ŽILINA. Viacerí milovníci húb si v košíkoch zo žilinských lesov poodnášali svoje prvé veľké tohtoročné úlovky. Medzi nimi aj početné modráky, ktoré si kedysi ľudia neraz zamieňali s nebezpečnejším satanom.
Hoci je napríklad aj modrák v surovej podobe jedovatou hubou, po správnej úprave vie byť naopak dobrou lahôdkou. Keďže vhodných rád a opatrnosti v prípade zdravia nikdy nie je dosť, na otázky ohľadom možných rizík, ich rozpoznania aj najčastejších chýb sme sa pýtali skúseného hubára a člena mykologickej poradne Petra Meliša.
„Prípady, keď ľudia najskôr zjedia a potom sa pýtajú, nie sú až také výnimočné,“ potvrdzuje zmysel pravidelnej osvety.
Hubári sa už na weboch chvália aj mnohými kúskami nazbieranými v Žilinskom okrese. Na aké huby je v okolí možné aktuálne natrafiť?
Typické pre skoré leto sú hríby a kuriatka. A to hlavne hríb dubový, sosnový a zrnitohlúbikový, takzvaný modrák. Tieto hríby zvyknú rásť za priaznivých podmienok už v máji. Hríby smrekové, v našom kraji zbierané najviac, sa už tiež dajú nájsť. Ich hlavné obdobie ale býva trochu neskôr. Hríb sosnový narastie aj v bukovom lese na machu.
Hríb zrnitohlúbikový má najlepšie dni práve teraz. Máj a jún sú jeho obľúbené mesiace, keď sa objavuje v hojnom počte. Rastie potom ešte dlho do jesene. Ide o jeden z našich najlepších hríbov. Má tuhšiu dužinu, po uvarení príjemnú chuť a vôňu. Oproti svojmu blízkemu príbuznému, hríbu sinému, len málo červivie. Podobne ako hríb smrekový oproti dubovému, ktorý býva často napadnutý hmyzom.
Začiatok leta je tiež typický pre jedlú muchotrávku červenkastú a trochu neskôr aj pre kozáky. Presná šablóna výskytu ale nie je. Vždy niečo prekvapí a iné zas sklame. Ako keď sa jarný druh objaví na jeseň a naopak. Pôvabnica v apríli, májovka v novembri.
Viacerí z okolia aktuálne hovoria o nazbieraných modrákoch. Zvyknú si ich ľudia stále často zamieňať so satanom?
Kedysi boli modráky pre väčšinu hubárov len satany, osveta ale pokročila a zbiera ich už mnoho ľudí. Pravý hríb satanský tu však dlho nebolo možné nájsť. Ľudia o ňom veľa hovorili, no napokon išlo vždy o iné druhy.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ktorý nebezpečný hríb sa pre otepľovanie vyskytuje už aj v okrese Žilina,
- ako treba upraviť v surovom stave jedovatý modrák,
- ktoré huby si ľudia najviac zamieňajú s jedlými,
- aké druhy muchotrávok patria k smrteľne jedovatým,
- ako spoznať najnebezpečnejšie huby a ktoré rady sú len mýty,
- čo patrí k zdravotným príznakom po konzumácii rizikových druhov,
- ako najlepšie huby spracovať,
- kde ich radšej nezbierať,
- ktoré druhy chuti jedla uškodia.
Dlhodobo bola horná hranica výskytu hríba satanského v okolí Považskej Bystrice, s otepľovaním však aj tento pekný hríb postúpil severne, k okoliu Strečna. Spolu s ďalším krásavcom, hríbom purpurovým, nájdeným v Stráňavskej doline.
Platí, že v surovom stave je aj spomínaný modrák jedovatý? Ako ho treba upraviť?
Zrejme všetky modrejúce hríby môžu po nedostatočnej tepelnej úprave spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Niektoré viac, niektoré menej. Obsahujú termolabilné toxíny, ktoré sa varom ničia. Takže modráky rozhodne treba dobre povariť. Minimálne 20 minút, najlepšie pol hodinu.
Opatrnosť a osveta sa vždy zíde, môžete preto zhrnúť, aké jedovaté huby sa v našom okolí vyskytujú najčastejšie? Prípadne, ktoré z nich si ľudia najviac zamieňajú s jedlými?
Najbezpečnejšie na zber sú klasické hríbovité druhy. Teda tie, ktoré majú rúrky pod klobúkom. Ako zvyknú ľudia hovoriť, perinku na podhubí. Podhubie, samozrejme, nie je pod klobúkom. Je to vlastné telo huby pozostávajúce z vlákien, ukryté v zemi.
Popularita kempovania rastie. Ľudí láka sloboda, niektorých odrádzajú služby v hotelierstve Čítajte Medzi kozákmi, sucho-hríbmi, masliakmi či kuriatkami sa jedovaté druhy nevyskytujú. Aspoň nikdy nebývali. Netreba sa teda trápiť s presným určením. Len meďovec korenistý by mohol pálivou chuťou prekvapiť.
V rode hríb jedovaté druhy existujú, no neobsahujú jedy ako lupenaté huby. Látky vo farebných hríboch pri nedostatočnej tepelnej úprave spôsobujú nepríjemné ťažkosti, ale nezanechávajú trvalé následky na zdraví.
Už malý kúsok surového satana veľkosti lieskového orieška, vraj spôsobí mnohonásobné zvracanie, ktoré človeka úplne vyčerpá a dehydruje. Preto si získal prezývku bliják. Ale vieme aj to, že po dobrej tepelnej úprave sa nestane vôbec nič. Hovorím teraz o hríbovitých, nie o hubách všeobecne.
