KUNERAD Keď sa pred vyše štyrmi rokmi verejnosť dozvedela, že zámok v Kunerade má nových majiteľov, zavládla vlna nadšenia.
Záujem verejnosti neopadol ani dnes. Každá správa o tom, že historický objekt z roku 1916 sa postupne vymaňuje z ruín, prináša pozitívne ohlasy, ale aj podporu rodine, ktorá sa pustila do obnovy kedysi honosného poľovníckeho sídla aristokracie.
Tri požiare v rokoch 1944, 2010 a 2018 pýchu Rajeckej doliny zničili natoľko, že mnohí už v záchranu neverili. Až prišli Škottovci. Ako sami vravia, obyčajná rodina s koreňmi v Žiline, ktorá žije vo Švajčiarsku. S nadšením, ale aj pokorou sa pustili do záchrany objektu, ktorý sa rozpadával pred očami.
Dnes už je zámok z najhoršieho vonku. Chráni ho zložitá strecha pokrytá bridlicou. Otázkou už nie je, či zámok prežije, ale kedy ho opätovne otvoria po citlivej a finančne náročnej obnove.
Dva novodobé požiare
Ani sa nechce veriť, koľko má toho za sebou počas vyše sto rokov zámok grófa Balestréma. Nešťastné udalosti ho postupne menili na ruinu, no z popola dokázal vstať.
Ranu loveckému zámku zasadil požiar, ktorý vypukol za nejasných okolností 10. marca 2010. V tom čase ho pôvodný vlastník rekonštruoval. Práce sa začali výmenou strešnej krytiny. Šiesti pokrývači z kežmarskej firmy si uprostred práce zašli na obed. Keď sa vrátili, z historického objektu už stúpal dym. Škody boli vysoké. Už vtedy oheň zničil asi 80 percent strechy.
Požiar v roku 2010 zničil väčšinu strechy. (zdroj: Miroslav Bellan)Ďalšiu ranu dostal 20. októbra 2018. Počas ranného požiaru zhoreli aj posledné zvyšky strechy, prepadli sa stropy a k zemi museli ísť aj nestabilné komíny.
Protestovali za zámok
Zúfalstvo ľudí z pohľadu na zámok v troskách bolo také veľké, že dokonca zorganizovali protest. Asi dvesto ľudí sa v novembri v roku 2018 zhromaždilo na námestí v Rajeckých Tepliciach. Upozornili na zlý technický stav secesnej pamiatky, nejasný prístup majiteľov k jeho obnove, ale aj nečinnosť štátnych orgánov a hroziace ekologické nebezpečenstvo.
Na protestnom zhromaždení zbierali organizátori podpisy pod petíciu, ktorú doručili na Úrad vlády. Organizátor petície Miroslav Bellan vyzval vládu, aby vyčlenila zdroje na okamžité a nevyhnutné ošetrenie chátrajúcej pamiatky.
Handlovská baňa storočie formovala región, je aj symbolom veľkých nešťastí. Má z nej byť skanzen Čítajte Bellan pripomenul, že oheň po prvýkrát zámok zničil ešte počas Slovenského národného povstania. „Požiar v roku 1944 bol podstatne horší ako ten v roku 2010. Počas SNP zhorel do tla, vtedy ho nemal kto hasiť. Počas povstania si partizáni urobili v zámku štáb. Nemci ich vyhnali a pritom ho zapálili. Zostali len obvodové múry a holé komíny,“ vysvetľuje historické súvislosti Miroslav Bellan.
Po vojne sa však z ruín dostal. I keď historické hodnoty boli vo vnútri definitívne zničené, zvonku pôsobil ako v čase svojho vzniku v roku 1916. Na konci päťdesiatych rokov ho prerobili na liečebňu pre respiračné choroby Ústavu národného zdravia. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zrekonštruovanú budovu využívali protifašistickí bojovníci a partizáni ako svoju ozdravovňu.
Stále je čo zachraňovať
Šéf Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš v tom čase prizvukoval, že ešte aj po niekoľkých požiaroch je na národnej kultúrnej pamiatke čo zachraňovať.
„Zhorel krov a drevené stropy. Veľa z tých prvkov však už nebolo pôvodných, ale vynovených po prvom požiari z roku 1944,“ povedal Dudáš. Relatívne nedotknutý je napríklad suterén zámku, prízemie, ale aj časť výzdoby na fasáde.
Pre pamiatkarov bolo podstatné zachovať vonkajšiu hmotu s vežičkami, arkádami, terasami a vonkajšími schodiskami, ktoré pripomínajú francúzske zámky na Loire.
V interiéri po troch požiaroch a dvoch výrazných prestavbách v päťdesiatych a sedemdesiatych rokoch už veľa historických hodnôt nezostalo.
Vtedajší majiteľ objektu Kúpele Rajecké Teplice tvrdil, že sa s pamiatkarmi roky nevedia dohodnúť na rozsahu obnovy.
„Starostlivosť o zámok je nákladná a nenávratná investícia. Je to z hľadiska vlastníka veľký problém, pretože podmienky pamiatkarov na rekonštrukciu sú také prísne, že sú prakticky nesplniteľné a odrádzajúce,“ uviedli kúpele.
Zvesť sa dostala do Švajčiarska
Príbeh pustnúcej pamiatky sledovala zo zahraničia Jana Škottová s manželom. Pôvodne Žilinčania už dvadsať rokov žijú vo Švajčiarsku. Keď romantický zámok zhorel po druhýkrát za sebou, vnímali, že sa nečrtá riešenie na jeho záchranu. Začali premýšľať o tom, či sa nepustia do záchrany oni.
Bola opravovňou áut aj sýpkou. Vzácnu synagógu pred demoláciou zachránili dobrovoľníci Čítajte „Vtedy sme oslovili Kúpele Rajecké Teplice s otázkou, či je na predaj. Potvrdili, že je na predaj a uviedli aj svoje podmienky. Potom sme niekoľko týždňov či mesiacov počítali, rozprávali sa s odborníkmi na pamiatky, stavbármi, majiteľmi zámkov, ktorí niečo podobné skúsili a rozhodli sme sa, že to teda skúsime aj my. Kúpele sme oslovili niekedy začiatkom roku 2019 a v máji sme im zatelefonovali, že do toho ideme,“ vrátila sa Jana Škottová na začiatok novodobého príbehu.
Obidvaja manželia majú vo Švajčiarsku svoju prácu na plný úväzok. Záchrana kuneradského zámku je pre nich víkendová záležitosť. Napriek tomu vo svojom projekte zašli už tak ďaleko, že cesty späť niet.
„Niekto cez víkend číta knihu alebo noviny, ja čítam slovenské zákony, podklady od architektov, alebo píšem blog na našu webovú stránku. Počas týždňa si k tomu sadáme aj po večeroch. Keď sa to tak vezme, máme dve práce.“
