STREČNO. Strečnianski pltníci otvorili v utorok tohtoročnú sezónu na rieke Váh. Spustenie prevádzky okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady prispôsobili aktuálnym poveternostným podmienkam.
Podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti sú na sezónu dobre pripravení.
Sedemkilometrová plavba trvá zhruba 50 minút a začína sa na pltisku Bariérová.
"Chceme ľudí osloviť, pozvať ich na spoznávanie Strečna a strečnianskej prírody týmto naším špecifickým prostriedkom, plavbou na plti. Ľudia sem prichádzajú preto, lebo vedia, že Strečno je historicky viazané na pltníctvo a nachádzajú sa tu Margita a Besná. Tie sú zdokumentované v dielach známych umelcov a spisovateľov, básnikov či maliarov," priblížil Albrecht.
Zhodnotil, že zaujímavosťou pre návštevníkov sú tiež tamojšie hrady. Na sedemkilometrovom splavovanom úseku sa nachádzajú dva. "Je to dané tým, že ide o strategicky priesmyk, preto tu v minulosti postavili strážne hrady. Okrem toho sa tu nachádza krásna príroda Malej Fatry. A sila Váhu, to je niečo, čo návštevníkov môže upútať," uviedol Albrecht.
Nemám veľké oči, hovorí o svojich ambíciách Peter Sagan. Srdce by už nemalo robiť šarapatu Čítajte Tradíciu pltníctva v Strečnianskom prielome obnovili po šiestich desaťročiach v roku 1999. Po plavbe na pltiach môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - monument francúzskych partizánov, rozhľadňu alebo hrad.
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 metrov kubických nákladu.
