ŽILINA. Keď v máji 2020 žilinský hokejový klub od mesta kúpila spoločnosť Lupiza, nový majiteľ Rastislav Chovanec sa už od začiatku netajil tým, že mužstvo chce vytiahnuť do extraligy. Napokon nielen jeho úsilie trvalo takmer štyri roky.
Žiline najskôr v roku 2021 vystavila vo finále stopku Spišská Nová Ves, o rok neskôr bol nad sily mužstva v baráži Liptovský Mikuláš a minulý rok Vlci nezvládli sedemzápasovú sériu s Humenným. Navyše, rozhodujúci siedmy zápas prehrali po samostatných nájazdoch doma pred vypredaným štadiónom.
Vedenie klubu ani po týchto neúspechoch nerezignovalo a aj naďalej si išlo za svojím cieľom – postupom do extraligy. Na sezónu 2023/2024 opäť zostavilo silný tím, ktorý trénersky viedol skúsený Ernest Bokroš. A na štvrtý pokus to Vlkom konečne vyšlo a v septembri sa tak po piatich rokoch vráti do Žiliny extraligový hokej.
S Rastislavom Chovancom sme vo veľkom rozhovore prebrali jeho štyri roky pôsobenia v klube, uplynulú sezónu, skladbu mužstva, finančnú situáciu klubu, vzťahy s mestom a v neposlednom rade aj fanúšikov.

Na úvod by som začal jednou personálnou otázkou. V priebehu sezóny 2023/2024 sa zo športového riaditeľa Františka Skladaného stal namiesto vás predseda predstavenstva. Ako k tomu došlo?
Bolo to praktické rozhodnutie. Ja som od začiatku novembra dostal ponuku pôsobiť na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí ako štátny tajomník. Táto funkcia je nezlučiteľná s pôsobením v riadiacom orgáne firmy. Preto došlo k výmene a ja som ostal len v pozícii majiteľa klubu.
Poďme k uplynulej sezóne 2023/2024. Ako ju hodnotíte?
Ako veľmi úspešnú. Splnili sme všetky ciele, ktoré sme si stanovili - vyhrali sme základnú časť, JOJ Šport slovenský pohár aj ligu a postúpili do extraligy.
Základnou časťou ste opäť prešli bez najmenších problémov. Ako sa obzeráte za dlhodobou fázou súťaže?
Cieľom bolo ísť do play-off z 1. miesta. To sa nám aj podarilo, dokonca vo veľkom predstihu. Získali sme rekordný počet bodov, diváci nás chodili povzbudzovať vo väčšom počte ako v minulosti, takže ja som bol spokojný.
Počas sezóny ste so 123 bodmi vytvorili nový ligový rekord, pričom na domácom ľade ste ani raz neprehrali. Čo hovoríte na tieto štatistiky?
Tie súvisia s kvalitou kádra, ktorý sme tento rok mali. Aj predchádzajúce tri roky sme vyhrali základnú časť, aj sme vytvorili niekoľko rekordov. Tento rok sme sa ale počas základnej časti dokázali pripraviť aj na špecifické zápasy play-off.
Ako hodnotíte štvrťfinále proti Žiaru nad Hronom?
Štvrťfinále bolo náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. Už minulý rok sme so Žiarom hrali náročnú semifinálovú sériu a tento rok to bolo podobné. Súper hral veľmi obetavo, mal dobrého brankára a my sme sa ťažšie presadzovali.
V semifinále sme čelili húževnatej Dubnici, ktorá sa prezentovala zabezpečenou obranou a nebola ďaleko od vynútenia siedmeho zápasu. Ťažká séria?
