ŽILINA. Po Blízkom východe cestovala často, o jednej krajine však pre jej neprístupnosť dlhší čas len snívala. Saudská Arábia sa viac otvorila turistom len v posledných rokoch a možnosť jej spoznania využila aj cestovateľka, profesorka a bývalá rektorka Žilinskej univerzity v Žiline Tatiana Čorejová.
Len nedávno sa so spomienkami na jej cestu z jari 2023 podelila aj s verejnosťou na prednáške v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline.
„Vycestovali sme ako skupina, v ktorej dominovali ženy. Lákala ma veľkosť tejto obrovskej krajiny, ktorá zaberá takmer celý Arabský polostrov. Dlhodobo však bola nedostupná, ženy sa po nej bez poručníka pohybovať nemohli a situáciu komplikovalo aj získanie víz a tamojšia politika,“ rozpráva s tým, že časom a aj počas koronavírusu sa veľa zmenilo.
Rozdávajú peniaze, naberajú na popularite. Mladíci nechávajú po meste aj stovky eur Čítajte Nešlo pritom ani tak o vplyv pandémie, ako o úpravu v riadení štátu. Stále ide o absolutistickú monarchiu, kde je slovo panovníka rozhodujúce. Obrazy kráľa Salmána a korunného princa Muhammada bin Salmána, nazývaného MBS, vítajú návštevníkov po vstupe do nejednej miestnosti. Ako potvrdila Čorejová, aktuálne sa práve MBS snaží krajinu posúvať vpred.
Záujemca o výstavbu domu dostáva pozemok zadarmo, pri pestovaní plodín v oáze neplatí ani za dodanie vody. Aj tieto kroky podporujú rozvoj krajiny a prerod púštneho národa. Výstavba sa rozrastá, pravidlá postupne uvoľňujú.
Dohodnuté manželstvá sú na ústupe a žiadosť o rozvod dokážu podať už aj ženy. Ako podotýka Čorejová, školstvo je bezplatné, ale negramotnosť zostáva vysoká, takmer 60 percent.
Ženy na rozdiel od minulosti môžu študovať takmer čokoľvek, dokonca aj kedysi zakázaný odbor práva. Spôsob dedenia majetku je síce naďalej diskriminačný, no po smrti manžela dnes s väčšou pravdepodobnosťou už žena na ulici neskončí. Pôvodne nemala nárok takmer na nič.
Na podmienky pre veriacich myslia aj na verejných priestranstvách. (zdroj: Nikola Capeková)Stále však platí, že moslimovia i nemoslimovia musia dodržiavať právo šaría. Trest smrti môže byť teoreticky uložený za širokú škálu trestných činov, vrátane vraždy, znásilnenia, ozbrojených lúpeží či opakovaného užívania drog.
„V apríli 2020 vydal Najvyšší súd Saudskej Arábie smernicu o odstránení trestu bičovania zo saudského súdneho systému a jeho nahradení uväznením alebo pokutami. A v roku 2022 MBS vyhlásil, že tresty smrti budú odstránené okrem jednej kategórie uvedenej v Koráne, a to vraždy.“
Postupným vývojom sa aj takto krajina približuje zvyšku sveta, pričom pre podporu cestovného ruchu znásobujú potenciál lokalít realizáciou unikátnych projektov.
„Napríklad sa rozhodli, že v roku 2029 budú hostiť Ázijské zimné olympijské hry, ku ktorým stavajú zjazdovku, jazerá, celú infraštruktúru,“ hovorí o ich snahe zviditeľniť sa. Vďaka ropnému bohatstvu o finančné zdroje núdzu nemajú. Otázny je vzťah k udržateľnosti a ochrane životného prostredia.
Od západu na východ
Profesorka spoznala Saudskú Arábiu cestou od západu na východ, pričom prešla vyše dva a pol tisíc kilometrov.
