KUNERAD. Hľadajú a oživujú zabudnuté pramene. Kedysi boli nevyhnutným zdrojom pre prežitie ľudí, no časom upadli. Aj vďaka rozprávaniu staršej generácie sa o ne začala zaujímať partia dobrovoľníkov z občianskeho združenia Horal River z Kuneradu.
Združenie založila partia kamarátov. (zdroj: archív OZ Horal River)„Ľudia boli doslova odkázaní na prírodu a jej dary. Nemali na výber, nemohli ísť len tak niekam desať kilometrov po vodu. Pramene a studničky budovali priamo v prírode,“ hovorí ich predseda JURAJ VRÁBEL.
Na záchrane prírodných zdrojov začali pracovať zhruba pred piatimi rokmi, hlavne vďaka vlastným financiám a tolerantnosti svojich manželiek sa doteraz postarali o zveľadenie dvanástich horských prameňov v oblasti Lúčanskej Malej Fatry.
Vrátili im význam a vytvorili pútavé miesta pre verejnosť, ktoré zaznamenali do turistickej mapy. A v záslužnej činnosti rozhodne nekončia.
Obnovili ste viaceré pramene a s nimi aj 35-kilometrový náučný chodník. Dostáva sa vám aj patričné docenenie? Aké sú ohlasy ľudí?
Naša dobrovoľná činnosť je nezištná a naším ocenením sú len ohlasy ľudí, ktorí nám fandia a našu robotu pochvaľujú. Máme skrátka radosť, keď nám pošlú fotografie, ako sa s rodinou vybrali na túru a zároveň sa zastavili pri studničkách.
Obnovili sme zatiaľ dvanásť prameňov. Niektoré z nich sa pritom nachádzajú na turistických trasách, zvyšok obnovených prameňov je mimo nich.
A preto sme celý náučný chodník aj s označením studničiek zaznamenali na turistickej mape, ktorú sme umiestnili pod Kuneradským zámkom.
Trenčiansky a Žilinský kraj spojí cyklotrasa. Do okolia Bytče smeruje niekoľkomiliónová investícia Čítajte Prečo práve tam?
Informačnú turistickú mapu aj so zakreslenými prameňmi sme osadili pod Kuneradský zámok hlavne preto, že sa tam začína väčšina turistických trás. Návštevníci sa teda vedia veľmi dobre zorientovať, určiť správny smer cesty a jasne si stanoviť napríklad aj časovú dĺžku trasy k daným miestam.
Ďalej sa dočítate aj:
- Aký význam mali pramene pre ľudí v minulosti,
- prečo sa ich partia dobrovoľníkov rozhodla obnoviť,
- na základe čoho sa im darilo pramene nájsť,
- ako pri ich oživovaní postupujú,
- do akej miery im dávajú zabrať finančné náklady obnovy,
- čo ľudia zistia vďaka QR kódom na studničkách.
Ktorá zastávka je vašou srdcovkou?
V podstate máme radi všetky pramene a studničky, ktorým sme sa venovali, sú predsa naším dielom. Musím ale tiež priznať, že človek má pri všetkom svoju srdcovku.
Pre nás je ňou prameň Veterné. Patrí k tým, čo vyvierajú najvyššie, kúsok pod Martinskými hoľami. Na mieste je krásny výhľad na celú Rajeckú dolinu. Pri ňom sme sa napokon rozhodli vybudovať aj stôl s lavicami, aby si turisti či cyklisti mohli v krásnom prostredí oddýchnuť, posedieť a ovlažiť sa vodou.
Zaujímavým prameňom sú aj Pažice. Hovorí sa, že táto voda je účinná pri hojení zlomenín aj regenerácii kĺbov. Vytvorili sme drevený mostík cez potok, vďaka čomu sa ľudia k prameňu dostanú bez problémov. Aj tu sme lokalitu dotvorili sedením pre turistov.
Pozoruhodný výhľad ponúka aj prameň Veterné. (zdroj: archív OZ Horal River)Ako ste sa o týchto prírodných zdrojoch dozvedeli vy? Pomohlo vám rozprávanie obyvateľov?
Malá Fatra je obrovským zdrojom spodných vôd. Z rozprávania starších ľudí si pamätám rôzne zaujímavosti o niektorých prameňoch, ktoré v minulosti využívali.
Život na dedine bol úplne iný ako v meste, ľudia mali dobytok a zvieratá, aby mali z čoho živiť svoje rodiny. Preto ľudia na dedinách pracovali a boli húževnatí. Nemali čas sedieť za televízorom alebo pri telefóne, neustále pracovali.
V dnešných lesoch sa kedysi na mnohých miestach nachádzali pastviny a horské lúky, na ktorých sušili seno, pásli dobytok alebo zbierali lesné plody a bylinky. Ľudia boli doslova odkázaní na prírodu a jej dary.
Nemali na výber, nemohli ísť len tak niekam desať kilometrov po vodu. Pramene a studničky budovali priamo v prírode. Rokmi však zostali zanedbané, zaniesli sa ťažbou dreva a zatlačili do zeme. Aj preto sme ich začali obnovovať.
Čo vás pritom motivovalo? Prečo ste sa ich rozhodli oživiť práve vy s partiou?
