ŽILINA. Jeho otec bol ligový brankár Žiliny a Nitry, potom tajomníkom futbalového klubu a neskôr až do dôchodku správcom štadióna, na ktorom aj bývali. Preto, už vo veľmi mladom veku, Milan Lešický vedel o futbale a aj jeho zákulisí viac ako väčšina fanúšikov.
Bol v Nitre spolu s Fedorom Štarkem posledným nitrianskym obojživelníkom, keď hrával hokej aj futbal. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry zostal pri futbale ako tréner. Ale len preto, že si nevedel predstaviť svoj život bez neho.
V civilnom povolaní sa postupne vypracoval medzi špičku v danej problematike. V lete v roku 1986 sa na prekvapenie ľudí, ktorí ho poznali, rozhodol pre futbal. „Bolo to veľmi riskantné, ale svoje rozhodnutie som nikdy neoľutoval," zaspomínala si legenda slovenského futbalu.
Ako tréner sa stal postrachom bratislavskému Slovanu. So Žilinou v sezóne 2002/2003 získal ligový titul. Následne prebral potápajúci sa Matador Púchov a zachránil ho v prvej slovenskej lige. Tieto úspechy sú len zlomok toho, čo Milan Lešický vo svojej bohatej kariére dokázal.
Rajec strelil dva góly v oslabení. Hetriky Skotnického a Hlivku, Mikoláš hrdinom Hrabového Čítajte Počas vašej kariéry ste trénovali veľa mladých futbalových talentov. Aký vidíte rozdiel v tréningovom procese vtedy a teraz?
V tréningovom procese nie je veľký rozdiel. Ale v tom, že v minulosti štát podporoval šport a športovať mohli aj deti z chudobnejších rodín. Tým bola základňa pre výskyt talentov oveľa väčšia. A mladí hráči nevyrastali len v riadenom tréningovom procese, ale najmä na malých ihriskách a uliciach, kde sa živelne športovalo.
Kto bol najtalentovanejší hráč, ktorého ste trénovali?
Bolo ich veľa. A nebolo by férové, aby som niekoľkých menoval. Spomeniem aspoň Pavla Nedvěda, ktorého som ako 15-ročného objavil v Plzni. Ale aj Moravčíka, ktorého som trénoval sedem rokov. Ja som ich a mnoho iných super talentov nenaučil hrať futbal, len som ich usmernil. Oni sa s obrovským talentom pre futbal narodili.
Čo hovoríte na výkony mladých šošonov v nedávnej edícii mládežníckej Ligy majstrov?
Je obdivuhodné, čo Žilina dokazuje v mládeži v posledných rokoch. Za tým je nepredstaviteľný kus práce. Klobúk dole pred nimi. Robil som s mládežou v Nitre šesť rokov. Bola to denne konfliktná práca od nevidím do nevidím s čakanom a lopatou. Keď som sa trénersky vrátil do ligy k dospelým, tak to bola v porovnaní s mládežou práca v bielych rukavičkách a motýlikom na krku. A je tu jedna vážna otázka - prečo nekopírujú Žilinu aj iné kluby? Majú také isté podmienky ako Žilina.
Turzovka vytrestala Rosinu z efektivity. Bytča prehrala šláger, Teplička stíha špicu tabuľky Čítajte Ako veľký futbalový expert máte oko na talenty. Kto vás zo žilinskej U-19 najviac oslovil?
Všetci, ktorí vyšli z liahne žilinského futbalu. Tvoria veľkú časť súčasného, ale aj minulého národného mužstva. V poslednej etape je to Sauer.
Čo vám najviac chyba na mladých futbalistoch tejto generácie?
Produkujeme veľmi málo vyslovených talentov typu Moravčíka či Dubovského. Hlavnou príčinou je malá základňa, príčiny som uviedol. Nevieme v terajšej modernej dobe nahradiť uličný futbal pre kategórie do 15 rokov. Ten takmer zanikol tak ako dedinský mládežnícky futbal.
Je podľa vás práca s mládežou v okolitých štátoch lepšia ako na Slovensku? V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Ten rozdiel je vidieť vo výkonnosti v medzinárodných mládežníckych súťažiach. My sa len zriedkavo zúčastňujeme na záverečných turnajoch. Rozdiel je v podmienkach a v počte talentov. A zaujímavé je, že v zahraničných akadémiách je dosť slovenských mladých hráčov, ale v dospelom futbale sa uplatňujú len zriedkavo.
Aký je najväčší rozdiel medzi juniorskými súťažami a tými mužskými?
Výnimočné talenty sa presadia medzi dospelými takmer bez problémov. Vzorom je Žilina, ktorá na tento účel využíva svoje B-mužstvo hrajúce v druhej lige. Mnohé kluby majú s presadzovaním mladých hráčov medzi dospelými problémy, lebo mladí nemajú potrebnú kvalitu. Namiesto výchovy svojich hráčov kupujú cudzincov. Je to takto zacyklené. Určite je to systémová chyba.
Je naša najvyššia súťaž najlepšia možnosť pre mladých hráčov?
Pokiaľ by sme vychovávali mladých hráčov v potrebnej kvalite, tak je to najlepšia cesta v progrese slovenského futbalu k vyššej kvalite. Je to dlhodobý proces. A to je ten problém, že kluby si volia ľahšiu cestu.
Zvyšuje sa kvalita slovenskej ligy alebo stagnuje?
Vysvedčením kvality našej ligy sú každoročné európske súťaže. Tam je vidieť rozdiel v kvalite. Úroveň našej ligy stagnuje. Je to pochopiteľné, pretože ak sa vyskytne kvalitný hráč, ktorý vie napríklad obísť súpera, tak je okamžite predaný do zahraničia.
Toto je najlepšia jedenástka 14. kola dedinských futbalových súťaží v Žiline Čítajte Čo najviac chýba slovenským mužstvám, aby sa presadili v európskych súťažiach?
Chýba nám kvalitná liga, ktorá by naše mužstvá pripravila na úspešnosť v európskych súťažiach a zároveň potrebujeme vytvoriť prostredie, ktoré udrží našich najlepších hráčov doma namiesto toho, aby odchádzali do zahraničia.
Ako bývalý tréner Žiliny, ako hodnotíte jej aktuálne výkony?
Žilina hrá na hranici schopností mladého mužstva. Je vzorom pre slovenské kluby, že to dokáže s veľmi mladým mužstvom, ktoré sa pravidelne oslabuje odchodom najlepších hráčov. Je za tým skvelá práca vedenia a trénerov. U mňa má potlesk postojačky.
Má Žilina ešte šancu na titul? A kedy sa podľa vás môže vrátiť titul do Žiliny?
V tomto ročníku nemá ani minimálnu šancu na prvenstvo. Ale bude stáť tento ročník na bedni, čo je veľký úspech. Dopredu gratulujem. A budúcnosť je ďaleko.
Čo hovoríte na filozofiu MŠK Žilina? Síce nie sú stratoví, ale nebolo by lepšie si hráčov nechať a vybudovať mužstvo, ktoré by mohlo dosiahnuť väčší úspech?
Stratégia Žiliny je optimálna. Žilina v našich podmienkach nie je stratová napriek tomu, že živí kompletne vybudovaný mládežnícky model. Pracoval som s pánom Antošíkom a vždy bol mužom experimentu. Takže úspechy žilinského futbalu nie sú náhoda. Nech im to vydrží.
