viac približujú k môjmu hudobnému štýlu. Žánrovo mi veľmi sadol. V skratke mám rada všetko alternatívne a potom ešte jazz. Alabaster DePlume naplnil moje očakávania, naživo znel ešte lepšie, ako keď som ho počúvala predtým cez slúchadlá. Kiež by hral dlhšie,“ vykresľuje Veronika svoje pocity.
Ruky na múroch synagógy
Z vnútra synagógy vyjdú návštevníci naspäť na nádvorie, ktoré je už ponorené do tmy. Jednotne sa usporiadajú do zástupu a uprú zrak na múry budovy. Z múrov nad vchodom do synagógy sa k návštevníkom naťahujú ruky. Biele paže vyvierajú z bielej masy, zábleskom zmiznú z múra v tvare obdĺžnika, aby ich vzápätí vystriedali biele postavy s vykrútenými údmi a prázdnymi očami.
Ďalší záblesk na múry vnesie vinúcu sa hadiu kožu, ktorú za pár sekúnd nahradí ďalšia biela postava. Tej pred očami pristane mobilný telefón. Len občas si múry vyslúžia aj zbesilo meniace sa emotikony, ktoré používatelia smartfónov bežne nájdu na svojich elektronických klávesniciach. Tieto výjavy sa striedajú až do konca sobotňajšieho programu, bez jednoznačného začiatku a záveru, a s až hororovou hudbou.
Toto vizuálne dielo vytvoril Boris Vitázek a nazval ho „Outside Context Problem“. Pri tvorbe pracoval s technikou videomapovania, čiže premietania podobných umeleckých diel na vonkajšie múry rôznych budov či iných objektov. V projekcii na fasáde žilinskej synagógy skúma vzťah pokročilej až mimozemskej technológie, a ľudí, ktorí nemajú správny kontext na to, aby ju pochopili.
Tance na besné tempo v hmle
Spoza dverí kaviarne pri Novej Synagóge sa ozýva dunivý zvuk. Keď niekto dvere otvorí, tempo rýchlej elektronickej hudby exploduje do nádvoria. Každý, kto sa rozhodne do kaviarne vojsť, ocitne sa v úplnej hmle, vidieť môže len na meter pred sebou. Jedinou pomôckou v orientácii sú občasné záblesky reflektorov a stále modré svetlo smerujúce od dídžejského pultu, kde hudobník FVLCRVM mixuje najznámejšie hity a svoju vlastnú tvorbu.
„Cez tú hmlu som ani poriadne nevidel, či je tam desať, alebo päťdesiat ľudí. Bol som za ňu ale rád, pretože sa celkovo ľudia hanbia, obzerajú sa, či ich niekto nevidí. Takže tá hmla tomu asi pomohla,“ myslí si FVLCRVM, producent, dídžej, multiinštrumentalista a spevák v jednom.
Najviac piesní má v tempe 160 BPM (beats per minute; rýchlosť skladby na základe metronómu, pozn. red.). „Také na zacvičenie si, funguje to dobre na arteriálne cesty, či ako sa to volá,“ smeje sa. Na Hviezdnych nociach nehrá po prvýkrát. V Žiline teraz púšťal napríklad aj remix s piesňou od anglickej skupiny Gorillaz. „Bavia ma prerobené hity na úplne iný spôsob, takže každá štvrtá, piata pieseň je takýto remix. Je to veľmi dobrý spojovací moment, kedy sa ľudia cítia, že okej, toto asi poznám,“ hovorí.
„Myslím si, že som určite viac producentom, ako dídžejom, ale práve ten dídžejing mi veľmi pomáha, keď hľadám inšpiráciu. Stále sťahujem novú hudbu a snažím sa sledovať svoje žánre. Veľmi ma to ovplyvňuje, lebo sa to nejako posúva, mení. Hlavne z rôznych krajín prichádzajú rôzne vplyvy,“ dopĺňa FVLCRVM.
Peter Sagan nás previedol sieňou slávy: Nečakal som, že v profesionálnej cyklistike niečo vyhrám Čítajte Najbližšie bude v okolí Žiliny hrať na konci augusta, so svojím DJ setom vystúpi na festivale Skaly v Rajeckých Tepliciach. Vyjadril sa aj k svojmu druhému projektu, popovejšej kapele NVMERI.
„Teraz máme rok viac-menej takú pauzu. Ja sa venujem tomuto FVLCRVM projektu a chalani majú obidvaja po dve deti, čakáme, kedy im odrastú. Určite kapelu neskončíme, ale keď sa už vrátime, zasa to pojmeme inak. Neviem síce, kedy to príde, ale sme v kontakte. Chalani by chceli hrať, aj ja by som chcel, ale oni ani ja teraz nestíhame,“ vysvetľuje FVLCRVM po svojom vystúpení v už takmer prázdnej kaviarni.