Za mňa to bolo predčasné finále. Aj emóciami, aj náročnosťou, aj tým, že to bolo považské derby. Takmer polovica kádra Dubnice hrala v minulosti za Vlkov, my tiež máme v mužstve viacero hráčov, ktorí v Dubnici bývajú. Bolo to vyhecované, ale práve takáto ťažká séria nás zocelila, resp. prinútila uvedomiť si, aký musí byť prístup hráčov v play-off. Som presvedčený, že naša sezóna sa lámala pred piatym zápasom. Počas tých dvoch dní sa mužstvo zomklo a odvtedy sme už neprehrali.

Ako s odstupom času hodnotíte finálovú sériu proti Prešovu a ako ste ju prežívali?
Navonok vyzerá séria jednoducho, ale v každom zápase boli náročné momenty. Tým, že sme hrali naozaj o veľa, aj tá nervozita bola tomu adekvátna.
Prešov sme porazili 4:0 na zápasy. Prekvapil vás takýto jednoznačný priebeh série?
Prekvapil, aj keď ja som už po druhom zápase veril, že sme lepší a že tento rok by sa nám to už malo podariť. Keď dal Lukáš Paukovček gól v treťom zápase, bol som už o tom presvedčený. Jediné, čo ma mrzí, je, že sme nezískali titul pred našimi fanúšikmi, ktorí by si to za celú sezónu zaslúžili.
Aké pocity ste prežívali, keď zaznel záverečný klaksón štvrtého finálového zápasu a bolo rozhodnuté o žilinskom postupe do extraligy?
Vývoj zápasu nám umožnil „pripraviť“ sa na tie emócie. Už asi desať minút pred koncom bolo jasné, že vyhráme. Užil som si oslavu s fanúšikmi a zbehol na striedačku a následne za chalanmi na ľad. Bol to silný zážitok a také zadosťučinenie za to množstvo práce, ktoré sme s kolegami za tie štyri roky vykonali.
V rozhovore sa dočítate:
- čo Rastislava Chovanca počas uplynulej sezóny najviac potešilo a čo bolo kľúčovým faktorom,
- či sa našlo niečo, čo ho sklamalo,
- ako bol spokojný so skladbou kádra
- ako boli stavané zmluvy hráčov a trénerov,
- ako bude vyzerať skladanie kádra na extraligu,
- pri výbere akých hráčov si musia dávať pozor a kto má najväčšie slovo pri výbere posíl,
- aký bol rozpočet klubu v uplynulej sezóne,
- ako zhodnotil štyri roky svojho pôsobenia v žilinskom hokeji,
- čo zvládla Žilina lepšie oproti predchádzajúcim rokom,
- služby koho mohli hráči počas uplynulého ročníka využiť,
- čo hovorí na veľký záujem fanúšikov a ako funguje spolupráca s ultras,
- ako budú vyzerať najbližšie týždne,
- akým prínosom bude Žilina pre extraligu,
- ako funguje spolupráca klubu s mestom Žilina,
- či už v klube premýšľajú nad oslavami storočnice v roku 2025.
Aká dlhá bola cesta do Žiliny a ako ste si ju užívali?
Cesta bola dlhá, ale ubehla rýchlo. Bolo to podrobne zmapované na našich sociálnych sieťach. S fanúšikmi sme sa pozdravili na jednej pumpe a potom aj po príchode do Žiliny nás čakalo pekné privítanie. Ja som druhú polovicu cesty už išiel s chlapcami v autobuse, chcel som si tie oslavy s nimi užiť. Jediné, čo ma mrzí, je, že v Prešove nemohli byť moja manželka a syn.
Superlatívov počas práve skončenej sezóny by sme určite našli veľa. Čo vás najviac potešilo?
Najviac ma potešila dôvera fanúšikov v nás. Nebolo ľahké po minuloročnom finále ísť do ďalšej sezóny s jedinou ambíciou – postúpiť. Ale to, že nás podržali partneri, fanúšikovia a nakoniec aj väčšina hráčov, ktorá bola ochotná ostať v Žiline, tak to bol ten kľúčový faktor.
