ŽILINA. Informácia o konci Jaroslava Hyneka na lavičke MŠK Žilina bola prekvapením. Vedenie klubu ukončilo so 48-ročným českým trénerom spoluprácu v stredu 10. apríla večer, dva dni pred zápasom nadstavbovej časti proti Ružomberku. Nasledujúci deň predstavil klub ako nového trénera Michala Ščasného.
Hynek pôsobil v Žiline takmer dva roky. S mužstvom účinkoval v predkolách Európskej konferenčnej ligy a po jesennej časti sa so žltozelenými vyšvihol na druhé miesto v tabuľke Niké ligy. Po zimnej prestávke a odchodoch kľúčových hráčov šošoni prežívali výsledkovú krízu, čo vyústilo až do zmeny trénera.
S Jaroslavom Hynekom sme sa rozprávali nielen o jeho konci pod Dubňom, ale zosumarizovali sme si aj jeho účinkovanie na lavičke sedemnásobného slovenského majstra.
V rozhovore sa dočítate:
- či podľa Jaroslava Hyneka mohli za jarnú krízu Žiliny aj odchody kľúčových hráčov počas zimnej prestávky,
- ktoré faktory sa podpísali pod nelichotivé výsledky,
- či bývalý tréner MŠK Žilina niečo ľutuje,
- ako vyzerala rozlúčka s kabínou,
- ako hodnotí Jaroslav Hynek takmer dvojročné pôsobenie na lavičke Žiliny a čo mu dalo po pracovnej a osobnej stránke,
- v čo dúfal zo strany vedenia klubu,
- čo označil za perfektnú skúsenosť a na ktoré okamihy bude najradšej spomínať,
- či ho už niekto oslovil s trénerskou ponukou.
Ako a kde ste sa dozvedeli správu o vašom konci v MŠK Žilina?
Pri osobnom stretnutí v kancelárii MŠK od časti vedenia klubu pánov Karola Belaníka a Jaroslava Bačíka.
Na Cypre skončil po 82 dňoch. Ščasného príchod do Žiliny sa zrodil zo dňa na deň Čítajte Klub túto informáciu zverejnil v stredu 10. apríla večer dva dni pred zápasom s Ružomberkom. Prekvapilo vás ich rozhodnutie? Nasvedčovalo niečo takémuto kroku?
Vnímal som stupňujúce sa očakávania v tíme aj vo vedení. Ale že by to malo smerovať k odvolaniu, to som si nemyslel. Dá sa povedať, že ma to čiastočne prekvapilo. A to hlavne preto, že som stále vnímal konštruktívnu debatu, pričom podnety z nej sme dokázali realizovať.
Váš koniec na lavičke prišiel šesť kôl pred koncom nadstavby. Aké argumenty ohľadom vášho konca vám vedenie klubu komunikovalo?
Je potrebné povedať, že za koncom je málokedy len jedna situácia.
Za dva roky a v takých náročných podmienkach, s dlhodobo vysokou ambíciou na výkon a neustálymi podnetmi, ktoré sa nie vždy dajú hneď zapracovať do chodu tímu, sa tieto rôzne pohnútky nazbierajú.
Rovnako, ako je absolútne jednoduché pozrieť sa na výsledok zápasu výhra – prehra a veľmi často to ovplyvní množstvo ďalších vecí, ktoré sa v mužstve dejú už dlhší čas. Tak je to za mňa aj v tomto prípade. Všetci chceme pre úspech urobiť zo svojho pohľadu maximum. V kompetencii vedenia je dodať tímu impulz i odvolaním trénera. A tak sa stalo.
Po jesennej časti ste sa nachádzali na druhom mieste za Slovanom, ale na jar vyhralo mužstvo pod vaším vedením len jeden zápas. Mohli za túto krízu najmä odchody kľúčových hráčov počas zimného prestupového obdobia?
Určite to malo nejakú váhu, nebolo to však len o tom. Mužstvo si prešlo veľmi turbulentným obdobím. Odišlo nám hlavne veľa ofenzívnych hráčov – na jeseň Kaprálik, cez zimu Ďuriš s Addom. Ich odchodmi sme prišli o veľkú dynamiku. Aj keď sme sa snažili hráčov priebežne rôzne točiť a zapracovávať, tak predsa len tí, ktorí zostali, mali málo odohraných minút na to, aby v prvej šestke začali mužstvo gólovo ťahať.
A to sme boli radi, že si formu z prípravy udržal Javorček, ktorý bol pri väčšine strelených gólov. Druhá vec bola choroba v mužstve tesne pred začiatkom jarnej časti a k tomu zranenia viacerých hráčov, prevažne v obrane. Zároveň sme chceli podporovať mužstvo U-19, ktoré vyhralo titul a účinkovalo v mládežníckej Lige majstrov. Štyria hráči mesiac pendlovali medzi A-tímom a tímom U-19. Niekedy sme ich v áčku mali k dispozícii, inokedy nie. To všetko sa rôzne mixovalo a mohlo narušiť progres.
