BYTČA. Polovica rodného domu Jozefa Tisa zostáva v majetku mesta Bytča. Bytčianski poslanci takmer jednohlasne súhlasili s tým, aby podiel mesta nezískalo kontroverzné občianske združenie.
Obávajú sa, že nehnuteľnosť v centre okresného mesta by sa stala pútnickým miestom extrémistov a síl, ktoré velebia prezidenta vojnovej Slovenskej republiky.
Časť objektu vlastní Slovenský dejepisný spolok. Združenie dalo už po niekoľkýkrát bytčianskej radnici návrh na odkúpenie zvyšného podielu domu s bustou a pamätnou tabuľou.
Dom, v ktorom sa narodil Jozef Tiso, je dnes prázdny a nevyužívaný. Spolok, na čele ktorého stojí Pavol Damjanič hlásiaci sa ku kotlebovej ĽSNS, svoju ponuku na odkúpenie podielu zdôvodňuje zlým stavom budovy, do ktorej rekonštrukcie chce zainvestovať.
Kým ešte nedávno sa po dohode dalo do objektu dostať, dnes visí na dverách informácia o tom, že dom je pre rekonštrukciu uzavretý. Žiadne práce sa však v ňom nerobia. Nehnuteľnosť je stále viac ošumelá, zatečená a zaprášená.
Zostáva všetko po starom
Predstavitelia dejepisného spolku po dvoch rokoch opäť prišli na bytčiansku samosprávu so žiadosťou o odkúpenie mestského podielu a navrhli sumu 75-tisíc eur.
Kým v mestskej rade hlasovali za odpredaj traja poslanci a rovnako traja boli proti, zastupiteľstvo bolo jednoznačné. Až na jedného poslanca, ktorý za zdržal hlasovania, už nikto nehlasoval za to, aby sa mesto zbavilo svojho podielu.
Patová situácia tak zrejme bude trvať aj v ďalších mesiacoch. Niektorí poslanci poukazovali na to, že získať celú nehnuteľnosť by sa malo pokúsiť vedenie mesta Bytča.

Peter Weber hovorí, že podobnú ponuku zo strany dejepisného spolku posudzovali na bytčianskom mestskom zastupiteľstve možno aj desaťkrát.
„Vždy to dopadlo tak, že sme to neschválili, alebo sa bod stiahol. Nemyslím si, že by sme mali predať takúto citlivú nehnuteľnosť občianskemu združeniu. Pri akejkoľvek dobrej viere sa to môže dostať do rôznych rúk, môže tam byť hocičo. Za mňa je omnoho lepšie, aby sme podporili prevod do vlastníctva mesta a ešte lepšie by bolo dať to do vlastníctva štátu,“ navrhol.
Peniaze od Valla
Ďalší poslanec Jozef Úradník vyjadril obavy z toho, že dom sa stane miestom na stretávanie extrémistov. „Vieme, aké sú vo svete pozície neofašistov. V Rakúsku zbúrali Hitlerov dom, aby tam neboli procesie. Tiso bol vyhlásený za vojnového zločinca a keď to predáme, tak k domu budú chodiť procesie. Treba pritlačiť na ministerstvo kultúry, štát to vie aj vyvlastniť.“
Jeho poslanecký kolega Július Kozák prekvapil tvrdením, že na financovanie odkúpenia vie zabezpečiť peniaze.
„Dostal som ponuku od primátora Valla s tým, že mestá z únie miest sa nám na kúpu podielu zložia,“ presviedčal poslanecký zbor o odkúpení domu, v ktorom vyrastal kňaz a politik, ktorý je podľa historikov zodpovedný za deportovanie desaťtisícov Židov zo Slovenska do nacistických koncentračných táborov.
„Ak sledujete, čo sa deje vo svete, v Rakúsku radikálnejšie pristupujú k takýmto dôležitým veciam. Členovia Európskej únie vedia zbúrať také miesto, aby sa nestalo pietnym miestom. Môžeme spraviť múzeum holokaustu, múzeum vyvezených židovských i nežidovských občanov. Skúsme to kúpiť za 75-tisíc a ja sa pokúsim na to finančné prostriedky zohnať,“ zaviazal sa Kozák a pripomenul incident, pri ktorom obdivovatelia Tisa napadli dve rómske deti.
Poslanec Ľubomír Hrobárik poukázal na to, že o budúcnosti Tisovho domu sa stále iba rozpráva a vedie to len k tomu, že stav nehnuteľnosti sa z roka na rok zhoršuje.
„Treba si uvedomiť, že dom spadne, keď sa o to nepostará jedna, či druhá strana. Sedemnásť či osemnásť rokov sa o tom iba rozprávame a počujem iba tie isté slová, ako tam chceme múzeum, ale nechceme nič a raz to spadne,“ varoval.
Múzeum vo vlastníctve štátu
Západné krajiny po druhej svetovej vojne budovy spojené s vysokými pohlavármi nacistického režimu obvykle zrovnali so zemou. Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv hovorí, že takýto prístup by bol už v súčasnosti prehnaný aj vo vzťahu k rodnému domu Jozefa Tisa.
Pripomína však, že Tiso bol predstaviteľ fašistickej diktatúry, ktorá poslala na smrť viac ako 70-tisíc ľudí a zatiahla Slovensko do vojny na stranu hitlerovského Nemecka.

„Z tohto hľadiska by bolo optimálne, aby stavba patrila štátu a tak bolo zabezpečené, že nebude v budúcnosti zneužívaná extrémistami. Mala by slúžiť ako jeden z objektov, ktorý by jasne pomenoval a ukázal dôsledky Tisovej politiky a jej obetí. Nie je akceptovateľné, aby na demokratickom Slovensku bol velebený fašistický vojnový zločinec. Ak spomínať, tak na riziká a obete tejto ideológie, ktorá v súčasnosti znova predstavuje riziko pre demokraciu,“ poznamenal Peter Weisenbacher.