ŽILINA. Na Kysuciach ich nedocenili, pre iné samosprávy sa stali príkladom práce s mládežou. Občianske združenie SYTEV sa po úspechoch v Trnave rozhodlo z Kysuckého Nového Mesta, rodiska mládežníckej organizácie, premiestniť do Žiliny.
Nehostinné podmienky by tak aj podľa slov predsedníčky združenia Barbory Majerovej vystriedala podpora.
Silu spolupráce a prístupu samosprávy potvrdzuje zakladateľ SYTEV-u Lukáš Hrošovský, ktorý na dolných Kysuciach pociťoval presný opak.
„Miesto podpory mesta sme časom pociťovali skôr odpor a nálepkovanie. Venovali sme sa svojim činnostiam, no mesto nás nepropagovalo a nepodporovalo ani materiálne,“ rozpráva s tým, že od obyvateľov si za svoj aktivizmus vyslúžil urážky a nepochopenie, opakovane čelil nenávistným prejavom.
Podpora zefektívnila výsledky
Zamestnanci mesta Trnava sa do kysuckej mládežníckej klubovne prišli podľa slov Hrošovského inšpirovať na základe projektov združenia a pozitívnych ohlasov prezentovaných viacerými slovenskými organizáciami.
„Dostali sme ponuku rozšíriť klubovňu do Trnavy. Keďže sme zo strany občanov v Kysuckom Novom Meste prijímaní neboli, a možno zmyslu nášho pôsobenia ani nerozumeli, posunuli sme sa tam, kde podobnú prácu ľudia ocenia," približuje zakladateľ združenia.
Naďalej aktivizujú mládež a otvárajú jej nové možnosti na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Podnecujú mladých k sérii činností počnúc neformálnym vzdelávaním, ekológiou a dobrovoľníctvom až po lámanie stereotypov a boj proti extrémizmu.

„Ako som v roku 2022 odišiel, uľavilo sa mi, pretože som pocítil celkovú podporu mesta. Zo strany oddelenia zamestnancov som mal možnosť byť docenený ako profesionál,“ dodáva Hrošovský, ktorý sa práci s mladými venuje už viac než desať rokov.
Len po roku pôsobenia v Trnave získal za svoju činnosť ocenenie ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže, následne sa stal za prítomnosti prezidentky Zuzany Čaputovej laureátom prestížneho ocenenia Biela vrana. „Cítil som sa zrazu viac slobodný a začal poukazovať na veci na Kysuciach bez toho, aby som sa bál negatívnych následkov.“
Zhruba za dva roky sa v Trnave podarilo vybudovať tri mládežnícke klubovne, ktoré vytvorili zázemie aj pre stredoškolské parlamenty, vďaka čomu vznikol Mládežnícky parlament mesta Trnava.
Komunitným aktivitám sa celkovo venujú aj mimo klubovní, od letného kina cez upratovanie verejných priestranstiev po workshopy pre mladých či cestovanie za vzdelaním do zahraničia.
Potenciál vidia v Žiline
Na Kysucké Nové Mesto nezanevreli, ale ako poukazujú, sú odhodlaní chytiť sa možnosti a premiestniť svoju základňu do Žiliny, ktorá je podľa nich značne otvorená práci s mládežou. Ponúka skvelé podmienky na ich ďalšie fungovanie.
Informatívna správa o zámere mesta uzatvoriť s organizáciou memorandum o spolupráci bude žilinským poslancom predložená na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva.