ŽILINA. Na Slovensku sa stáva čoraz populárnejšou nová športová aktivita. Suplujú pohyby koňa, ktorý pozostáva z plyšovej hlavy pripevnenej na drevenej tyči.
S týmito takzvanými hobbíkmi športovci súťažia vo viacerých kategóriách a neraz si k nim vytvárajú emočnú väzbu. Správajú sa k nim ako k živým.
Aj o tom je šport známy ako hobbyhorsing. Má u nás stovky nadšencov, ale tiež mnohých kritikov, ktorí sa smejú nad nezmyselnosťou podobnej činnosti.
„Ak je športom curling, zametanie ľadu pod pukom, môže ním byť aj skákanie cez prekážky s tyčou a konskou hlavou,“ hovorí Diana Migaľová Baschierová, zakladateľka Slovenskej asociácie hobby horse.
Ide o občianske združenie, ktoré je v našej krajine prvou organizáciou svojho druhu, a to od decembra 2020.
V aktivite našli hlbší zmysel
Hobbyhorsing zaujal aj rodinu Cvachovcov z Varína, o pomerne novom športe sa dozvedeli cez sociálne siete a zahraničné videá. Hoci je povedomie verejnosti a tejto aktivite na Slovensku v začiatkoch, časom sa s komunitou hobbyhorserov spoznala aj Marianna Cvachová s dcérou Mariannkou.
„Na prvý pohľad môže hobbyhorsing vyzerať humorne, dievčatá skáčuce s akousi konskou hlavou na tyči môžu vyznieť až detinsky. Aktivita má ale oveľa hlbší zmysel a môžeme hovoriť aj o obrovských fyzických progresoch. Napríklad dievčatá z Česka, kde má šport lepšie zázemie, preskakujú aj prekážky vysoké 140 centimetrov, pričom im siahajú takmer po krk,“ popisuje Varínčanka Mariana Cvachová s tým, že práve podobné skoky nazvala základnou kategóriou tohto športu.
Automobilka Kia Slovakia vyrobila päť miliónov áut. Na linky pribudnú čisto elektrické vozidlá Čítajte Okrem neho deti a mládež nacvičujú aj ďalšie disciplíny, ktoré sú podľa slov Cvachovej prevzaté od reálnych koní, po fyzickej stránke sú pohyby ťažšie aj kvôli súčasnému držaniu plyšového koňa.
Inšpirujú sa športovcami z Fínska
Okrem skokov sa trénuje drezúra či parkúr, pričom inšpiráciu si nadšenci hobbyhorsingu berú hlavne cez internet z videí z Fínska.
Práve ono je totiž rodiskom daného športu. „Vo Fínsku exituje tento šport viac než 20 rokov a venujú sa mu aj starší, vyše dvadsaťroční ľudia, je u nich skrátka populárny. Moja dcéra Dália vo Fínsku súťažila už dva roky, máme teda skúsenosti s veľkými medzinárodnými pretekmi, ktoré sú vnímané ako majstrovstvá sveta,“ približuje Migaľová Baschierová, ktorá na Slovensku zastrešuje aktivity detí a mládeže venujúcej sa tomuto novodobému, zatiaľ neprofesionálnemu, športu.
Od prvých pokusov k popularizácii
K založeniu asociácie ju podnietila práve činnosť jej dcéry Dálie, ktorá ako trinásťročná zvykla jazdiť na koňoch až do čias pandemických obmedzení. Možnosť zajazdiť si bola pre opatrenia nereálna, pričom si Dália našla vlastnú cestu.
Po tom, čo narazila na viaceré videá hobbyhorsingu, rozhodla sa ho aj sama vyskúšať. „Ušila si svojho prvého koňa zo starej obliečky naplnenej perím a pridala k nej tyč zo starej metly. Predpokladám, že práve ona priniesla tento šport na Slovensko, minimálne ho najviac spopularizovala,“ rozpráva jej matka Diana.
Výsmech ich nezastavil, deťom dali zázemie
Hoci spočiatku rodičov Dálie šport prekvapil, nevysmiali ju tak, ako je dnes pri mnohých stále bežné. Podľa slov vedúcej asociácie označujú hobbyhorsing viacerí za nezmyselný, smiešny alebo neefektívny. Na novú aktivitu svojej dcéry však Migaľovci nazerali pozitívne, venovala sa predsa pohybovej aktivite, bola produktívna a rozvíjala aj svoju fantáziu.
Mladá Žilinčanka sa presadila v Amerike. Pred kariérou golfistky dala Viktória prednosť štúdiu Čítajte Postupne sa okolo nej začali sústrediť aj viaceré dievčatá z jej okolia, hlavne z lokality Pezinka. „S manželom sme si povedali, že ak sa tomu majú venovať plnohodnotne, mali by sme vytvoriť organizáciu, ktorá sa tomu bude venovať tiež. Založili sme Slovenskú asociáciu hobby horse ako občianske združenie a prví na Slovensku sme vytvorili aj šampionát v hobbyhorsingu,“ potvrdzuje zakladateľka s tým, že sa na ňom zúčastnilo hneď 120 detí.
Ešte pred majstrovstvami Slovenska sa pokúsili poskytnúť deťom zázemie a možnosť zdokonaľovať sa aj vo forme športového kempu.
Už jeho prvý ročník sa stretol so záujmom a kladnými odozvami nielen od detských účastníčok, ale aj ich rodičov. Asociácia v nich preto pokračuje doteraz.
„Dali sme tak deťom príležitosť sa stretnúť, aby sa dievčatá spoznali aj mimo sociálnych sietí a osobne. Priniesli sme komunite zázemie a popularita športu stále rastie. Dália aj iné dievčatá sa stretávali neraz s veľkým hejtom, tie menšie ani nie, pri 13- či 14-ročných to však bolo iné. Ľudia sa často pousmiali, keď ich videli behať s hlavou koňa,“ spomína zakladateľka združenia.
Vnímajú ich ako živé
Deti sa k takzvaným hobbíkom dokonca správajú ako ku skutočným koňom. „Tie kone poznáme po mene, aj ich pohladkáme, prihovoríme sa im. Keďže poznáme rôzne predsudky, aj spomínané kempy robíme radšej na samote pri lese, aby moli byť deti samé sebou. Hlavne malí športovci sa ku svojim koňom vedia upnúť, jedno dievča začalo vďaka tomu viac fungovať s kolektívom a komunikovať,“ dodáva Diana Migaľová Baschierová.
Vytvorenie vzťahovej väzby a jej prínos potvrdzuje aj Cvachová: „Hlavne menšie deti sa s ním aj rozprávajú, zdobia si ho, vedia ho dokonca často pomojkať ako vlastné živé zvieratko. Ide v podstate o náhradu skutočného koňa, ktorý je pre veľkú časť ľudí pre financie nedostupný.“
V Žiline berú neúčasť v pohárovej Európe bolestivo. Vrátia sa Kaprálik s Ďurišom? Čítajte Mladí jazdci si svojich hobbíkov zvyknú aj meniť. Obyvateľku z Varína inšpiroval dcérin záujem natoľko, že začala s ich výrobou. „Spolu s dcérou som teda našla hobby aj ja, profesionálne robené koníky sú navyše veľmi drahé. Verne sa podobajú na skutočné kone, ale nie každý si ich môže dovoliť,“ vysvetľuje.
Ako dodáva, je fanúšičkou každého športu a prvoradé je u nej napredovanie detí aj bez ohľadu na konkrétny druh pohybových aktivít.
