ŽILINA. Balkánska, jadranská či juhoslovanská. Dlhé desaťročia dominujú na Slovensku zmrzlinári z Balkánu. Podstatná časť majiteľov stánkov so zmrzlinou na Slovensku pochádza z jednej macedónskej obce.
Vrapčište je kolískou výrobcov studenej pochúťky a práve odtiaľ k nám prichádzajú celé generácie zmrzlinárov. Ak by sa miestny zákazník v prevádzke u balkánskeho zmrzlinára spýtal na jeho domovinu, s veľkou pravdepodobnosťou by išlo práve o túto obec.
Nemám veľké oči, hovorí o svojich ambíciách Peter Sagan. Srdce by už nemalo robiť šarapatu Čítajte Biznis si vychýrení zmrzlinári rozbehli v mestách po celom Slovensku a výnimkou nie je ani Žilina, ktorá je druhým domovom aj pre Macedónčana Ilyasa Ametiho. V okolí pôsobí už vyše dvadsať rokov. „Je to tradícia, pochádzame z obce Vrapčište, odkiaľ je väčšina zmrzlinárov. Asi 70 percent ľudí z nášho mesta sa takto živí a obľúbili si aj Slovensko,“ hovorí Ameti.
Na neďalekých Kysuciach sa napríklad v Turzovke uchytil i tamojší rodák Rex-ho Lushi. Ako potvrdil, tunajší podnikatelia z Vrapčišta sú ako jedna veľká rodina.
Podľa slov ďalšieho zmrzlinára je cez leto ich obec na severe Macedónska takmer prázdna, zostávajú v nej predovšetkým tí, ktorých na mieste drží práca, tamojší učitelia či úradníci. Iní kvôli lepšiemu zárobku už desaťročia cestujú za hranice.
„Veľa obyvateľov od nás pracuje vonku, nielen na Slovensku, ale aj vo Švajčiarsku, Nemecku, Chorvátsku, Rakúsku. Nie vždy sa živia ako zmrzlinári, ale povedal by som, že na Slovensku najčastejšie, je nás tu veľa,“ hovorí Džabir Alijevik, ktorý sa už deväť rokov stará o svoju prevádzku v Ivanke pri Dunaji, jeho manželka zas o podnik v Malinove.
Domov sa mnohí macedónski zmrzlinári vracajú až po skončení sezóny. „Mám tam svoj dvojposchodový dom, deti chodia v obci do školy a trávime čas s našou rodinou,“ dodáva s tým, že po zime sa už tešia na spoločný návrat na Slovensko.
Udržujú rodinné remeslo
Pokračujú tak v rodinnej tradícii, ktorú v našej krajine udržiaval už Džabirov starý otec, so svojím receptom a stánkom so zmrzlinou pôvodne rodina pôsobila na východe krajiny v Spišskej Novej Vsi.
Pri výrobe a predaji zmrzliny pomáhal už svojmu dedovi ako malý chlapec aj žilinský podnikateľ Ilyas Ameti, pamätá si ešte na časy, keď sa tieto sladké pochúťky ponúkali priamo z bicykla s vozíkom.
Jeho starý otec prišiel v roku 1933 do Vrútok, následne sa presunul do Trebišova, do Námestova a napokon do Trstenej. „Starý otec bol tu na Slovensku do roku 1968, musel však odísť po príchode Rusov, zostať tu mohli len ženatí,“ rozpráva zmrzlinár.
Remeslo uchovával aj jeho otec a Ameti ho má v pláne odovzdať svojim dvom dcéram. Zmrzlinárskemu remeslu zasvätili život i ďalší členovia rodiny, strýko jeho manželky či matkin brat. I keď žilinský podnikateľ v prostredí zmrzlinárov doslova vyrastal a v detstve nadobudol aj prvé skúsenosti s výrobou zmrzliny, časom ho zaujal celkom iný odbor.
Vlani ovocinári hovorili o najhoršej sezóne za 30 rokov, táto môže byť ešte mizernejšia Čítajte „Okolo roku 1984 som odišiel do Chorvátska, kde som brigádoval. No rozhodol som sa, že nebudem zmrzlinárom, bavila ma elektrika a vyštudoval som za elektrotechnika, čo som aj robil skoro desať rokov. Keď sa u nás začala vojna, presťahovali sme sa sem v roku 2001,“ popisuje s tým, že pôvodne chcel pokračovať v ceste až do Nemecka, na Slovensku sa mu však zapáčilo, bolo navyše späté s pôsobením jeho deda aj otca. Odhodlal sa napokon chytiť rodinného remesla a začať s predajom zmrzliny.
U miestnych si ich zmrzlina našla obľubu
Prvé dve predajne si zriadil v Mošovciach, jednu na námestí a ďalšiu v areáli kúpaliska. Tretiu si neskôr otvoril aj v turistickom prostredí v Blatnici. Dnes sú však minulosťou, po presťahovaní do Žiliny ich zatvoril a v meste od roku 2006 rozbehol nové.
V súčasnosti jeho zmrzlinu obľubujú zákazníci v niekoľkých žilinských prevádzkach. „Našu zmrzlinu si sami vyrábame. Roky sa zaoberám aj gastro zariadeniami a predávam technologické vybavenie na výrobu a predaj zmrzliny,“ popisuje podnikateľ Ameti.
Ako pritom dodal, aj vo výrobe zmrzlín treba sledovať trendy a napredovať. Aktuálne sa snažia rozšíriť ponuku zmrzlín bez laktózy či pridaného cukru. Pri karamelovej príchuti to, samozrejme, možné nie je, orechové druhy zmrzliny sa ale bez rafinovaného cukru zaobídu.
S dobou sa mení aj dopyt
Ameti sa prirodzene riadi dopytom zákazníkov a vlastnými zásadami, pričom na konkurenciu sa podľa jeho slov nesústredí. „Mám svojich zákazníkov a svoje limity ohľadom kvality, mám vlastnú cenu. Momentálne jedno euro za klasické zmrzliny a 1,30 za prémiové zmrzliny a sorbety. Ako to majú ostatní, o to sa nezaujímam,“ rozpráva.
Ceny musel v poslednom období dvíhať v závislosti od vyšších nákladov vrátane cien energií, o zákazníkov sa ale nebojí, ľudia si lahodnú pochúťku stále radi doprajú.
Aj Ameti pritom potvrdil, že kúpiť si už zákazníci dovolia menšie množstvo ako kedysi. „Osobne si všímam, že nenakupujú až tak vo veľkom. Všetko je dnes drahé. Trojitú a štvoritú zmrzlinu si už často nedajú, niekedy si brali aj päť kopčekov alebo do termosiek, teraz už menej. Kúpia si, ale striedmejšie,“ pokračuje zmrzlinár.
Nepremenená penalta i vylúčenie Višňového. Polčasový obrat Nededze, trápenie Bitarovej pokračuje Čítajte Popri výrobe zmrzliny a práci v kancelárii ju neraz aj sám predáva. Hoci to tak vždy nevyzeralo, práca zmrzlinára sa stala jeho životom a venuje sa jej nepretržite každý deň v týždni, víkendy nie sú výnimkou.
Od začiatku sezóny do konca septembra sa snažia zabrať tak, aby mohli zvyšného polroka z tempa zvoľniť a zároveň pokryť všetky svoje finančné náklady. „Vie to byť náročné, ale máme to v rodine,“ uzatvára Ilyas Ameti.
