odný slalom koncom štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia na Slovensko. „Tonlauf“, ako sa pôvodne vodný slalom volal, sa po prvý raz konal v roku 1934 v susednom Rakúsku. O tri roky neskôr, v roku 1937, sa preteky vo vodnom slalome organizovali v Brne. Rozvoj nového športového odvetvia pribrzdila Druhá svetová vojna. Prvé medzinárodné podujatie vo vodnom slalome sa uskutočnilo v roku 1947 v Ženeve. O dva roky neskôr sa v tomto meste uskutočnili aj prvé majstrovstvá sveta. Práve toto podujatie malo bezprostredný vplyv na rozvoj vodného slalomu na Slovensku. V tom istom roku si predstavitelia Československého kanoistického zväzu pozvali do Prahy na školenie všetkých predstaviteľov kanoistických oddielov. Žilinčanov zastupoval predseda novozaloženého vodáckeho oddielu JTO Sokol Alexander Špánik. So svojimi zverencami sa pokúšal nadviazať na časy, kedy vodáckemu športu na Slovensku kraľovali Vodní skauti z Budatína. V lete roku 1949 zavesili žilinskí vodáci na rieke Váh po prvý raz bránky. „O tri roky náš oddiel zorganizoval prvé preteky,“ spomína Alexander Špánik. Podujatie malo názov „O Štít mesta Žiliny“, neskôr známe ako „Žilinský vodný slalom“. Medzi prvých pretekárov vodného slalomu patrili Kadurík, Špánik, Tandlich, Haas, Kredatus a Kada. Začali písať históriu tohto športu, ako v Žiline, tak aj na Slovensku. Nebola priamočiara. Vodní slalomári sa museli vysporiadať s výstavbou lodenice. „O vodných kanáloch budovaných v zahraničí, či mimoriadnych finančných dotáciách, sme nemohli ani len snívať. Lode sme si vyrábali sami,“ pokračuje Alexander Špánik. „Časom sa objavili aj prví pretekári, schopní konkurovať pretekárom z Česka. Medzi nimi môžeme nájsť aj meno Jozefa Martikána, ktorý však v roku 1978 po skončení základnej vojenskej služby zostal v Liptovskom Mikuláši. V sedemdesiatych rokoch sa agilnému vodákovi Ondrejovi Cibákovi podarilo v Liptovskom Mikuláši založiť športové stredisko mládeže. V konečnom dôsledku to znamenalo, že výstavba prvého vodného kanála smerovala práve do tohto mesta. Tak sa stalo, že centrum vodného slalomu prešlo zo Žiliny do Liptovského Mikuláša,“ ukončil spomienky Alexander Špánik.