ŽILINA. Slzy sa konečne premenili na radosť. Útočník Patrik Koyš pôsobí v klube Vlci Žilina od roku 2020, kedy došlo aj k zmene majiteľov. Rodák z Ilavy dvakrát zažil neúspešné finále a raz nezvládnutú baráž. Nezlomil ho ani siedmy neúspešný finálový zápas minuloročnej série proti Humennému na domácom ľade a Žiline zostal verný aj naďalej.
Roky neúspechu sa konečne zmenili na postupovú eufóriu. „Pred rokom to pre všetkých bolo veľmi ťažké. Nevedeli sme, ako sa vtedy k vzniknutej situácii postaví vedenie klubu, ako to bude fungovať ďalej. Ozval sa mi však František Skladaný a bol som presvedčený, že tu chcem zostať.
Nerád by som odchádzal s pocitom, že som tu bol tri roky a nevybojoval som pre Žilinu extraligu. Žijem tu už tri roky, mám to tu veľmi rád. Teším sa, že nám to hokejový boh konečne doprial,“ povedal na úvod spoločného rozhovoru Patrik Koyš.
V základnej časti Slovenskej hokejovej ligy Žilina opäť nemala konkurenciu. Vlci ju ovládli so ziskom 123 bodov, čím o šesť bodov prekonali rekord Michaloviec z roku 2019. Pred druhým Prešovom mali obrovský 34-bodový náskok.
„Základná časť bola dobrá, ale zo začiatku nebol náš herný prejav taký, aký by sme si predstavovali. Vo viacerých zápasoch nás podržali brankári. Dôležité bolo, že sme dokázali vyhrávať a prikláňať si zápasy v náš prospech aj za nepriaznivého stavu. Ako postupovala sezóna, naše výkony gradovali a všetko vyústilo v play-off. Sezóna sa musí hodnotiť na výbornú, keďže sme vyhrali pohár aj ligu. Desať bodov z desať,“ usmial sa Koyš.

Žiar a Dubnica Žilinu dobre pripravili na finále
Vo štvrťfinále čakal na Žilinu Žiar nad Hronom, ktorý v predkole vyradil Trebišov.
„Aj keď sme vyhrali 4:1 na zápasy, išlo o veľmi ťažkú sériu, nebolo to bez problémov. Vzadu hrali veľmi nepríjemne, blokovali strely a mali výborného gólmana, takže to proti nim bolo extrémne ťažké,“ obzrel sa za prvou prekážkou v play-off Koyš.
V semifinále favorita poriadne potrápila Dubnica. „V prvom zápase hrali proti nám otvorený hokej a skončilo sa to našou výhrou 6:0. V tom momente pochopili, že musia hrať inak. Od druhého zápasu zmenili taktiku, začali zodpovedne brániť. Hrali naozaj obetavo,“ doplnil Koyš.
Žilina vyhrala prvé dva domáce zápasy, ale Dubnica im to oplatila rovnakou mincou a séria sa pod Dubeň sťahovala za vyrovnaného stavu. „V Dubnici sme sa s nimi natrápili, keďže piati hráči na malom klzisku bránili a bojovali jeden za druhého, bolo to veľmi ťažké. A ešte o to viac vtedy, keď sa nedokážete viackrát gólovo presadiť,“ povedal 28-ročný rodák z Ilavy.
„Za stavu 2:2 sme mali chalani veľký míting v kabíne. Povedali sme si, že buď nás to nakopne a už neprehráme alebo sa za chvíľu budeme pozerať do steny, že čo sme to zase všetci spravili. Nie je nič príjemné, keď vyhrávate 2:0 a zrazu je 2:2. Som rád, že sa to konečne zlomilo na našu stranu,“ povedal žilinský útočník.
V článku sa dočítate:
- ako hodnotí Patrik Koyš finále proti Prešovu a v čom bolo tajomstvo úspechu Žiliny,
- o koho sa Žilina mohla celú sezónu oprieť,
- aké pocity prežíval po záverečnom klaksóne štvrtého zápasu v Prešove,
- čo hovorí na krásne gesto kapitána Petra Galamboša,
- ako vyzerala cesta z Prešova do Žiliny,
- ako dlho a s kým všetkým oslavoval Patrik Koyš,
- čo zvládla Žilina lepšie oproti predchádzajúcim sezónam,
- akú pozitívnu zmenu vidí za posledné štyri roky v žilinskom hokeji,
- ako je Žilina pripravená na extraligu,
- ako sa vyjadril na adresu fanúšikov a Ultras.
Žiline proti Dubnici nesadla defenzívna taktika súpera. Šiestemu celku po základnej časti navyše výborne zachytal gólman Kristín, ktorý sa dostal do bránky od druhého zápasu.
