Aktuálne obmedzenie hazardu na území mesta Žilina čoskoro oslávi dva roky. V septembri 2022 totiž mestskí poslanci schválili zákaz umiestnenia kamenných herní menej ako 500 metrov vzdušnou čiarou od škôl, školských a sociálnych zariadení. Po takmer dvoch rokoch od schválenia predmetného obmedzenia sme sa pozreli na to, ako situácia s hernými prevádzkami v meste vyzerá.
Herne ubúdajú nielen kvôli zákazu
Keďže herne podľa daného kritéria v podstate nie je kde umiestniť a nové licencie sa už nevydávajú, legálne môžu v Žiline podnikať len tí prevádzkovatelia, ktorým ešte dobiehajú povolenia udelené pred zákazom. „Z pôvodných 29 kamenných herní je dnes v prevádzke už len 17 herní a po auguste tohto roka neostane žiadna,“ hovorí Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier. Herne však v Žiline ubúdali už aj pred rokom 2022, kedy bolo prísne obmedzenie schválené. Ešte v roku 2020 bolo otvorených až 34 prevádzok. „Ide o prirodzený úbytok. Mnohé prevádzky nezvládli náročné pandemické roky 2020 a 2021, kedy museli byť väčšinu času zatvorené. Práve pre klesajúce počty sme nerozumeli kroku samosprávy, ktorá schválila tvrdý zákaz hazardu v časoch, keď všetky mestá bijú na poplach a žiadajú vládu o finančnú výpomoc,“ zhodnotila situáciu Dominika Hlobenová.
Menej peňazí v ťažkých časoch
A podľa dostupných dát sa mesto Žilina úplným zákazom hazardu skutočne o nemalé financie pripravilo. Kým v roku 2020 na povinných odvodoch z hazardu do mestskej pokladnice získalo viac ako pol milióna eur, v minulom roku to bolo necelých 380 tisíc. Na druhej strane sa v Žiline hovorilo o plátaní dier v rozpočte vysokým úverom, významnom zvyšovaní poplatkov za komunálny odpad a ďalších škrtoch, ktoré viac či menej zasiahnu do celkového komfortu obyvateľov.
Hazard nezmizne
Kamenné prevádzky zostanú zatvorené, no hazard nevymizne. Ako je to možné? Tendenciu, ktorou sa budú súčasní hráči uberať, už načrtla pandémia COVID-19, počas ktorej kamenné herne nesmeli byť otvorené. Namiesto výpadku nastal masívny presun hráčov do online prostredia, kde aj mnohí zostali. Hovoria o tom najmä čísla. Oproti roku 2018, kedy výťažky z online hazardu tvorili iba jedno percento celkovej sumy, v roku 2022 tvorili už podiel 23% a dnes je to číslo jeden na trhu s hazardnými hrami s viac ako 40 %-ným podielom. Na druhom mieste hráčskeho záujmu sú v súčasnosti stávkové, kancelárie, ktoré po online kasínach odviedli do štátneho rozpočtu najviac peňazí. Až na treťom mieste skončili kamenné herne. A keďže z online hazardu či stávkových spoločností mestám a obciam žiadne poplatky neplynú, sú to práve samosprávy, ktoré na presun hráčov doplácajú finančne najviac.
Rozmach nelegálneho hazardu
„Prohibícia navyše nemusí priamo znamenať ani koniec fyzického hazardu na území mesta, dokazujú to aj prípady z niektorých obcí, kde bol výskyt legálnych herní na základe sprísnenia legislatívy výrazne obmedzený,“ uvádza Asociácia zábavy a hier. Úrad pre reguláciu hazardných hier tam zaistil množstvo nelegálnych automatov nazývaných tiež kvízomaty a o neúčinnosti represívnych opatrení hovoria aj ďalšie skúsenosti z veľkých miest. Tvrdý zákaz hazardu v Brne bol zrušený po troch rokoch, počas ktorých mesto zaplavili čierne herne, ktoré naoko fungovali ako občianske združenia a vklad do hry tu bol chápaný ako dobrovoľný dar, v Nitre vďaka úplnému zákazu herní a kasín na území mesta príde mestská pokladnica každoročne o približne 600 tisíc eur. Navyše od momentu zákazu sa Nitra a okolie stali absolútnym lídrom v počte odhalených nelegálnych kvízomatov.
Zbytočný odliv financií
„Na základe tohto vývoja sa nám ako jedno z možných riešení naskytá prehodnotenie aktuálnej situácie v súvislosti s platným VZN o umiestnení herní a kasín na území mesta,“ uvádza Dominika Hlobenová. Podľa jej slov by tak Žilina neprichádzala v čase krízy o ďalšie dôležité financie. Prízvukuje, že v herniach na rozdiel od online hazardu úspešne funguje ochrana tých najzraniteľnejších skupín prostredníctvom registra vylúčených osôb, kde sa momentálne viac ako 100 000 osôb. Či už ide o neplatičov výživného, poberateľov dávok v hmotnej núdzi alebo osoby, ktoré sa preventívne sami vylúčili z hrania, do legálnych herní sa nedostanú. V čiernych prevádzkach však nikoho nekontrolujú a na internete vedia hrať cez občianske preukazy rodinných príslušníkov alebo priateľov. Nikdy reálne nevidíme, kto sedí na druhej strane počítača či kto drží v rukách smartfón.
Miernejšia cesta regulácie
Dominika Hlobenová ako príklad uvádza možnosti, ktoré zákon ponúka. „Samosprávy majú množstvo nástrojov. Ide o VZN, ktorými vedia určiť, že 200 metrov od herne nemôže vzniknúť ´ďalšia, alebo si stanoviť 12 dní v roku, kedy budú herne zatvorené úplne. Dokonca si môžu v kategorizácií budov určiť, kde môžu a kde nesmú herne podnikať.“ uvádza Dominika Hlobenová.
Urobiť niečo navyše
Majitelia herní tak už urobili, a to v meste Poprad, ktorá bola pilotným projektom OZ Rozvíjame naše mestá. Vďaka spolupráci so samosprávou sa tomuto občianskemu združeniu podarilo zrevitalizovať dve detské ihriská či hraciu plochu a mesto tiež získalo príspevok na časť vianočnej výzdoby. Miestne Centrum sociálnych služieb potešilo nové auto, ktoré denne rozvezie jedlo pre 200 stravníkov. Medzi úspešné projekty tohto OZ patrí aj rekonštrukcia kolkárne v meste Šaľa či v minulosti príspevky vo výške 11 000 eur pre prešovskú neziskovú organizáciu Trojlístok, ktorá sa venuje pomoci závislým. „Budeme radi, ak by sme mohli niečo podobné ponúknuť aj mestu Žilina,“ hovorí za Asociáciu zábavy a hier Dominika Hlobenová.
Stabilný počet herní
„Rozumieme obavám z nárastu prevádzok, ktoré môže vidina zvrátenia aktuálneho VZN vzbudzovať, členovia Asociácie zábavy a hier však považujú momentálnu situáciu čo sa týka počtu herní za adekvátnu, a preto aj v prípade zrušenia aktuálneho obmedzenia nebudú hľadať možnosti, ako sa ďalej rozširovať,“ odkazuje Dominika Hlobenová za Asociáciu zábavy a hier mestským poslancom. „Veríme, že čo sa týka regulácie, dokážeme nájsť rovnováhu akceptovateľnú pre obe strany,“ uzatvára tému Dominika Hlobenová.
