ŽILINA S umelou inteligenciou sa stretávame čoraz častejšie. Vie nám pomôcť napríklad pri učení sa či písaní textov, no zvykáme si aj na chatboty a voiceboty, ktoré s nami komunikujú v rôznych inštitúciách. Podľa zástupcov personálnej agentúry Grafton je zavádzanie tejto technológie do praxe jednou z dôležitých tém aj na slovenskom pracovnom trhu či v oblasti personalistiky.
Aktuálny prieskum, ktorý zrealizovala personálna agentúra Grafton medzi personalistami vo firmách na Slovensku, ukázal, že umelú inteligenciu dnes pri svojej práci využíva len 16 % z nich. 43 percent ju síce momentálne nepoužíva, no plánuje s tým začať, až 41 % náborových pracovníkov u nás však AI (artificial intelligence) v práci nepoužíva a ani to nemá v pláne.
„Možnosti na uplatnenie umelej inteligencie v tejto oblasti sú pritom skutočne zaujímavé,“ vysvetľuje Jitka Kouba, riaditeľka marketingu personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group, a upresňuje: „Dokáže zefektívniť celý proces náboru nových pracovníkov, napríklad rýchlejšie spracovať životopisy a rôzne analýzy, môže byť tiež veľmi nápomocná pri internej aj externej komunikácii – napríklad pri vytváraní textov a grafiky. A to sú len niektoré z výhod zavedenia tohto nástroja do HR.“
Umelá inteligencia v praxi slovenských personalistov
AI je v súčasnosti jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technológií. Jej potenciál začína využívať čoraz viac firiem pri zefektívnení svojich procesov a činností a faktom je, že tieto možnosti postupne objavujú aj personalisti na Slovensku. Tí, ktorí sa s nástrojmi umelej inteligencie už zoznámili, oceňujú ich praktické výhody aj možnosti uplatnenia.
Podľa prieskumu agentúry Grafton najviac pracovníkov v oblasti HR, ktorí v súčasnosti s umelou inteligenciou pracujú (až 59 % z nich), ju využíva pri vyhľadávaní a oslovovaní kandidátov, a to najmä na tvorbu náborových textov a obrázkov pre reklamu. Nasleduje komunikácia so súčasnými zamestnancami a ich školenie so zhodným podielom 24 %. Chatbot alebo voicebot využíva na komunikáciu s kandidátmi len 10 % personalistov, no skúsenosti z praxe Graftonu už ukázali, že aj využitie náborového „robota“ má svoje opodstatnenie.
Pracovný pohovor s robotom? Čísla hovoria, že je to dobrý nápad
Personalisti z agentúry Grafton si vo vlastnej praxi vyskúšali prácu chatbotu aj voicebotu a dnes už dokážu efekt týchto nástrojov aj vyčísliť. „Chatbot, ktorý máme na našich webových stránkach, sme vyvinuli približne pred štyrmi rokmi a dnes je k dispozícii v piatich jazykových mutáciách,“ hovorí Irena Žďárová, expertka Grafton na inovácie a digitálny marketing.
„So záujemcom o prácu dokáže absolvovať typický rozhovor, ktorý by inak musel urobiť náborový pracovník, a výsledky sú naozaj zaujímavé. Náš chatbot má otázky prispôsobené pre 3 typy zamestnancov – pracovníkov v administratíve, HR, marketingu, pre sektor IT a kandidátov pre výrobné závody. Napríklad s uchádzačmi o prácu vo výrobe absolvoval už takmer 30 000 komunikácií, z čoho viac než v polovici prípadov boli výsledkom odsúhlasený profil uchádzača a odovzdaný kontakt. Takýto písomný ,pohovor‘ trval približne 7 minút a spokojnosť uchádzačov s ním bola v priemere viac než 90 %.
Veľmi podobné výsledky sme mali aj s uchádzačmi o pozície v administratíve,“ približuje Irena Žďárová a zároveň vyzdvihuje pozitíva: „Len absolvovaním takýchto úvodných pohovorov nám pritom chatbot ušetril 2,7 pracovného úväzku. Jeho prínos je však aj v tom, že viac než polovica týchto konverzácií sa mohla bez problémov odohrať mimo pracovnú dobu, čo vyhovuje väčšine uchádzačov, pre náborových pracovníkov by to však bol problém. A keďže náš chatbot dokáže vygenerovať uchádzačovi v prípade záujmu aj životopis, výsledkom je aj viac než 2 000 životopisov.“
Podľa nej môže byť podobne prospešný aj voicebot a to najmä pri zahraničných pracovníkoch, pri ktorých môže byť problém nájsť dostatok náborárov ovládajúcich daný jazyk.
