VIŠŇOVÉ. Diaľkové túry sa stali jeho závislosťou. So sedemkilovým batohom dokáže kráčať dni aj mesiace. MILOSLAV DANÍŠEK z Višňového je dobrodruh, ktorý ako prvý Slovák zdolal americkú Pacifickú hrebeňovku. Naprieč Spojenými štátmi prešiel pred siedmimi rokmi vyše 4200 kilometrov zhruba za 170 dní.
Miloslav ako prvý Slovák zdolal americkú Pacifickú hrebeňovku. Trvalo to 170 dní Čítajte Odvtedy však svojmu hobby nezostal nič dlžný. Pešo kráčal naprieč Korzikou a Menorkou, ale aj okolo ostrova Madeira, zdolal trasu na Malorke a prešiel i troma krajinami v rámci trailu Tour du Mont Blanc.
Naposledy sa v marci vrátil z Kanárskych ostrovov. Prejdenie trasy GR 131 a 132 na ostrovoch La Gomera a Tenerife trvalo zhruba 11 dní.
„Na La Gomere sme začali kráčať v polopúšti, skalnatej pôde s rôznymi druhmi kaktusov, následne sme prechádzali cez nádherné palmové oblasti, neskôr cez známy a starý vavrínový prales v národnom parku Garajonay. Ten vystriedali viaceré údolia aj výhľady na more,“ hovorí Milo, ktorý o zážitkoch z nového trailu prezradil viac v rozhovore.
Viaceré správy z apríla hovoria o protestoch na Kanárskych ostrovoch proti masovej turistike. Pri vašej ceste boli obyvatelia ústretoví?
Nevšimli sme si ani náznak nepriateľstva domácich voči turistom, ale je pravda, že v marci ešte nemožno hovoriť o plnom stave návštevníkov, sezóna sa len rozbiehala.
Najviac ľudí sme postrehli v Los Cristianos, prístavnom meste na Tenerife. Atmosféra bola pohodová, krajina a najmä počasie nám učarovali hneď po príchode. Predsa len z nášho studeného počasia sme sa dostali do krajiny s letnými teplotami.
Stále cestujete s manželkou?
Stále. Mám v nej vynikajúcu partnerku, čo som veľmi rád.
Práve pri našom predošlom rozhovore ľudia okrem obdivu aktivít narážali na to, že manželka by bola poslednou osobou, ktorú by so sebou vzali. Vy by ste teda nemenili?
Určite nie, obaja sme podľahli kúzlu dlhých trailov.
Máte aj dve dcéry. S nimi diaľkové túry neplánujete?
Často dostávam takúto otázku, ale ako zvyknem hovoriť, na tento typ niekedy trochu extrémnejšej turistiky musí človek podľa mňa dozrieť a hoci majú už 16 a 19 rokov, niekoľkodňové kráčanie by si podľa mňa ešte tak neužili a rovnako, ako aj ja v ich veku, potrebujú skôr dynamickejšie aktivity.
Ďalej sa dočítate aj:
- Kam smerovali prvé kroky Mila a jeho manželky,
- s akou výbavou sa vyberajú na cesty,
- aké sú možnosti dopĺňania zásob na Kanárskych ostrovoch,
- ako riešili zákazy a potrebu stanovania,
- v akej situácii im stúpol adrenalín,
- čím ich krajina ohúrila,
- ako im zhoda okolností zabezpečila závideniahodný zážitok,
- aké sú Milove odporúčania pre začiatočníkov v diaľkových túrach,
- ktoré trasy plánuje zdolať v najbližšej dobe.
Každopádne, zážitky sa monotónnosti vymykajú, mnohé veci dolaďujete až spontánne počas trailu. Ako vyzeralo spoznávanie Kanárskych ostrovov? Kde ste svoju cestu začali?
Po pristátí na Tenerife sme sa presunuli hromadnou dopravou, ktorá v Španielsku funguje na veľmi dobrej úrovni, do prístavného mesta Los Cristianos a odtiaľ trajektom na ostrov La Gomera, kde bol podľa nášho plánu začiatok trailu.
Hneď ako sme dorazili, vybrali sme sa na menší obed a kúpili zásoby a vodu, na ktorú treba na Kanároch obzvlášť myslieť, pretože aj keď tam často spŕchne prírodné vodné zdroje tam prakticky nie sú. Všetku vodu na turistiku si treba poctivo nosiť so sebou.
Na legendu boli zvedavé stovky ľudí. Marek Mintál skóroval pri debute v najnižšej súťaži Čítajte Na La Gomere sme sa pre únavu z presunov na prvú noc ubytovali v malom hoteli aj s raňajkami, čo je pre hikerov vždy praktické, a prvý večer sme strávili v uličkách mestečka San Sebastián de La Gomera, ktoré bolo pútavé aj z hľadiska histórie. Išlo o poslednú zastávku a doplnenie zásob lode Krištofa Kolumba na ceste do Ameriky.
