RAJEC. Vysoké teploty a čoraz väčšie sucho ohrozujú životy chránených obojživelníkov. Ako potvrdzuje aj Ladislav Židek z bioparku pri Rajci, celá dolina je v absolútne kritickom stave pre totálne vysušenie a plytvanie vodou.
Na havarijný stav upozorňuje aj hydrológ Michal Kravčík.
„Sme nepoučiteľní. Celý Žilinský kraj, ako aj Slovensko i celá Európa vysychá. Vysychajú pramene a drobné vodné toky. Pamätáme sa, že v roku 2021 dokonca vyschla Rajčianka. Odhadujeme, že za ostatných 60 rokov bolo Slovensko zlými politickými rozhodnutiami zbavené cca 15 miliárd kubických metrov vodných zdrojov.“
Približuje, že všetky zdroje vody sa v našej krajine rodia z dažďa, ľudia sa však dažďovej vody snažia nesprávne čo najrýchlejšie zbaviť. Slovensko tak každoročne podľa slov odborníka prichádza v priemere o 250 miliónov kubických metrov tej dažďovej vody, ktorá v minulosti mala väčšiu šancu vsiaknuť a doplňovať zdroj vody v krajine.
Príbeh chýbajúcich záchytiek sa nekončí, opití pacienti dávajú zabrať aj vyťaženému urgentu v Žiline Čítajte „Najintenzívnejší úbytok zdrojov podzemných vôd je v urbanizovaných zónach. Aby sme tomu rozumeli, tak treba vysvetliť, že ak staviteľ, ktorý zastreší či zapečatí zemský povrch o ploche napríklad 200 metrov štvorcových a odvedie dažďovú vodu do najbližšieho potoka, spôsobí dve veci,“ rozpráva Kravčík s tým, že tak prispieva k tvorbe povodní a bráni doplňovaniu zásob podzemných vôd. Ročne je to okolo 100 kubických metrov.
Táto voda v podzemí chýba, ako tiež hydrológ podotýka, chudobnejšia je aj vegetácia. Menej vody sa vyparí a menej zrážok sa rodí. Predlžujú sa obdobia bez dažďov a rastú extrémne prívalové dažde, ktoré v poškodenej krajine majú malú šancu ostať.
S vodou miznú aj žaby
Spolu s vodou pritom mizne aj život, z jarného rozmnožovania žiab viaceré žubrienky skrátka vyschnú.
Ochrannú ruku nad nimi držia zoológovia, ochrancovia aj nadšenci prírody. Hoci môžu byť tieto živočíchy na čele s ropuchami na pohľad odpudivé, pre svoj prínos by sa dali nazvať pokladom.
Žaby sú v záhradách pokladom. (zdroj: archív Karola Uhlárika)„I záhradkárom často vysvetľujem, že ropucha je perfektný predátor napríklad v prípade slimákov. Sám sa prítomnosti žiab v záhrade teším, zlikvidujú tiež vysoký počet hmyzu, ktorý keď sa premnoží, dôsledky pocíti napokon hlavne človek,“ hovorí zoológ Správy Národného Parku Malá Fatra Tomáš Flajs s tým, že popierať nemožno ani spoločenskú hodnotu chránených druhov živočíchov.
Znepokojujúca je otázka podmienok pre ich život. Vyschnuté žubrienky nie sú pre nedostatok vody ničím výnimočným ani v súčasnosti, ešte väčšie obavy však u zoológa vyvoláva blízka budúcnosť.
„Už teraz, začiatkom apríla, zaznamenávame vysoké teploty, bojím sa preto počasia v priebehu júna či júla. Hladiny viacerých vodných tokov sú porovnateľné s júlovými, voda v nich bude v lete určite chýbať. Dokonca ani zima nebola natoľko silná, žeby sa sneh na horách udržal dlhú dobu,“ rozpráva o neprimeranom počasí Flajs.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako sa o stav žiab starajú v Malej Fatre,
- v ktorých oblastiach je ich výskyt najbohatší,
- akým spôsobom dostali obojživelníkov do oblasti pri Rajci,
- koľko žiab sa k vodozádržným opatreniam zvykne vrátiť,
- prečo treba pre uhynutú žabu na ceste zbystrieť,
- vďaka čomu vie k zlepšeniu situácie prispieť každý.
Zachraňujú životy, monitorujú lokality
Na konci marca bol nútený zasahovať aj Židek, v areáli jeho bioparku v Ďurčinej zachraňovali milióny nakladených vajíčok v malej vodnej nádrži. „Preliačina v tomto extrémne suchom marci a pri extrémnych vetroch a celom prostredí plnom saharského piesku veľmi rýchlo vyschýnala,“ informuje s tým, že 50 litrov vajíčok preniesli do vody asi o 10 metrov ďalej. Na ďalší deň vyschla preliačina úplne.
