Pri spoznávaní rázovitej obce sprevádza tisíce návštevníkov. Lektor z objektov ľudovej architektúry v Čičmanoch PAVOL TUŽINČIN zmenil svoju prácu na hobby a nikdy nekončiace štúdium.
„Komunikujeme aj s miestnymi, pričom sa môžeme dozvedieť o dávnom zvyku, o ktorom sme predtým ani len nepočuli,“ hovorí o obci preslávenej maľovanými zrubovými drevenicami a ornamentmi.
Verejnosti približuje jej históriu, zvyky či dávny spôsob života. Napriek jeho skúsenostiam sa však dodnes nájdu otázky, ktoré ho zo strany ľudí zarazia.
„Niekedy ma zaskočia vyslovene komickým otázkami. Napríklad keď sa ma osoba stojaca vedľa schodov spýta, ako sa ide na poschodie," spomína.
Po odpovediach zostanú, naopak, neraz prekvapení aj samotní návštevníci, skutočnosť je občas iná ako domnienky.
Ako vôbec vyzerá váš bežný pracovný deň?
Prídem ráno na deviatu, cez víkend už o hodinu skôr. Vyvesíme tabuľu o konaní prehliadok v polhodinových intervaloch, následne prijímame ľudí a informujeme ich o možnostiach a obsahu prehliadok. Keď sa skupinka nazbiera, prejde polhodina či celá hodina, zoberieme ju k objektom a porozprávame všetko potrebné.
V obnovu zámku v Kunerade už nikto neveril. Až prišla švajčiarska rodina Čítajte Po pracovnej obednej prestávke opäť nabiehame na polhodinový režim, a to až do posledného vstupu o 15. hodine.
U mňa je ale práca mojím hobby, určite nejde o činnosť, ktorú by som zanechal po odchode z práce a vrátil sa k nej zas až ráno. Niekedy sa napríklad doma dostanem k fotke, ktorú začnem hneď študovať. Keď máme dokonca pomenej zákazníkov, prehrabávame sa v práci v listinách a dokumentoch.
Pôsobíte v Čičmanoch celoročne alebo sa venujete v priebehu roka aj inej práci?
Celoročne, aj otvorení sme v priebehu celého roka. Je však pravda, že hlavná sezóna trvá od polovice mája do konca septembra, najsilnejšie je pritom leto alebo obdobia medzi sviatkami. Určitú zákaznícku bázu máme však neustále.
Aby ste personálne pokryli hlavnú turistickú sezónu, koľkí na mieste pracujete?
Vždy minimálne dvaja sprievodcovia, pri väčšom nápore ľudí nám vie ale vypomôcť aj brigádnik.
Ďalej sa dočítate aj:
- koľko z poznatkov sa reálne dostane ku klientovi,
- s čím si musí ako sprievodca vedieť poradiť,
- kedy zvyknú byť zákazníci nepríjemní,
- či ho napriek skúsenostiam otázky ľudí zaskočia,
- čo sa ho pýtajú najčastejšie,
- kde vidí možnosti na zlepšenie cestovného ruchu.
Prečo ste sa rozhodli pre pozíciu sprievodcu práve vy?
Od malička som sa do istej miery zaujímal o históriu, dejepis, legendy aj kultúru, pričom viem veľmi dobre po anglicky, čo je v prípade danej práce výhodou. Zároveň mi podobná pozícia prišla zaujímavejšia ako iná, napríklad manuálna robota. Len čo som sa do sprevádzania vrhol, zistil som, že ma skutočne napĺňa. Prvé skúsenosti som nabral priamo v Čičmanoch a doteraz odísť ani neplánujem.
Ako si spomínate na svoju prvú prehliadku? Mali ste obavy?
Moja prvá prehliadka bola jednoduchšia. Mal som totiž skvelých kolegov, ktorí mi dovolili zúčastniť sa priamo ich prehliadok, a tak sa od nich zároveň učiť. Zamestnávateľ mi, samozrejme, poskytol potrebné texty a tie som sa medzičasom dopodrobna naučil.
Hneď som ani nemal na starosti celú prehliadku, postaral som sa o jej prvú polovicu a zvyšok už prebral kolega, aby toho na mňa nebolo naraz príliš veľa.
Keď som už pracoval bez jeho pomoci, bol som, prirodzene, vystresovaný, predsa len ide o akúsi ľudskú náturu, musel som rozprávať pred ľuďmi, ktorí mali odo mňa isté očakávania.
Bol som však dostatočne pripravený, vďaka čomu boli tieto prvé skúsenosti lepšie zvládnuteľné.
Ovládate síce naučené materiály, ale koľko z nich sa reálne zvykne dostať k návštevníkovi počas prehliadky objektov?
Keby som chcel, rozprávať môžem aj tri hodiny v kuse, zväčša ide ale o 20 minút až polhodinu. Často hrá rolu záujem samotných klientov, pokiaľ chcú len štandardnú jednoduchú prehliadku, ktoré prevažujú, rozprávam kratšie. Ak ale vidím, že by sa radi dozvedeli viac a nemáme skupiny naplánované tesne na každých 30 minút, neraz sa zdržíme aj hodinu.
Z chátrajúcej železničnej stanice v Konskej môže byť pamiatka, zachrániť sa ju chystá partia nadšencov Čítajte Pristupujete teda ku každej skupine individuálne?
Určite, každého môže, prirodzene, zaujať iná tematika, niekoho viac upúta architektúra Čičmian, iného zas história alebo kultúra obce. Ľudí pozorujem a ak sa niekto napríklad na určitý predmet zapozerá, za niečím sa sústavne otáča, snažím sa na podnety reagovať. Ak, naopak, človek pozornosť stráca, prejdem radšej na iný okruh.