„Na ceste je dobré mať aj miestneho sprievodcu. Obyvatelia na vidieku sa snažia komunikovať, ale cudzie jazyky príliš neovládajú. V mestách však mnoho mladých ľudí komunikuje v angličtine. Krajina ale ešte nie je na turistický ruch v celom rozsahu pripravená,“ hovorí s tým, že primárne je Saudská Arábia prispôsobená pre ľudí cestujúcich za náboženstvom do svätých miest islamu.
Ročne oblasť navštívi minimálne milión pútnikov. Turisticky najatraktívnejšou časťou krajiny sú mestá Mekka, Medina, Džidda či Rijád, hlavné mesto a obchodné i politické centrum tamojšieho života.
Práve do prístavného a druhého najväčšieho mesta Džidda, mesta mnohých národností, siahajú začiatky pobytu Čorejovej. „Džidda je vstupnou bránou do krajiny a na ceste do svätých pútnických miest Mekka a Medina. Škoda, že okrem časti starého mesta, ktoré je pod ochranou UNESCO, ďalšie časti mesta rýchlo miznú pod lyžicami buldozérov a žeriavov.“
V Džidde je časť mesta stále pôvodná. (zdroj: archív Tatiany Čorejovej)Kým v lokalite prebiehajú stavebné práce, ľudia v domoch vedú svoj bežný život.
„Pred domami majú vždy svoj vyhradený priestor s lavicami, kde muži popíjajú kávu a fajčia. Práve fajčenie a obezita sú dôvodom prijatia stratégie stravovania a fyzickej aktivity, ktorá sa zaoberá životným štýlom v Saudskej Arábii. Preto sú tu prijímané aj nové zákony na ich elimináciu,“ hovorí cestovateľka zo Žiliny.
Okrem uličiek s historickými objektami sa v Džidde prešla aj po svetovo najdlhšej, 30-kilometrovej promenáde. Priblížila sa k najvyššej, no rekonštruovanej fontáne sveta umiestnenej pod hladinou mora aj k mešite, ktorá akoby vizuálne plávala na brehu Červeného mora.
„Na promenáde ma tiež zaujalo, ako sa starajú o svojich veriacich, ktorí tu majú možnosť vytiahnuť si vopred pripravený koberec na modlitbu. Po nej ho naspäť zrolujú do skrinky umiestnenej na verejnom priestranstve.“
Vlakom do Mediny
Ako cestovateľka, ale tiež profesorka z fakulty s dopravným zameraním bola nadšená z obrovskej a účelne riešenej stanice s viacerými úrovňami pre peších, autobusy, taxíky aj vlaky.
Do Mediny sa po železničnej trati previezla rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu. Už počas cesty si obliekla abáju, oblečenie arabských žien zahaľujúce celé telo.
„Ako cudzinka v Saudskej Arábii nemusím mať, s výnimkou najsvätejších dvoch miest islamu, ani hidžáb, teda zahalené vlasy, ani abáju, po meste môžem chodiť bežne oblečená.“
V rôznych farbách sa abája so špecifickými ozdobami predáva podľa kvality v cene od desať eur. Pri kúpe Čorejová neváhala, pri návšteve Mediny je využitie jasné. Žena musí mať na mieste prekryté aj vlasy. Ide predsa o jedno z najsvätejších miest islamu a miesto hrobu Mohameda, proroka a zároveň obchodníka či pestovateľa datlí.
Sme pre nich úplne podradní, hovorí Martina o Švajčiaroch. Vďaka nim sa zaľúbila do Slovenska Čítajte V meste zamierila k Prorokovej mešite s kapacitou milión veriacich aj ku Quba mešite určenej pre šesťdesiattisíc moslimov. Práve tá je najstaršou mešitou postavenou ešte za života Mohammeda v siedmom storočí.
