ŽILINA. Spoznávanie regiónu si turisti užívajú vďaka tým, ktorých slová vďaky často minú. Naopak, o problémy s na pohľad jednoduchým značením trás núdza nie je.
V 150-ročnej tradícii turistického značkovania však napriek tomu s chuťou pokračujú aj dobrovoľníci z Klubu Značkár Žilina. V rámci napredujúceho Slovenska má región vďaka svojej kvalite výsostné postavenie.
„Treba si uvedomiť, že značkár do činnosti investuje vlastnú energiu, čas a mnohokrát aj peniaze a pritom sa neraz stretáva s neúctou a vyhrážkami. Niektorí teda radšej od činnosti upustia. Musím však podotknúť, že v našom regióne je takýto stav skôr raritou," hovorí predseda Klubu Značkár Žilina Mário Baculík.
Ako podotýka, patria medzi najsilnejšie oblasti, majú pravdepodobne najlepšie a najviac vyškolených i pomocných značkárov. A stále ich pribúda.
Ako ste podotkli aj na profile klubu, ľudia nepoškodzujú už len turistické značenie, ale aj ferraty, naposledy v oblasti Višňového. Ide o ojedinelé situácie alebo sa s vandalizmom v regióne stretávate pomerne často?
Otázkou je vnímanie vandalizmu. Pokiaľ ide o ľudí narúšajúcich celistvosť turistického chodníka či ferraty, ktorí veci odcudzia alebo ničia, nie je náš región ničím výnimočný. Častejšie nás však trápi konanie v zmysle neúcty voči našej práci.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako ich prácu znehodnocuje ťažba,
- kedy musia turistický chodník uzatvoriť,
- aké zbytočné starosti im spôsobujú turisti,
- ako často sa starajú o údržbu trás,
- či musí byť každý dobrovoľník vyškolený,
- prečo v niektorých oblastiach značkári chýbajú,
- vďaka čomu patrí okolie Žiliny v značení k najlepším.
Aké napríklad?
Môžeme hovoriť o prípadoch, keď je poškodenie turistických chodníkov spôsobené ťažbou. Pracovníci sú skrátka niekedy neopatrní. Stáva sa, že napríklad pri zvážaní dreva zachytia smerovník, turistické informačné miesto, a vytrhnú ho zo zeme.
Čo je však ešte horšie, nikto nám nehodu neoznámi. Keďže ide o majetok, ktorý slúži všetkým, mali by ľudia prirodzene takúto vec ohlásiť. Nikomu sa za to nič nestane. Vždy hľadáme spoločné riešenia a snažíme sa stav čo najskôr napraviť.
Ich práca je neraz znehodnotená. (zdroj: archív Klub Značkár Žilina)Pri ťažbe dochádza dokonca aj k celkovému zrušeniu turistickej trasy. Vyťažia sa totiž komplexné úseky, keď miznú stromy aj s turistickým značením, a turisti už nemajú šancu zistiť pôvodnú cestu.
Vtedy musíme pristúpiť k uzatvoreniu úseku či celého chodníka až do doby, keď na mieste opäť vyrastú stromy a trasa sa môže vyznačiť nanovo. Žiaľ, ani v takýchto prípadoch nedostávame od urbárov či štátnych lesov správy o ich činnosti v našom regióne.
Čo už bolo naozaj vtipné, bol nedávny prípad, keď si ťažobná spoločnosť o náš smerovník oprela materiál. Drevo sa im vďaka nemu neskotúľal dolu svahom do potoka. Podobné konanie by som označil až za neúctu a znehodnotenie práce značkárov, najmä keď trasy slúžia všetkým.