Máte sa stále v čom dovzdelávať?
Myslím si, že áno, kultúra je naozaj rozsiahla a komplikovaná a podobne ako historici ani my nevieme všetko. Často podrobnosti len dedukujeme z listín a dokumentov. Komunikujeme aj s miestnymi, pričom sa môžeme dozvedieť o dávnom zvyku, o ktorom sme predtým ani len nepočuli. Informácie sa ale, samozrejme, snažíme overiť, nemôžeme ich bez rozmyslu šíriť ďalej ako oficiálne údaje.
Jadro veci a všetky podstatné informácie veľmi dobre poznáme, stále sa však snažíme pátrať po prípadných detailoch.
Spomínate si z vašej kariéry aj na konkrétne nové, prekvapivé zistenia?
Nie, nič dôležité sme nezistili, skôr sa len upravili isté detaily.
Zaváži aj stránka vzdelania v zmysle strednej či vysokej školy? Alebo stačí, ak si človek všetko naštuduje z vlastnej iniciatívy?
Povedal by som, že do istej miery pomôže, ak má človek aspoň nejaký prehľad v dejepise. Ak sa rozpráva napríklad o referencii na druhú svetovú vojnu, prípadne sa odkazuje na iné obdobie, vie už z hlavy priblížiť roky a prepájať súvislosti. Ide o dobrý základ, na ktorom sa môže následne učiť ďalej.
Faktom však je, že aj keby človek históriu príliš neovládal, no má skutočnú snahu sa učiť a vykonávať danú prácu, dokáže to aj bez konkrétneho vzdelania.
Aký typ záujemcu by uspel na pohovore? Čím by mal disponovať sprievodca?
Určite by mal byť zhovorčivý, napokon ide o jadro našej práce, a pokiaľ sa človek necíti komfortne pri odpovedaní na otázky a prekáža mu, keď sa naňho pozerá 40 osôb naraz, nejde o najlepšiu voľbu. Keď skrátka človeka práca baví, čo pozorujem aj na svojich kolegoch, je to i patrične vidieť.
Rovnako musí okrem zhovorčivosti vedieť návštevníkov usmerniť. Raz za čas sa stretneme aj s človekom, ktorý je nepríjemný. Z našej strany treba vtedy pritvrdiť a zniesť menší konflikt.
Nepríjemný v čom?
Háda sa kvôli tomu, že nechceme prijať natrhnutú bankovku, alebo nerozumie, z akého dôvodu sa nemôže dotýkať exponátov. Urobí tak opakovane niekoľkokrát, hoci ho vždy slušne napomenieme.
Napriek skúsenostiam, dokáže vás nejaká otázka od návštevníkov aj dnes zaskočiť? Či už z hľadiska poznatkov alebo pre jej nezmyselnosť?
Určite áno, ľudia sa často pýtajú na okolnosti, ktoré sú až ezoterické, prídu k nám s nejakou informáciou, na ktorú sa chcú dopytovať bližšie a zistiť, či je pravdivá. S tým im ale vždy pomôcť neviem, predsa len sme iba lektori, nemáme prístupy k rozsiahlym archívom.
Amatérsky klub hráva 60 rokov krajské súťaže, na Slovensku je unikátom. Vyzval aj Spartu Čítajte Niekedy ma zaskočia vyslovene komickým otázkami. Napríklad keď sa ma osoba stojaca vedľa schodov spýta, ako sa ide na poschodie. Beriem to však s nadhľadom a s tým, že človek môže byť zmätený, ak dostáva veľa nových informácií. Vtedy sa totiž nekoncentruje na okolité maličkosti.
Aké skupiny patria k vašim najobľúbenejším?
Hlavne tie, ktoré obsah zaujíma, snažia sa zapájať do rozhovoru a nepočúvajú bez reakcií len môj monológ. K mojim obľúbeným patria aj zahraniční turisti, keďže je ich kultúra odlišná, často sa o ňu podelia, prípadne porovnávajú isté odlišnosti či zhody od nás s ich domovinou, z čoho vzniká príjemná a prínosná konverzácia.
Celkovo aké otázky sú k vám smerované najčastejšie?
Najviac sa týkajú práve ornamentov a ich hlbšej symboliky, na čo musím ľuďom nanešťastie povedať, že žiadna nie je.
Symboliku majú maximálne kohúty a pávy značiace plodnosť. Všetko je, žiaľ, záležitosť estetiky a to zväčša zákazníci počuť nechcú, radšej by sa dozvedeli o prepojení motívov s Vikingmi alebo slovanskými bohmi či mágiou. Ľudia hľadajú niečo, čo skutočné nie je.
Obec je preslávená originálnymi drevenicami s charakteristickou bielou ornamentálnou výzdobou. (zdroj: TASR - Erika Ďurčová)Čo je pritom podľa vás na objektoch najatraktívnejšie?
Každopádne spomínané ornamenty. Sú unikátne a hoci im chýba priamo symbolika, majú svoju históriu, zmysel a tradíciu. O nich ľuďom vždy veľmi rád porozprávam, už sa len na ne musia prísť osobne pozrieť.
Koľko návštevníkov k vám v priemere zavíta za mesiac?
Počas hlavnej sezóny ich môže byť šesť až sedem tisíc.
Vidíte pre udržanie alebo prilákanie turistov aj možnosti na zlepšenie?
Čo sa Čičmian týka, padol by vhod lepší transport. Nie je práve najideálnejší vzhľadom na to, že dedina je dosť vzdialená až odtrhnutá od ostatných obcí. Najbližším mestom je Rajec vzdialený približne 20 kilometrov a možnosti dopravy z neho tiež nie sú najbohatšie. V samotných Čičmanoch ale podľa mňa funguje všetko tak, ako má.