A nájde sa vôbec niečo, z čoho ste boli sklamaný alebo čo nebolo podľa vašich predstáv?
Komplikácie nám spôsobilo skončenie zmluvy s mestom ku koncu kalendárneho roka. Nie všetky rokovania a hlasovania išli podľa predstáv, ale aj touto cestou sa chcem poďakovať pánovi primátorovi a poslancom, s ktorými hľadáme cestu, ako vyvážene nastaviť spoluprácu do budúcnosti. Bez ich podpory by sa nám nepodarilo takto úspešne dokončiť sezónu.
Mužstvo sa počas sezóny dopĺňalo o viacero hráčov. Keď sa spätne obzriete, ako ste spokojný so skladbou kádra, ktorá sa vám podarila?
Výsledky hovoria sami za seba. Môžeme byť len spokojní. Toto je najmä zásluha Františka Skladaného, ktorý priviedol aj počas sezóny hráčov z extraligy a presvedčil ich, že sa im oplatí prísť hrať za Žilinu.
Ako to vyzerá so zmluvami hráčov? Boli stavané len na jednu sezónu?
Veľká väčšina hráčov má opcie aj na extraligu. Bude to otázka najbližších dní, aby sme vedeli, kto zostáva. Ja už sa do týchto jednaní nezapájam.

Skladanie kádra na extraligovú sezónu bude určite vyzerať inak, ako keď Vlci pôsobili v prvej lige, však?
Skladanie ani nie, ale k posilneniu prirodzene musí prísť. Už len to, že v extralige môže byť sedem zahraničných hráčov, je rozdiel.
Určite bude ľahšie prilákať pod Dubeň aj zahraničných hráčov, hlavne Kanaďanov či Američanov, súhlasíte?
Malo by to tak byť, ale či sa nám podarí získať hráčov práve z týchto krajín, to ja neviem teraz posúdiť. Úspech v extralige veľmi závisí od zahraničných hráčov, preto si musíme dať veľký pozor pri ich výbere.
Čo sa týka výberu posíl, máte v tomto smere najväčšie slovo vy?
Ja určite nie. Je to skôr konsenzuálne rozhodnutie Františka Skladaného a trénerov. Ako som už naznačil vyššie, do operatívneho riadenia klubu sa nezapájam.
Aký bol rozpočet klubu v uplynulej sezóne?
Za uplynulé štyri roky najvyšší.
Prezradíte, v akom rozpätí mesačne sa pohybovali mzdy hráčov a trénerov počas sezóny?
My nemôžeme zverejňovať tieto sumy. Hráči majú v zmluvách klauzuly zakazujúce komunikovať o plate a ďalších benefitoch. Podstatné je, že investované peniaze do hráčov sa pretavili do výsledku.

Leitmotívom tohtoročného play-off na vašich sociálnych sieťach bola maturita. Za štyri roky pod novým vedením sme konečne zložili finálnu skúšku. Čo na to hovoríte?
Som rád, že konečne sa nám podarilo splniť, čo som Žilinčanom sľúbil pri mojom vstupe do hokeja. A to, že Žilina patrí do extraligy.
Koronavírus či prázdne tribúny, ale aj skvelé návštevy, štyria hlavní tréneri, triumfy v Slovenskom pohári a napokon vytúžený postup do extraligy. Ako sa celkovo obzeráte za uplynulými štyrmi sezónami, čo ste v klube?
Boli to najťažšie štyri roky v mojom živote. Veľké množstvo práce, náročných rozhodnutí, neúspechov, ale aj radosti. Teší ma, že sme definitívne vyvrátili názor, že v Žiline sa neoplatí robiť hokej, lebo nemá fanúšikov.
V žilinskom hokeji pôsobíte štvrtý rok. Najskôr ste zažili prehrané finále, potom nezvládnutú baráž a minulý rok prehranú sedemzápasovú finálovú sériu. Spadol vám kameň zo srdca, že sme to konečne zvládli?