Žilinský futbalový štadión je odrezaný od mesta. Do šampionátu bude všetko hotové, sľubuje zhotoviteľ Čítajte Chápem, že majitelia majú výsadné právo robiť si na svojich pozemkoch, čo uvážia za vhodné. Treba však viesť slušnú komunikáciu, snažiť sa o vzájomné porozumenie s cieľom udržať región v dobrom stave. Niekto nechce, aby mu turisti chodili v mieste kde sa ťaží, ani poľovníci nemajú radi, keď im chodia do lovných revírov. Je dôležité turistov udržať na turistických trasách aj kvôli ich bezpečnosti.
Robia vám navyše starosti aj samotní turisti?
Niekedy nechávajú členovia turistických klubov z rôznych oblastí Slovenska na smerovníkoch svoje nálepky. Považujú to za vlastnú osvetu. Neraz nimi pritom prekryjú aj informačné časové údaje o dĺžke trasy.
Je síce pekné nechať o sebe vedieť, no na druhej strane si treba uvedomiť, že človek sa potom nemusí dostať k potrebným údajom. Ohrozujú tým ostatných turistov a nám zároveň pribúda zbytočná práca s ich odstraňovaním, pričom sa spolu s nálepkami zvykne poškodiť aj značka či stĺpik smerovníka.
Je potrebné si uvedomiť, že kým turistovi trvá prejdenie trasy napríklad hodinu, značkárovi to popri robote trvá trikrát dlhšie. Niektorí turisti sa nás pýtajú, či musíme nálepky odstraňovať. Odpoveď je áno. Všetko ohľadom turistického značenia podlieha slovenskej technickej norme a nálepky tam nemajú čo robiť. Pre turistu nie sú dôležitým informačným prvkom. A to nehovorím o estetickosti.
Ako často sa staráte o údržbu trás?
Chodníky udržujeme v trojročných intervaloch, ak máme v regióne 900 kilometrov trás, rozdeľujeme si ich do troch časových úsekov po roku. Jeden rok sa teda postaráme o prvých 300 kilometrov a následne pokračujeme so zvyšnými časťami. Štvrtý rok sa opäť vraciame k prvej. Smerovníky sa udržujú až každých šesť rokov.
Treba podotknúť, že kým sa postaráme o sedemkilometrový úsek, stojí nás to aj 12 hodín práce. Dlhé sú napríklad už len nástupy na hrebene. Morfológia našej krajiny dá zabrať, navyše keď so sebou nosíme aj materiál na obnovu či výstavbu smerovníkov. Každý značkár si so sebou samozrejme berie vodu, potraviny či náhradné oblečenie.
Otázkou sú aj výdavky. Farby, štetce, kladivá, tabuľky či striešky sú len jednou zložkou, náklady značkára na cestovanie či jeho vlastnú výbavu a výstroj zostávajú nepokryté. Nejde o jednoduchú, ale rozhodne o záslužnú prácu, ktorá ľuďom umožňuje užívať si krásu našej prírody.
Riešite pri značení aj vzťahy s majiteľmi pozemkov?
Určite. Spomínam si aj na prípad z okolia Zázrivej, keď majiteľ pozemku, cez ktorý išla trasa, vraj púšťal psov na turistov.
Majetkové pomery sa samozrejme na pozemkoch menia a noví vlastníci sa ich logicky snažia oplotiť, čím rušia časti úsekov priebehov turistických trás.
Je pochopiteľné, že nikto nemá rád, keď mu nikto cudzí chodí po pozemku. Všetko je však o komunikácii. Ak sa nedá s majiteľom dohodnúť inak, tak hľadáme spôsob ako urobiť obchádzku alebo urobiť prekládku turistickej trasy, čo ale nie je práve najjednoduchšie. V extrémnych prípadoch ich musíme uzavrieť.
V Malej Fatre, na Kysuciach, Súľovských skalách či v oblasti Strážovských vrchov máme totiž chránené oblasti, pri ktorých sú na prekládku nutné povolenia od ich správcov, súhlasy majiteľov pozemkov i urbáru a zároveň vyjadrenia Okresného úradu Odboru starostlivosti o životné prostredie vrátane súhlasu s priebehom trasy.
