ŽILINA. Stál pri zakladaní žilinskej mestskej polície, bol svedkom jej vývoja aj príbehov, ktoré zasiahli obyvateľov. ĽUDOVÍT VANDLÍK slúžil mestu 33 rokov a dnes si plánuje užiť dôchodok. Kým jeho kolegovia hovoria o odchode legendy, on k svojmu pôsobeniu pristupuje so skromnosťou.
„Okrem vyriešenia priestupku som ale neraz dúfal, že som niekoho napravil, hoci som to už takmer nikdy spätne nezistil,“ spomína s tým, že duša policajta v ňom zostane aj mimo služby.
Počítali ste dni do odchodu s nedočkavosťou alebo skôr naopak?
Veľmi som sa tým nezaoberal. Jednoducho som sa rozhodol, že je správny čas. Roky v službe som si zaokrúhlil na symbolických 33 a teším sa na novú etapu, zároveň mi padlo vhod využiť dostupné možnosti.
Do účinnosti vstúpil zákon schvaľovaný zhruba pred štyrmi rokmi a od januára tohto roku je tak možné poberať aj príspevok za prácu v obecnej polícii. Určite som ale nepočítal dni do odchodu, do práce som chodil s radosťou.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako sa dostal k práci v polícii a čo ho v službe motivovalo,
- na koho sa primárne snažil zamerať,
- akou zmenou prešla žilinská mestská polícia,
- ktoré príbehy u neho zarezonovali,
- ako si poradil vo vypätých situáciách,
- čo bude robiť na dôchodku.
Čo vám na nej bude chýbať najviac?
Robota s ľuďmi. Nie je najľahšia, no bola mojou každodennou súčasťou.
Podľa slov vašich kolegov ste ju zvládali perfektne. Aj v príspevku na profile polície o vás hovoria ako o legende.
Áno, aj poslednú dobu ma často zastavujú s tým, že o mne čítali. Príliš sa k tomu ale nepriznávam. Osobne sa ako legenda necítim. Ale stalo sa, všetko išlo postupne samé.
Raz sme s partiou našli inzerát vo vtedajších novinách o nábore príslušníkov do novovzniknutej mestskej polície a chopili sme sa šance. Po revolúcii išlo o niečo nové, vyskúšali sme a ja som zotrval až doteraz.
K polícii nastúpil v roku 1991. (zdroj: archív MP Žilina, BK)U polície ste sa teda našli, no skúšali ste predtým aj iné pracovné pozície?
Jasné, robil som na pozemných stavbách, neskôr v Slovenskej autobusovej doprave, na pol roka som vystriedal spoločnosť Váhostav, ale aj firmu Sevak, keď som pracoval v Malej Bytči na čističke odpadových vôd. Až potom som ako 26-ročný, v roku 1991, zakotvil u žilinskej mestskej polície.
Patríte v podstate medzi zakladajúcich členov a vydržali ste v jej radoch najdlhšie.
Som posledný mohykán, ako mi hovoria.