Nič však neľutujem, bral som to ako proces a súnaležitosť v cieľoch klubu. O to viac som sám seba vnímal ako človeka na správnom mieste, že som ligový tréner s presahom do výchovy mládeže a do konceptu klubu sa hodím.
Toto je najlepšia jedenástka 18. kola dedinských futbalových súťaží v Žiline Čítajte Čím si ešte vysvetľujete dôvody tejto nepriaznivej šnúry? Ktoré faktory sa pod to najviac podpísali?
Niekedy efektivita a inokedy forma hráčov, ktorí ešte neboli pripravení uchopiť zodpovednosť za tím. A samozrejme, aj niektoré moje rozhodnutia.
Ako zobrali váš odchod hráči a ako vyzerala rozlúčka s kabínou?
Boli sme radi, že nám umožnil klub rozlúčiť sa s mužstvom. Do kabíny sme prišli spolu s kolegom Polákom, popriali všetkým splnenie ich snov v súčasnosti i budúcnosti v klube i súkromnom živote. S každým sme si podali ruku, pozreli sa do očí a odišli. Bolo mi smutno, ale tak to v týchto chvíľach chodí.
Žilinu ste celkovo viedli v 71 majstrovských zápasoch, na lavičke ste pôsobili takmer dva roky. Ako celkovo hodnotíte toto obdobie?
Myslím si, že som ústretový, pozitívny a otvorený človek. Na veci sa pozerám tak, aby som si z nich vzal to pozitívne a tak sa pozerám aj na prácu v Žiline. Bola plodná, progresívna, plná výziev, náročná, ale aj radostná. V klube som bol šťastný. Nazbieral som veľa skúseností, podnetov, spätnej väzby a konštruktívnej kritiky, ktoré jednoznačne využijem.
Po trénerskej kariére v Česku bola pre vás Žilina prvou zahraničnou zastávkou. Čo vám dalo toto pôsobenie po pracovnej aj osobnej stránke?
Pracoval som v silných kluboch, v reprezentácii pri chlapcoch aj dievčatách. Žilina má pre rozvoj absolútne najlepšie podmienky a podporu majiteľa. Podobnú podporu som vnímal len pri časti pôsobenia v Dukle Praha, keď mal športovú stránku na starosti Michal Prokeš. Žilina mi ukázala ďalší level klubu, práce, prístupu. Pred mojím príchodom sme sa rozprávali o potrebných zmenách, aby klub urobil ďalší športový progres. Niečo sa podarilo, niečo nie.
Myslím, že majiteľ má všetko zmapované, ale zmeny nie je ľahké dosiahnuť hneď a v tak krátkom čase. Chcel som ho v tom podporiť. Veril som, že po takmer dvoch rokoch postupného progresu v zmene herného prejavu a tréningového procesu s prenášaním do zápasov sa budeme rozprávať o dlhšej spolupráci a pokračovať. Ale vec sa má inak. Dopredu ma posunula práca so všetkými ľuďmi, ktorých som v klube stretol. Všetci ma svojím osobitým prístupom obohatili.
A po osobnej stránke? Užil som si krásy mesta aj prírody v okolí, pohostinnosť a prívetivosť ľudí. Mám nových priateľov, za to všetko som veľmi vďačný.
Talentovaný Adam Vrábel z OŠK Nededza sa stal mládežníckym futsalistom roka na Slovensku Čítajte Pracovali ste s jedným z najmladších mužstiev v Európe. Takže aj z tohto pohľadu zaujímavá skúsenosť, však?
Perfektná skúsenosť, super a naozaj náročná výzva. Takú by som v blízkom okolí nikde inde nezískal.
Na ktorý okamih či zápas budete najradšej spomínať a prečo?
Celé pôsobenie v Žiline beriem ako jeden obohacujúci okamih. Avšak, dali sme niekoľko krásnych a emotívnych, víťazných gólov. Naložili sme Slovanu Bratislava, ale on nám zase naložil viackrát (úsmev). Hrali sme v predkolách Európskej konferenčnej ligy, spoločnú prácou sme zažili úspech v UEFA Youth League.
Takisto nemôžem zabudnúť na profesionálny prístup realizačného tímu a vedenia klubu, trávnikárov a ich perfektne pripravený trávnik v Budatíne a taktiež na hlavnej ploche (smiech). A takisto na všetkých ľudí, ktorí sa podieľajú na chode klubu. Aj touto cestou sa chcem všetkým poďakovať.
Dáte si na nejaký čas od trénovania pauzu alebo vám už prišli nejaké ponuky?
Napriek tomu, že bolo z výsledkov cítiť nervozitu, robil som zámerné kroky, pracovalo sa mi ľahko a bol som nažhavený na záver sezóny. Cítim sa sviežo a od ďalšej sezóny chcem opäť pracovať. Viem, aký ďalší krok chcem urobiť a verím, že sa mi to podarí. Ponuky prichádzajú a verím, že opäť urobím správny krok.