„My sme voicebot využili pri nábore uchádzačov z Ukrajiny, ktorí zareagovali na našu reklamnú kampaň. Voicebot následne uchádzačom telefonoval a dokázal od nich získať základné informácie, ktoré boli pre zamestnávateľa dôležité. Približne za pol roka absolvoval takmer 1 500 hovorov a potvrdený záujem o prácu bol v 12 % z nich, čo je pri tomto type náboru celkovo skvelé číslo,“ delí sa o skúsenosti z praxe expertka z Graftonu.
Ako u nás vnímajú AI uchádzači o prácu a ako zamestnanci?
Podľa výsledkov analýzy Graftonu má široká verejnosť na Slovensku z AI zmiešané pocity a pri pracovnom pohovore uchádzači aj naďalej uprednostňujú osobný kontakt s personalistom. Asi 35 % oslovených kandidátov sa pri hľadaní práce už s umelou inteligenciou stretlo a 44 % z nich uviedlo, že mali z tejto komunikácie pozitívny pocit. 30 % reagovalo neutrálne a 26 % negatívne.
U zamestnancov všeobecne však prevládajú v súvislosti s umelou inteligenciou pozitívne (57 %), prípadne neutrálne emócie (29 %). Len 5 % z nich uviedlo ako hlavnú emóciu hnev. „Z týchto výsledkov možno usudzovať, že prevažná časť pracovníkov na Slovensku považuje technológiu AI za pokrokovú a uvedomujú si jej prínos do budúcnosti,“ sumarizuje Jitka Kouba.
Predsa len nás nedokáže úplne nahradiť
Odborníci zároveň upozorňujú, že k využitiu AI v oblasti personalistiky treba pristupovať veľmi citlivo. „Nástroje AI dokážu veľmi účinne pomôcť v každodennej agende personalistov, a to naozaj pri mnohých činnostiach. Stále je to však nástroj, takže človek s ním musí vedieť pracovať a správne ho používať. Dôležité je najmä to, aby rozumel danej téme a dokázal AI usmerňovať – vhodne zadať úlohu aj kriticky zhodnotiť výsledky, či sú adekvátne alebo vhodné, prípadne ich korigovať,“ dopĺňa Irena Žďárová a pokračuje.
„Umelá inteligencia je veľmi silný a všestranný nástroj v našich rukách, v čom spočívajú nielen jej výhody, ale aj riziká. Mnohé negatíva a dôsledky spojené s jej používaním si pritom zrejme ešte v plnej miere neuvedomujeme a nie sú ani legislatívne dostatočne ošetrené. Vývoj tejto technológie bol veľmi rýchly, takže mnoho právnych otázok tu ešte nie je doriešených, aj preto je pri používaní umelej inteligencie namieste veľká opatrnosť – treba si dať pozor napríklad na to, aké dáta s AI zdieľame, veľmi citlivo treba pristupovať aj k narušovaniu práv tretích strán, ako sú trebárs autorské práva.“
Na zreteli treba mať najmä skutočných ľudí. Smeruje k tomu aj nová európska legislatíva
Pri využívaní AI, a to najmä pri práci s ľuďmi, je podľa odborníčky z Graftonu mimoriadne dôležité nezabúdať na ľudský rozmer a individuálny kontakt s uchádzačmi. Pripomína, že mnoho úkonov v personalistike nie je možné nechať na AI aj s ohľadom na to, ako sa už dnes vyvíjajú právne úpravy v tejto oblasti. Pomerne čerstvá európska legislatíva nazvaná AI Act si totiž kladie za cieľ vyvážiť inovácie s etickým pohľadom a ochranou jednotlivcov pred potenciálnymi škodlivými následkami.
„Nábor, riadenie ľudských zdrojov a vzdelávanie patrí v rámci AI Act do druhej najprísnejšie hodnotenej kategórie vzhľadom na to, ako veľmi sa dotýka ľudských práv a ako veľmi môže ovplyvniť ľudské životy. Niektoré procesy, napríklad prideľovanie konkrétnych uchádzačov na konkrétne voľné pracovné pozície, teda nemôžeme zveriť umelej inteligencii bez toho, aby sme preukázali dostatočné preverenie a testovanie ich korektnosti,“ uzatvára Irena Žďárová.
