ŽILINA. Dušanovi Gregorovi, Stanislavovi Škorvánkovi ani Jarrodovi Skaldemu sa nepodarilo hokejovú Žilinu dostať pod novým vedením klubu do extraligy. Až v sezóne 2023/2024 vytiahol Vlkov do najvyššej hokejovej súťaže tréner Ernest Bokroš.
So skúseným 64-ročným koučom sme sa obzreli za uplynulým súťažným ročníkom. Zhodnotili sme základnú časť, play-off, hráčsky káder, ale aj jeho prípadné ďalšie pokračovanie na trénerskej stoličke na severe Slovenska.
Ako hodnotíte skončený súťažný ročník 2023/2024?
Keď je sezóna v závere úspešná, tak ju môžeme hodnotiť kladne. Rozdelil by som ju na dve časti – základná časť a play-off. V dlhodobej fáze súťaže sme sa viac-menej pripravovali na najdôležitejšiu časť sezóny. Počas základnej časti sme mali dostatok času spoznať jednotlivých hráčov po ľudskej, charakterovej a výkonnostnej stránke.
S kolegami sme hráčov sledovali v ťažkých zápasoch. Postupom času sme usúdili, že mužstvo je potrebné posilniť na určitých postoch, čo sa nám v spolupráci s Františkom Skladaným podarilo. Keď sme dotiahli hráčov, ktorých sme chceli, ako tréneri sme Ferovi hlásili, že s týmto mužstvom sme spokojní a chceme ísť do play-off.
Pristavme sa pri základnej časti, počas ktorej ste získali 123 bodov, čím ste stanovili nový rekord.
Počas základnej časti sme dosiahli čísla, ktoré hovoria jasnou rečou. Počas mojej trénerskej kariéry si nepamätám mužstvo, s ktorým by sme počas celej sezóny v domácom prostredí ani raz neprehrali. Vonku sme prehrali len trikrát. Čo sa týka výsledkov, bola to úžasná základná časť. Aj keď sme v niektorých zápasoch nehrali dobre, našou kvalitou sme ich dokázali dostať na našu stranu.
Pred blížiacim sa play-off to však bolo trošku klamlivé. My ako tréneri sme to videli, ale niektorí hráči to tak nevnímali. Nezaspali sme však na vavrínoch, pretože sme vedeli, že to hlavné ešte len príde. To, čo sme dokázali v základnej časti, sa podarilo aj všetkým našim predchodcom a ostatným mužstvám a hráčom.
Do tej doby sme kvázi nič neurobili. Počas posledného mesiaca základnej časti sme veľmi tvrdo dreli a pracovali na kondícii, taktike či hernom pláne. Samozrejme, hráčom sa to až tak nepáčilo. Neboli až tak spokojní s programom, ktorý sme im nastavili, ale my sme vedeli, čo robíme.
Spolu s Danom Babkom sme skúsení tréneri a aj napriek nevôli niektorých hráčov sme išli ďalej, čo sa nám v play-off vrátilo. Počas základnej časti bolo problémom jedine to, že niektorí hráči ťažšie znášali tréningovú či programovú záťaž. Ako tréneri sme sa každý deň snažili využiť na sto percent. Na toto neboli niektorí hráči pripravení. Vycítil som, že im to nevoňalo.
FOTO: Nezabudnuteľná hokejová sezóna vyvrcholila majstrovskými oslavami na zimáku Čítajte Poďme na vyraďovaciu časť. Ako hodnotíte štvrťfinálovú sériu proti Žiaru nad Hronom?
Nastúpili sme proti ambicióznemu mužstvu, ktoré verilo v ďalší prekvapujúci úspech, keďže minulý rok dokonca otočilo sériu 0:3 s Dubnicou. Na čele s brankárom Petríkom odohrali veľmi kvalitné zápasy. My sme tiež hrali dobre, ale bola to náročná a ťažká séria.
Treba povedať, že súper hral veľmi obetavo. Koľko striel dokázali zblokovať, to bolo neskutočné. Neblokoval jeden, ale traja hráči. Charakterizovala ich enormná obetavosť, snaha a vynikajúci brankár.
V semifinále vás riadne potrápila Dubnica, ktorá nebola ďaleko od vynútenia siedmeho zápasu.
Dubnica bola špecifická tým, že v jej drese hralo veľa hráčov, ktorí nedávno pôsobili práve v Žiline. Mali asi aj osobitnú motiváciu vyhrať, boli nabudení a povedal by som, že v niektorých momentoch až premotivovaní a chceli nás poraziť. Dubnica od druhého zápasu zmenila štýl hry a dostávala nás do problémov. Hrali obetavo, tvrdo, na protiútoky. Celkom ťažko sme sa s tým vyrovnávali.
Za stavu 2:0 sme k zápasom v Dubnici nepristúpili tak, ako by sme mali. Na druhej strane to bolo pre nás dobré, pretože sme si prešli útlmom a hráčom sme museli vysvetliť, že musia hrať inak. Že musíme byť obetaví, zrážať sa, blokovať strely. Vedeli sme totiž, že všetko sa kvalitou nedá uhrať. Našťastie to hráči pochopili a v piatom domácom zápase celý tím prepol do módu play-off. Podarilo sa nám zmeniť myslenie hráčov, to bol bod zlomu.
Trošku mi prekážalo, že niektorí hráči chcú žiť z minulosti. Majú svoje návyky, lenže hokej sa vyvíja. S prispôsobením mali niektorí z nich problém. Začali však rozmýšľať nad tým, že play-off bolí, treba doň dať pridanú hodnotu, pretože inak to nespravíme. Táto séria nám pred finále veľmi pomohla.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo Žilinu vo finále Prešov ničím neprekvapil,
- či sa podľa slov Ernesta Bokroša podaril hrať Žiline taký hokej, aký si predsavzali,
- čo sa podľa neho niektorým hráčom nepáčilo,
- čo Žilinu Ernest Bokroš naučil,
- aké pocity prežíval po záverečnom klaksóne štvrtého finále v Prešove a ako sa vyjadril na adresu rozhodcov,
- ako bol spokojný s výkonmi brankárov a prečo sa po piatom semifinálovom zápase rozhodol vymeniť Valenta za Košarišťana,
- ako sa mu pozdávala defenzíva a ofenzíva a ktorý útok vychválil,
- aké pozitívne aspekty ukázalo mužstvo vo vyraďovacej časti,
- či Žilinu postihli v play-off zranenia,
- čo museli pri niektorých hráčoch zmeniť a aký líder Žiline chýbal,
- či musel ako tréner robiť scény a nepopulárne rozhodnutia,
- prečo sa Žilina počas celej sezóny trápila v presilovkách,
- čo Ernesta Bokroša najviac potešilo a čo najviac sklamalo,
- ako sa mu pozdáva zázemie, ktoré je v klube vytvorené,
- či bude Ernest Bokroš trénerom Žiliny v novej sezóne,
- ako sa vyjadril na adresu fanúšikov a ultras a aký odkaz im zanechal.
Finálovú sériu proti Prešovu ste ovládli v pomere 4:0 na zápasy. Prekvapilo vás, že ste ju ukončili v najkratšom možnom čase?
Áno. Nečakal som, že ju vyhráme 4:0. Celkové skóre bolo 19:2, to som takisto v mojej kariére v play-off zápasoch nezažil. Prešov nemal plán B, hral stále rovnako, ich hru sme mali prečítanú. My ako tréneri sme stará trénerská škola, oproti nám stál mladý, progresívny tréner. Stará škola ho prečítala a nedala mu šancu.