„Aj keď sme mali veľa striel, proti defenzívnemu systému sme sa nedokázali presadiť. Oni čakali na brejky, my sme začali byť nervóznejší. V zápasoch sa ocitli v dvoch, troch vyložených šanciach, z ktorých dokázali skórovať. Vychádzalo im to, však mali šikovných útočníkov. Napríklad taký Rado Tybor dával góly hádam zo všetkého,“ pokrútil hlavou.
„Aj pre našich gólmanov to nebola ideálna séria, pretože nešlo na nich veľa striel, ale keď sa už k niečomu Dubnica dostala, išlo o dobré príležitosti na skórovanie, ktoré sa ťažko chytajú. Chvalabohu, že sme sa v play-off stretli so Žiarom a Dubnicou, pretože títo súperi nás extrémne dobre pripravili na finále,“ dostal sa Koyš k záverečnej sérii sezóny 2023/2024.
Vo finále jeden výborný výkon za druhým
Podľa slov hráča s číslom 8 sa hral oproti predchádzajúcim sériám úplne iný hokej.
„Prešov oproti základnej časti nezmenil taktiku a veril svojmu štýlu, čo je sympatické. Myslím si, že kto chcel hrať v tejto lige s nami otvorený hokej, tak na tom pohorel,“ vravel Koyš a pokračoval:
„Nebola to jednoduchá séria, aj keď pre Prešov ide o krutý výsledok. V prvej tretine prvého zápasu bol Prešov lepší, ale potom sme vyrovnali a vrece s gólmi sa roztrhlo v náš prospech. V druhom zápase sme dlho vyhrávali 2:0 a až na konci sme ďalšie tri góly pridali do prázdnej bránky. Konečné skóre môže skresľovať, ale vôbec to nebol ľahký zápas.“
Žilina vyhrala aj obe stretnutia na východe republiky. „Tretí zápas bol o jednom góle. Verili sme si, že ten gól jednoducho dáme a vyhráme 1:0. A aj keď sme vo štvrtom zápase prehrávali 0:1, vedel som, že to otočíme. Boli sme tak dobre nastavení, že sme si verili, že to tento rok zvládneme,“ doplnil bronzový medailista zo svetového šampionátu 20-ročných z roku 2015.
Keby niekto Koyšovi pred finálovou sériou povedal, že ju ukončia v najkratšom možnom čase, neveril by mu. „Všetko nám vyšlo. Prešov si síce vypracoval dosť striel, ale vylámal si zuby na famózne chytajúcom Mišovi Valentovi. Dostal len dva góly, z toho jeden v hre päť na päť, čo sú až nereálne štatistiky na finále play-off. Celú sezónu sme sa mohli oprieť o dvoch fantastických gólmanov, čo bolo tiež veľké plus. Finále nám vyšlo, jeden výborný výkon za druhým,“ vravel.

Krásne gesto kapitána
A aké emócie prežíval Patrik Koyš po záverečnom klaksóne štvrtého finálového zápasu v Prešove? „Nádhera, krásny pocit po tom všetkom, čo som tu zažil. Špeciálne po tom minuloročnom nezvládnutom domácom siedmom zápase proti Humennému.“
Ako prvý dvíha majstrovskú trofej nad hlavu kapitán, ale v tomto prípade urobil nádherné gesto Peter Galamboš, ktorý ho odovzdal práve Patrikovi Koyšovi.
„Krásne gesto od Peťa Galamboša a Jura Bezúcha. „Bezi“ si ma zavolal, že choď tam a ja som nevedel, čo sa deje. Potom mi to došlo. Toto gesto si veľmi vážim, veľa pre mňa znamenalo. Ďakujem ešte raz veľmi pekne,“ odkázal Galambošovi.
Postupová eufória po dlhých rokoch čakania vypukla na prešovskom ľade aj pred zrakom viac ako troch stoviek žilinských fanúšikov, ktorí svojich miláčikov prišli podporiť.
„Všetci boli šťastní. Obrovský kameň zo srdca padol všetkým ľuďom od majiteľa až po kustódov. Aj keď cesta do Žiliny z Prešova je dlhá, nám ubehla rýchlo s pocitom, že misia je splnená. Užíval som si to. Navyše, pred štadiónom v Žiline nás čakalo veľa fanúšikov, čo bolo naozaj krásne, brutálne,“ teší Koyša.

Oslavoval dlho
„Koyco“ to s oslavami potiahol, veď po troch neúspešných rokoch sa konečne mohol radovať z vytúženého postupu do extraligy. Navyše v klube, v ktorom strávil najväčšiu časť svojej aktívnej kariéry.