Ako som už povedal, áno, som rád, že to máme za sebou a môžeme sa ako klub venovať novým výzvam.
Opäť sme boli najväčším favoritom súťaže, ale oproti minulým rokom sa nám konečne podarilo urobiť posledný krok. Čo sme zvládli lepšie a inak oproti predchádzajúcim neúspešným sezónam?
Lepšie sme zvládli tlak play-off. Hrali sme obetavejšie a tímovo. A vedeli sme prepnúť z útočenia na bránenie. To je zásluha trénerov. V tíme bol tento rok aj mentálny kouč, s ktorým sa hráči mohli rozprávať, ak to potrebovali. Aj kvôli tomu sme boli lepšie nastavení v hlavách na ťažšie súboje.
Samozrejme, zabudnúť nemôžeme ani na fanúšikovskú kulisu, keďže ani v jednom domácom zápase neklesla návštevnosť pod 1000 divákov, čo nebolo zvykom v predchádzajúcich sezónach a aj na play-off chodili od začiatku vysoké návštevy. Čo hovoríte na to, že ste si získali verných divákov na svoju stranu?
Je to výsledok marketingu, práce s fanúšikom, ale aj produktu, ktorý sme im predstavili. Ak za celú sezónu doma ani raz neprehráte, je jasné, že fanúšik sa bude na zápasy tešiť. Teraz bude dôležité udržať to aj v extralige, pretože bez divákov nemá profesionálny šport zmysel.
Zabudnúť nesmieme ani na Ultras Žilina, ich choreá a výjazdy počas celej sezóny. Ako funguje vaša spolupráca s fanklubom a čo hovoríte na atmosféru na zápasoch?
Myslím, že máme veľmi korektnú spoluprácu. Aj vďaka Ultras Žilina chodia ľudia na štadión. Hráčom ich prítomnosť pomáha, je to vzájomná symbióza. Teší ma, že všetko, čo sme si dohodli, obidve strany vždy dodržali. Keď všetci ťaháme za jeden koniec povrazu, dostavia sa úžasné výsledky.
Ako budú vyzerať vaše najbližšie týždne?
Kolegovia už pripravujú veci na novú sezónu. Skladá sa káder, rokujeme s partnermi, pripravujeme predaj permanentiek a podobne. Hokej nemá dovolenkové obdobie.
Akým prínosom bude Žilina pre extraligu?
Verím, že významným. Aj geograficky lige pomôže, že je v nej ďalšie mužstvo zo stredného Slovenska aj to, že Žilina je krajské mesto. Radi by sme boli oživením ligy aj na fanúšikovskej úrovni.
Viete po finančnej stránke vyčísliť, koľko vás stálo štvorročné úsilie o postup do extraligy?
Ešte presne nie, ale verím, že tie peniaze, ktoré sme dali do hokeja, boli investícia a nie náklad.
Ako fungovala spolupráca hokejového klubu s mestom Žilina?
Do 31. 12. 2023 bezchybne, mali sme podpísanú zmluvu, ktorú obidve strany dodržali. Situácia sa následne aj kvôli legislatívnym zmenám skomplikovala, ale nakoniec sme našli riešenie, ako dohrať sezónu v Žiline. Musím ešte raz vysloviť vďaku pánovi primátorovi a viacerým poslancom mestského zastupiteľstva, ktorí urobili veľa pre podporu hokeja.
Rok 2025 bude pre hokejovú Žilinu špecifický, nakoľko bude oslavovať storočnicu. Ako sa pozeráte na tento míľnik a premýšľate už nad nejakým programom, ktorý spestrí toto okrúhle jubileum?
Určite to bude téma budúceho kalendárneho roku. O nejakých zámeroch ma už kolegovia z marketingu informovali, ale to si ešte nechám ako prekvapenie. Je výborné, že klub oslávi storočnicu v extralige!