Do daných procesov sa k tomu všetkému neraz vkladajú občianske združenia so zamietavým postojom a realizácia sa vie natiahnuť aj na rok či dva. Až po získaní všetkých povolení sa začína kolobeh značenia.
Keďže sa držíte pevne stanovených zásad a noriem, môže značkovať len kvalifikovaný človek?
Medzi značkármi sa rozlišujú viaceré stupne. Môže ísť o pomocníka, ktorý vyškolený nie je, ale stará sa o údržbu trasy spoločne so skúseným značkárom, a to minimálne dva roky. Následne má nárok na školenie, po ktorého absolvovaní a zvládnutí skúšok získa kvalifikáciu. Môže si potom vybrať trasu, za ktorú bude zodpovedný, pričom obnovuje turistické značenie a priechodnosť turistických chodníkov.
Značkár pracujúci s prístrojom GPS má na starosti digitálne snímanie turistických trás. Získané údaje sa nanášajú do digitálnych máp a aj do ich tlačenej verzie.
Ako o ďalšom dôležitom stupni kvalifikácie môžeme hovoriť už o značkárovi špecialistovi. Má za sebou označkovaný väčší počet rokov a kilometrov v teréne a na základe svojej kvalifikácie môže realizovať návrhy nových turistických trás, ich prekládky či uzávery.
Kam spadáte vy?
Ja mám absolvované všetky spomínané kvalifikačné stupne.
Aký máte v práci systém?
Na Slovensku máme viacero typov značení, najčastejšie používané sú pásové. Striedajú sa nich vodorovné okrajové pásiky, ktorých vodiaca farba je biela a stredný farbený. Je buď červený, modrý, zelený alebo žltý.
Červenou sú značené najvýznamnejšie diaľkové a hrebeňové trasy, pre regionálne chodníky, ktoré vedú jedným pohorím je špecifická modrá. Zelené sú zväčša také, ktoré označujú nástup na hrebene napríklad z dolín a žlté sú jednoduchšie a kratšie trasy.
Občas sa stretnete aj so značením miestneho významu. Obsahuje dva trojuholníky, ktorých farebná časť smeruje vždy vpravo hore. Zväčša sa umiestňujú v okolí turistických centier, ktoré majú vo svojom okolí lokálne zaujímavosti z hľadiska cestovného ruchu a svojou dĺžkou patria medzi tie kratšie. Na ich odlíšenie sa používajú všetky spomínané farby ako pri pásovom značení.
Nesprávne použitie chémie na ploštice sa môže vypomstiť. Na začiatok stačí vysávač a para Čítajte Medzi turistami je známe ešte značenie náučných chodníkov. Značené sú bielymi trojuholníkmi po okrajoch, medzi ktorými sa nachádza vždy len zelený pás. Využívajú sa napríklad v priestoroch chránených krajinných oblastí.
Môže ísť o náučné trasy, ktoré vedú cez historicky, geograficky, kultúrne alebo prírodne zaujímavé miesta. Často sú doplnené informačnými tabuľami, ktoré vysvetľujú a približujú návštevníkom, aká zaujímavosť sa v danej lokalite nachádza. Majú hlavne edukačný charakter.
Mimo toho ešte by sa však dalo hovoriť aj celej ďalšej škále turistických trás a značenia od cyklotrás cez vodácke, kúpeľné až po jazdecké, ktoré sa budujú pre milovníkov turistiky v konskom sedle.
Zásady značenia sú ale pri každej trase v rámci Slovenska jednotné.
Áno, ako som spomínal, podliehajú slovenskej technickej norme, takže ich výzor je štandardizovaný a platia pri nich konkrétne pravidlá. Majú byť tiež umiestnené v takých bodoch, aby si bol turista už na prvý pohľad istý správnosťou cesty. A pri značení prirodzene zohľadňujeme aj bezpečnosť trasy.