„Keď sme prišli z Prešova, na štadióne sme oslavovali veľmi dlho, potiahli sme to aj na druhý deň a aj ten ďalší. Na jeden deň som bol aj v Dubnici, keďže viacerí kamaráti mi volali, že musíme ísť aspoň na pivo. Kde som prišiel, tam som oslavoval a s každým som si musel pripiť. Všetci boli šťastní aj za mňa, že sa to konečne podarilo. Nie nadarmo sa hovorí, že je ťažké vyhrať titul, ale ešte ťažšie ho je osláviť,“ hovoril so smiechom.
Žilina opäť vyhrala základnú časť s veľkým náskokom, znovu bola najväčším favoritom súťaže. Oproti minulým rokom sa však Vlkom konečne podarilo urobiť posledný krok. Čo zvládli lepšie a inak oproti predchádzajúcim neúspešným sezónam?
„Ťažko povedať, čo sme urobili inak. Mali sme skúsené mužstvo, dajme tomu, že veľa mladosti v ňom nebolo. Náš káder bol počnúc brankármi na najvyššej úrovni. Samozrejme, aj v predchádzajúcich rokoch tu vždy boli kvalitní tréneri aj mužstvo. Všetko vyzeralo dobre, ale vždy sa to na niečom zlomilo.
Neviem, v čom to bolo teraz iné. Ako som už spomínal, zlomilo sa to v piatom zápase s Dubnicou. Pochopili sme, čo a ako máme hrať. Keď si zoberiem minuloročný siedmy zápas proti Humennému, ten sme si prehrali v hlavách. Teraz sme sa do takejto situácie nedostali, všetky série sme ukončili skôr,“ povedal Koyš.
Do extraligy ide úplne iná Žilina
S 28-ročným útočníkom sme aj zrekapitulovali uplynulé štyri roky, keďže každý bol v niečom špecifický.
„Prichádzal som sem z extraligy počas covidu. Počas posledných rokov v extralige nemala Žilina na Slovensku najlepšie renomé. Vieme, aký záujem ľudí o hokej tu bol. Každý rok sme rástli ako klub. Veľmi ma teší, že som pri žilinskom príbehu od začiatku. Keď sa teraz pozriete na návštevy, každý má na štadióne šál alebo šiltovku. Za toto som extrémne rád, pretože vidím tú pozitívnu zmenu.
Asi to bude vyznievať zle, ale možno je dobré, že sme postúpili až štvrtú sezónu, pretože do extraligy ide úplne iná Žilina, ako by do nej išla po prvom roku. Počas uplynulej sezóny chodilo pravidelne viac ako tisíc ľudí, aj keď sme nehrali s atraktívnymi súpermi. Ľudia sa chodili pozerať na nás. Základňa verných fanúšikov sa zvýšila. Žilina má za sebou ľudí a verím, že aj naďalej budú za nami stáť. Klub je po každej stránke pripravený na extraligu,“ myslí si Koyš a dodáva:
„Kto sleduje žilinský hokej dlhodobejšie, vie, ako to tu chodilo. Teraz je to extrémny rozdiel. Keď Žilina vypadla z extraligy, tak to ľuďom možno bolo aj jedno. Chodilo tu 400, 500 ľudí na hokej. Teraz ide do extraligy klub, ktorý verím, že má v nej čo povedať.“

Verí, že nebudú do počtu
Počas celej sezóny sa Vlci mohli oprieť o skvelú podporu z tribún. Na domácich zápasoch neklesla návštevnosť pod tisíc divákov a na play-off bola porovnateľná s extraligou. O skvelú atmosféru sa starali Ultras Žilina, ktorí počas sezóny zorganizovali viacero výjazdov a nechýbali ani na štvrtom finálovom zápase v Prešove.
„Ľudia vidia, že hokej v Žiline sa robí pre nich. Bola to fantastická jazda. Ďakujeme všetkým fanúšikom a obrovská vďaka patrí aj chalanom z Ultras, na Slovensku sú topka. Choreá či výjazdy, to sú neskutočné veci,“ povedal aktuálne najdlhšie pôsobiaci hokejista pod Dubňom.
Koyšova bilancia v drese s vlkom na hrudi je 245 bodov v 224 zápasoch. S vedením klubu sa v polovici mája dohodol na predĺžení spolupráce a tak ho fanúšikovia uvidia hrať za Žilinu aj v extralige.
„Žilinu beriem ako môj druhý domov, mám to tu veľmi rád. A čo sa týka spomínaných bodových štatistík, uvidíme, ako sa bude dariť v extralige, to už bude iný hokej. Vo všetkom treba pridať. Verím, že sa vyskladá skvelý tím a že nebudeme iba do počtu,“ zakončil spoločný rozhovor Patrik Koyš.
Patrik Koyš v Žiline
2020/2021: 63 bodov (20+43) v 50 zápasoch
2021/2022: 54 bodov (18+36) v 58 zápasoch
2022/2023: 67 bodov (20+47) v 57 zápasoch
2023/2024: 61 bodov (27+34) v 59 zápasoch