Do mešity, na posvätné miesto, sa však ktokoľvek nedostane. „Musíte konvertovať na islam a poznať ich pravidlá. Človek si povie, že sa stačí obliecť, vyzerať ako oni, hovoriť arabsky. Odhalia vás však okamžite, identifikujú, že k nim nepatríte podľa vášho pohybu a spôsobu orientácie a podobne.“
Oázy plné datlí
K ďalším zastávkam patrila oáza. Po dorazení do cieľa však žilinská cestovateľka zostala prekvapená.
„Myslela som, že nastúpime a pôjdeme do oázy vzdialenej niekoľko kilometrov od mesta, o pár minút sme ale zastavili na území mesta. U nich ide skrátka o rozsiahle a obývané oblasti, v rámci ktorých je na pozemky rozvádzaná voda,“ podotýka s tým, že v meste sú oázy s datľovými palmami.
Medina má pritom aj vlastný druh. Tak ako my máme početné odrody jabĺk, pre nich sú typické datle. Odlišujú sa chuťou aj farbami. Vítajú vás nimi všade, aj spolu s kávou farbou podobnou zelenému čaju.
Starobylé mestá aj najluxusnejšie väzenie
Rovnako jej v pamäti utkvelo aj mesto Al Ula, v ktorom v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Klasické hlinené mesto s typickými labyrintovými uličkami je možné architektúrou prirovnať k historickým objektom ďalších arabských krajín.
„Storočia starú Al Ulu chcú obnoviť a zmeniť na tamojšiu atrakciu. Prístupovej ceste do mesta i ďalším pamiatkam však padli za obeť časti samotného historického mesta. Neďaleko mesta Al Ula leží starobylé mesto Hegra. Hegra bolo kedysi významné obchodné centrum spájajúce Arabský polostrov so stredomorskými krajinami. Obrovské územie s rozlohou 22 000 km2 je trvalou pripomienkou predislamskej histórie kráľovstva, kde dominovala pred viac ako dvetisíc rokmi nabatejská civilizácia,“ rozpráva.
Tu zanechala 111 nepoškvrnene zachovaných hrobiek vytesaných do pieskovcových skál. Okolitá príroda patrí medzi najkrajšie časti Saudskej Arábie s množstvom pieskovcových formácií obsypaných červeným, žltým a purpurovým pieskom.
Vstup do žilinskej nemocnice dlhé roky hyzdili nevkusné stánky. Nahradia ich kontajnery Čítajte Z mesta obkoleseného pôsobivými skalami z červeného pieskovca sa z púštneho údolia presunuli do Burajdy, mesta s najväčším ťavím trhom na svete. „Tiav tam boli tisíce, v každej ohrade bola umiestnená skupinka tiav, z ktorej nakladali podľa dohody kupujúcim zopár kusov žeriavom na nákladné autá. Zdalo sa, že ťavy neskutočne plačú. Starostlivosť o ťavy je ale precízna, majú tiež špecializovanú vlastnú nemocnicu vybavenú na špičkovej úrovni.“
Po stovkách kilometrov na cestách ich čakalo hlavné mesto Saudskej Arábie Rijád. Časť mesta prechádza obnovou, ďalšie nové časti stavajú. Rijád je podľa Čorejovej zaujímavé centrum tradičného života spolu s moderným svetom. Historická architektúra mesta splýva s trblietavými mrakodrapmi.
„Je tu množstvo zaujímavostí, či už výborne inovatívne postavené a vybavené múzeá, moderné nákupné centrá, alebo najluxusnejší hotel sveta Ritz-Carlton. Pre rodinu panovníka MBS sa stal ale väzením. V roku 2018 v ňom uväznil všetkých svojich príbuzných, princov aj princezné, a prepustil ich až vtedy, keď mu vyplatili výkupné. Dane za majetok, ktorý predtým nepriznali.“
Vyzbieral si tak 110 miliárd dolárov, čím sa rodina dostala z hotela a on získal zdroje na ďalší rozvoj krajiny.