Dôvod zahájenia obnovy studničiek je ťažké zodpovedať. Už ako malý chlapec som chodieval do hory. Zo začiatku poväčšine na zber lesných plodov či hríbov, postupne sme pridávali stále dlhšie túry, v zime aj bežky. Veľakrát sme v horách aj prenocovali a nejako nám to všetkým prirástlo k srdcu.
Časom sme zbierali odpad po neporiadnych ľuďoch. Čistili sme pramene a nakoniec nám napadlo, že by možno stálo za to vrátiť život zabudnutým prameňom.
Od začiatku sme boli partia štyroch chalanov a hoci už jeden nie je medzi nami, my stále pokračujeme v oblasti, ktorá nás baví. A tou je príroda.
Po operácii vážil päťdesiat kíl, hanbil sa chodiť do fitka. Mladý kulturista z Rajca dobyl Európu Čítajte Na základe akých indícií ste pramene hľadali? Našli ste pritom aj nejaké nové?
Objavujeme najmä zabudnuté pramene, ktoré poznáme z rozprávania starších ľudí, no niekedy nachádzame aj nové. Sama príroda nám ukazuje, kde sa konkrétny prameň ukrýva.
V čase, keď sa zima blíži ku koncu a pomaly sa začína jar, je na jeho mieste iba jemný poprašok snehu. V jeho okolí je doslova zelená tráva, kým na ostatných miestach sú všade zhnité listy. Prameň, ktorý vyviera, je vždy teplejší, aj preto sa pri ňom sneh roztápa skôr.
Ako ste potom pri obnove postupovali?
Nájdené pramene sa snažíme dostať do funkčného stavu. Každá obnova má svoj postup.
To znamená, že najskôr nájdený prameň vykopeme až do kamenného podložia. Potom sa prameň vyčistí a necháme vyčíriť vodu. Miesto obložíme kameňom, osadíme ručne vyrobený žľab.
Nad prameňom umiestňujeme drevenú striešku, ktorá ho chráni napríklad pred padajúcim lístím. Napokon dáme studničke jej starý názov, pod ktorým ju ľudia poznajú už dlhé roky. A potom nám už len ostáva zakresliť ho do turistickej mapy.
Pri niektorých studničkách vybudujeme aj sedenie pre ľudí, niekedy treba stavať mostík.
Pri iných zase robíme i kalisko pre zver. Prípady sú individuálne, vždy záleží, na akom mieste sa studnička nachádza a čo je pri nej vhodné spraviť.
S kým, s akými inštitúciami treba pri podobnej činnosti spolupracovať?
Najčastejšie pri našej práci komunikujeme so štátnymi Lesmi SR, keďže práve oni udeľujú povolenie na vstup do lesa. Oznamujeme im, ktoré pramene by sme chceli obnoviť, a zároveň sa ich pýtame na súhlas. Pri osadení turistickej mapy pod Kuneradským zámkom sme kvôli povoleniam komunikovali, samozrejme, aj s miestnym obecným úradom.
Boli chvíle, keď ste pre nedostatok času, financií či iné ťažkosti premýšľali nad ukončením týchto aktivít?
Vzhľadom na to, že sme občianske združenie a všetku našu aktivitu robíme vo svojom voľnom čase, zatiaľ nás to baví. Našťastie nemáme striktne dané termíny, a keď nemáme financie, čas alebo náladu, dáme si prestávku a po nej sa k obnove prameňov znova vrátime.
Podarilo sa vám získať niekoľko grantov. Dá sa povedať, že pokryli väčšinu nákladov na projekty s prameňmi alebo ich hradíte skôr z vlastného vrecka?
Podarilo sa nám získať granty na naše projekty vďaka nadáciám od VÚB banky a 365-ky, za čo sme veľmi vďační, napríklad aj spomínaná turistická mapa mohla byť vyrobená a osadená hlavne na základe toho príspevku.
Samozrejme, granty nášmu združeniu pomáhajú, ale väčšinu výdavkov hradíme aj tak z vlastných zdrojov, za čo zas vďaka smeruje k našim manželkám, ktoré nám zatiaľ takúto záľubu tolerujú.
Podporu ste získali i kvôli QR kódom umiestneným na studničkách, ľuďom ukazujú rozbor vody. Išlo o váš unikátny nápad alebo ste sa inšpirovali podobným konceptom?
Ťažko povedať, či ide o našu unikátnu myšlienku, nikdy sme totiž nepátrali po tom, či nejaká organizácia prišla s rovnakým QR kódom. Skôr sme sa inšpirovali jeho celkovým používaním, predsa len ho už teraz nájdete takmer na všetkom.
Kódy ale nemáme na všetkých studničkách, zatiaľ len na siedmich prameňoch.
Výbuch i lietajúce peniaze. Som posledný mohykán, bol som dieťa ulice a učil som sa za chodu, hovorí Ľudo Vandlík Čítajte Do čoho sa najbližšie pustíte? Budete v hľadaní a oživovaní prameňov pokračovať?
Naše najbližšie plány sú v podstate stále rovnaké. Nachádzať pramene a venovať sa ich obnovám. Taktiež udržiavať tie obnovené v dobrom stave, aby slúžili čo najdlhšie ľudom aj zvieratám.
Ak má aj niekto chuť pomôcť manuálne, prípadne prispieť finančným darom, k dispozícii je naša webová stránka horalriver.sk, kde nás môže pokojne kontaktovať.