Ak sa nemýlim, tradícia turistického značkovania má u nás už 150 rokov?
Toto jubileum sme oslávili v lete minulého roka. Dnes má Slovensko v mnohých oblastiach najkvalitnejšie značkovanie, na základe čoho sme inšpiráciou pre ďalšie krajiny. A práve náš región patrí k najkvalitnejším.
V čom sa zásadne odlišujeme od iných krajín?
Na našich smerovkách je uvedený okrem názvu nasledujúceho informačného miesta aj časový údaj, s uvedením ako dlho bude trvať trasa k nemu.
V susednej Českej republike uprednostňujú vzhľadom k menšej členitosti krajiny namiesto času údaj o kilometroch. V iných krajinách dokonca okrem názvu, kam chodník smeruje, nenájdete žiadnu inú informáciu.
O koľko kilometrov trás sa starajú žilinskí značkári?
Tento rok máme v pláne obnoviť značenia na 287 kilometroch trás.
Aké množstvo ľudí pritom stojí za realizáciou?
Aktívnych je nás 53. Počet členov Klubu Značkár Žilina je ale väčší. Medzi nami sú totiž aj viac ako 70-roční čestní členovia. O obnovu značenia sa niektorí z nich starali i neuveriteľných 60 rokov. Hoci majú odpracované, niektorí z nich stále pôsobia aj v teréne.
Stúpa záujem nadšencov alebo je o značkárov skôr núdza?
V iných regiónoch značkárov ubúda, dokonca sa v niektorých miestach značenie neobnovuje vôbec. Nemá kto. Hlavne ak sú v lokalitách nedobré vzťahy naprieč rôznymi organizáciami, ochota dobrovoľníkov sa stráca.
Treba si uvedomiť, že značkár do činnosti investuje vlastnú energiu, čas a mnohokrát aj peniaze a pritom sa neraz stretáva s neúctou a vyhrážkami. Niektorí teda radšej od činnosti upustia.
Musím však podotknúť, že v našom regióne je takýto stav skôr raritou. Preto patríme medzi najsilnejšie oblasti a Klub Značkár Žilina má pravdepodobne najlepšie a najviac vyškolených a pomocných značkárov. A stále nás pribúda.
Prečo ste so značkovaním začali vy?
Ľudia, ktorí sú od malička vedení k láske k prírode a práci, získavajú svojím spôsobom do života návyk, ktorý vyhľadávajú aj po presťahovaní sa do mesta. A tak to je aj v mojom prípade. Príroda vie dať človeku energiu i pokoj na duši.
Pôvodne som pracoval v reklamnej agentúre, kde som sa pri výrobe smeroviek cez bývalého predsedu klubu Stanislava Kučeru dostal k značkovaniu. Túto prácu som časom zamenil za inú, ale tomuto dobrovoľníctvu som ostal verný. S ďalšími sme sa sadli povahou aj spoločným zámerom.
Šéf žilinského hokeja o postupe do extraligy: Boli to najťažšie štyri roky v mojom živote Čítajte Chceme, aby sa ľudia v našom regióne cítili bezpečne, aby sa do vytýčeného turistického cieľa dostali v poriadku a cestu si zároveň užili. Robíme to pre osoby, ktoré mnohokrát nepoznáme a zväčša sa k nám poďakovanie ani nedostane. My však vieme, že to má zmysel. Niekedy nám postačí len vidieť fotografie z turistiky. Činnosť nás jednoducho baví, snažíme sa v nej napredovať.
V spolupráci s partnerskými organizáciami, ako napríklad s oblastnými organizáciami cestovného ruchu, obcami a rôznymi záujmovým občianskymi združeniami sa snažíme nielen udržiavať turistické trasy vo vynikajúcom stave, ale aj vyhľadávať pre turistov nové, vždy niečím iným zaujímavé, trasy.
