ŽILINA. Ide o riziko, ktoré netreba podceňovať. Potkany a škodlivé hlodavce sú stále nebezpečným a pomerne inteligentným nepriateľom. V domácnostiach aj podnikoch ich už asi 20 rokov pomáha eliminovať aj Žilinčan Libor Mališ.
„ Keď som navštívil zanedbaný areál, zamorené prostredie, po akcii som nazbieral možno i 50 kíl hlodavcov. Vtedy som mohol ísť rovno do kafilérie," spomína si na najhorší prípad.
Okrem jarnej či jesennej deratizácie pociťuje čoraz väčší nával prác aj počas zvyšku roka, slabé zimy totiž hlodavcom hrajú do karát. Kľúčová je pritom prevencia.
V Žiline sa v poslednej dobe upriamuje pozornosť na holuby, šíriteľov chorôb. Mesto ľudí vyzýva, aby upustili od ich kŕmenia. Netreba však podotknúť, že by táto potrava, neraz pohodená i po chodníkoch, lákala aj potkany? Aká je aktuálna situácia? Kedy by sme mohli povedať, že sú premnožené?
Keďže potkany sú prevažne nočnými živočíchmi, hlavným indikátorom premnoženia je v tomto prípade ich výskyt mimo ich prirodzeného podzemného prostredia. Ak sú bežne viditeľné vonku za bieleho dňa, a obzvlášť ak pobehujú vo väčších množstvách, je to jasný dôkaz ich premnoženia.
Dva kraje na severe Slovenska spojí cyklotrasa. Úsek pri Bytči chcú začať stavať už v tomto roku Čítajte Vtedy je totiž isté, že v kanalizáciách a podobných podzemných sférach už nemajú dostatok potravy a životného priestoru a tak sa pretláčajú aj mimo svojho prirodzeného prostredia a bezpečného útočiska.
Ako je na tom aktuálne okres Žilina či Bytča?
O premnožení by som nehovoril. Z mojich skúseností ale môžem potvrdiť, že podniky a ľudia, ktorí k prevencii pristupujú zodpovedne a dbajú na pravidelnú deratizáciu, podobné problémy neregistrujú skoro vôbec.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako má proti potkanom účinne bojovať laik,
- čím sa pri práci riadi deratizátor a aký je postup jeho práce,
- ktoré potkany sú najrozumnejšie a ako ich oklamať,
- kedy prekvapila inteligencia potkanov aj profesionála,
- prečo je dôležité, aby jedinec zahynul po dlhšom čase od konzumácie nástrahy,
- aké riziká predstavujú potkany pre ľudí,
- čo robiť, ak nájde človek uhynutého jedinca vo svojom okolí,
- s akým najhorším prípadom sa deratizér stretol.
Ktoré objekty navštevujete z hľadiska prevencie najčastejšie?
V prvom rade ide o priestory, v ktorých sú uskladňované potraviny alebo tam prebieha potravinárska výroba. Tie sa pravidelnej deratizácii nevyhnú.
Pomenej ju realizujem na prevádzkach, kde hlodavce nemajú mnoho dôvodov na výskyt, napríklad v priemyselnej výrobe, kde ich predsa až toľko neláka potenciálny zdroj potravy. Všetko však závisí od okolností, niekedy stačí, ak ľudia v blízkosti objektu nechávajú pohodené zvyšky potravy.
Aj kvôli tomu sa vykonáva celoplošná preventívna deratizácia, ktorá sa odporúča vykonávať minimálne dva razy do roka, na jar a na jeseň. Vo vybraných skladoch, napríklad obilia, je deratizácia vykonávaná aj štyrikrát ročne. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že na miestach, kde sa opatrenia nepodceňujú, nedochádza ani k väčším problémom s hlodavcami.
Okrem prevádzok však potkany môžu znepríjemňovať život aj domácnostiam. Ako proti nim účinne bojovať?
Základným krokom je zamedzenie prístupu, pričom rizikové sú hlavne rodinné domy v blízkosti potokov, keďže potkany sa zvyknú zdržiavať práve v okolí vody. Do týchto tokov sú mnohokrát vyvedené kanalizačné výpuste, ktoré potkanom následne slúžia ako priechodné tunely s vývodom do objektu rodinného domu.
Rovnako ich však lákajú aj chovy zvierat, vrátane hydiny, kde sú často roztrúsené zvyšky krmív, ktoré potkany ľahko zaregistrujú. Ďalším lákadlom sú aj kompostéry, v ktorých majú nielen dostatok potravy, ale aj príjemný zdroj tepla vznikajúceho tlením organickej hmoty.
Ako prevenciu nie je zlé si zaobstarať odpudzovače alebo plašiče hlodavcov, ale tie tiež nie vždy stopercentne zaberajú a plnia účel. Verejnosť má možnosť si zakúpiť aj deratizačné prípravky vo forme nástrah v špecializovaných predajniach, akými sú napríklad drogérie alebo záhradkárske potreby, ktoré majú oproti profesionálnym nástrahám len polovičný obsah účinných látok.