Po príjemne strávenom večeri sme si s manželkou dokúpili pár zásob aj my. A po raňajkách sme vyrazili na trail začínajúci pol kilometra od hotela.
Na La Gomere sa nachádzajú dve trasy, jedna vedie naprieč ostrovom a ďalšia okolo neho. Recenzie potvrdili, že práve cez vnútrozemie je cesta zaujímavejšia, a preto sme trasu skombinovali. Najskôr sme sa rozhodli prejsť vnútrozemím a potom sa vrátiť polovičným trailom okolo pobrežia naspäť do hlavného mesta.
Čo ste si zbalili zo zásob? Akú hmotnosť zvykne mať váš batoh?
Kanárske ostrovy sú z hľadiska zásobovania skvelé, zbalili sme si pár drobností v podobe orieškov, energetických tyčiniek a dehydrovanej stravy, nechýbali ani polievky či káva.
Civilizácia a obývanie ostrova sú pomerne husté a v podstate každý deň sme mali možnosť si potraviny doplniť, dokonca nie je problém ísť sa najesť do viacerých miestnych reštaurácií. Okrem základnej výbavy sme sa teda príliš baliť nemuseli.
Na diaľkové túry chodia vo dvojici. (zdroj: archív Miloslav Daníšek)V rámci základných vecí sme mali v ruksakoch ako vždy oblečenie do tepla aj do zimy, respektíve do dažďa, napríklad páperové bundy sa totiž nosia aj v lete, keďže ak je človek unavený celodenným kráčaním, neraz aj hladný, môže mu byť chladno aj v lete a podobná bunda padne vhod.
Okrem toho je samozrejmosťou aj karimatka, spacák, varič, hrniec, hygienické potreby, nepremokavé oblečenie, rezervné tričko a ponožky, plus najťažšia časť, teda stan.
Z hľadiska váhy som schopný sa celkovo zbaliť zhruba do siedmich kíl, či už ide o Pacifickú hrebeňovku na pol roka, alebo Kanárske ostrovy na dva týždne. Bavíme sa, samozrejme, o základnej váhe bez vody a potravín, kde sa s týmito komoditami váha rýchlo vyšplhá aj na 15 kíl.
Náhradnú obuv si neberiete?
Nie, tú som využil len na Pacifickej hrebeňovke, kde sme nachodenými kilometrami topánky doslova zničili. Pri krátkych trasách ich teda netreba, a keď nohy napríklad zmoknú, tak sa aj samy potom vysušia.
Každý chodí v tom, čo mu vyhovuje, všeobecne ale platí, že pri dlhých trasách je odporúčané aj nohy čo najviac odľahčiť. Turistické topánky sú ťažké, takže my chodíme v bežeckých teniskách a rovnako ich preferuje aj väčšina diaľkových turistov.
Z hľadiska praktických rád, ako to bolo na Kanárskych ostrovoch so stanovaním? Je povolené?
Prakticky je zakázané takmer všade vo svete, výnimkou je napríklad spomínaná hrebeňovka. Zákazy sú v podstate akousi nevyhnutnosťou, pri povolení by sa prípadný nával turistov ťažko reguloval. Z našich skúseností môžem potvrdiť, že ak ste slušný a nerozkladáte sa na príliš viditeľných miestach, nemáte žiadny problém.
Dôležité je vedieť sa správať a nezanechať po sebe žiadnu stopu. Často chodíme takmer ako duchovia. Stanujeme, keď sa zvečerieva, a vstávame niekedy prakticky ešte za tmy. Nikto sa tak o našom prespaní ani nedozvie. A diaľkoví turisti tiež rešpektujú pravidlo „odíď bez stopy“, takže žiadne odpadky a podobné stopy neprichádzajú do úvahy.
Kde zvyknete stan rozložiť?
Niekedy je to adrenalín. Ako to už býva, najkrajšie miesta často míňame ešte počas dňa, pričom musím povedať, že práve v poobedných hodinách sa nám kráča najlepšie. Človek má iný druh energie.
Niekedy vie byť hľadanie miesta na prespatie náročné. (zdroj: archív Miloslav Daníšek)V podvečerný čas je nádherné svetlo a celková atmosféra. Po mieste na spánok sa začíname rozhliadať zvyčajne zhruba hodinu pred zotmením, niekedy ho nájdeme rýchlo, inokedy sme pre nevhodnosť terénu museli kráčať ešte aj s čelovkami.
Adrenalín vtedy stúpa a rozložíme sa potom na prvom relatívne dostupnom mieste. Aj teraz na Kanárskych ostrovoch sme sa ocitli v takom exponovanom teréne, až sme spali priamo na chodníku. Iné rovné mesto sme v danej chvíli nenašli.
