ŽILINA. Každá zmienka o osude legendárnej športovej haly na Bôriku vyvoláva u starších Žilinčanov emócie. Do Korytnačky chodievali povzbudzovať na prestížne medzinárodné zápasy, hrali sa v nej majstrovstvá sveta vo volejbale žien i v hádzanej mužov. Zažili v nej koncerty ako z iného sveta. Vystupoval tu Iron Maiden i Helloween.
Ľudia boli pyšní na skvelú architektúru objektu, ktorú ocenili v roku 1986 Cenou Dušana Jurkoviča.
Dnes stav haly sledujú cez jej spustnutý exteriér. Nechápu, prečo sa nenájde politická sila, ktorá by objektu z osemdesiatych rokov dala ešte šancu na ďalší život.
Korytnačku držia pri živote nadšenci
Zvonku to vôbec nie je príjemný pohľad na chátrajúcu ikonu. Rozpadnuté schodiská, po ktorých prúdili masy ľudí, plachty, ktoré zakrývajú výduchy pôvodnej vzduchotechniky.
Nič nenasvedčuje tomu, že vnútri je celkom iný svet. V ruinách ikonického objektu to žije napriek tomu, že po roku 2008 v nej prakticky okrem holých stien nič nezostalo. Hrajú sa tu dokonca aj reprezentačné zápasy v hokejbale, trénujú stovky detí, stretávajú sa tu amatérski nadšenci hokejbalu, florbalu či futsalu, ktorí počas roka odohrajú desiatky zápasov mestskej ligy.
Partia nadšencov už takmer desať rokov drží Korytnačku pri živote. V troskách budovy vytvorili jedno futsalovo-florbalové a jedno hokejbalové ihrisko. Nanovo natiahli elektrinu, dotiahli vodu, dali dokopy osem šatní a zázemie. Všetko na kolene a svojpomocne.
Pohľad do intetriéru haly je ešte aj dnes úchvatný. (zdroj: Branislav Koscelník)Slota sa jej chcel zbaviť za každú cenu
„Dnes je to presne 18 rokov, čo som bol u primátora Slotu s myšlienkou, že chceme ako mestské centrum voľného času Žirafa halu do správy,“ vrátil sa na úplný začiatok príbehu správca haly Karol Čepec.
Začiatkom milénia patrila Korytnačka ešte mestu Žilina, dnes už je v súkromných rukách.
Karol Čepec tvrdí, že Ján Slota halu nemal rád a robil všetko preto, aby sa jej zbavil. Inzerát s ponukou na predaj dokonca vyšiel v populárnych amerických novinách The Financial Times.
„Slota hovoril, že to je dobrá hala, ale na Kubu, nedala sa totiž vykúriť. Vnímal to tak, že sú tu výrazné náklady a malé benefity. On mal rád hokej a futbal. Ostatné športy znevažoval, vravel že sa tu hrajú malé deti. Bol vždy nastavený proti hale,“ spomína si na ani nie tak dávne časy.
Namiesto ľútosti zbiera zlato. Mladá športovkyňa napriek Downovmu syndrómu uspela ako karatistka Čítajte Bol rok 2006 a blížil sa koniec éry „pána Považia“. Hala už v tom čase trpela na nedostatok investícii. Za 30 rokov fungovania sa neurobila žiadna väčšia oprava. Bola tu prezamestnanosť a nezáujem objekt zveľaďovať.
Mesto jej chod ročne dotovalo sumou približne 4,5 milióna korún. Neporovnateľne menej ako išlo na plaváreň, zimný štadión alebo mestské divadlo. Vtedy 28-ročný Karol Čepec si vybojoval stretnutie u Slotu a za pár minút ho presvedčil, že mestský rozpočet odbremení od tejto dotácie a zoberie na seba správu haly.
Sám neveril, ale zabralo to. Ešte v ten istý deň Slota predložil návrh na zastupiteľstvo a jeho ľudia správu haly Centrom voľného času Žirafa bez problémov odobrili.
No príbeh nemal pre Žirafu šťastný koniec. Krátko pred podpisom zmluvy sa primátor rozhodol inak a napokon objekt už po prehratých komunálnych voľbách na konci roka 2006 skončil v súkromných rukách.
Poslednou veľkou akciu, ktorú hala hostila, bolo ustanovenie novej Žilinskej diecézy v roku 2008. 1. júla 2008 halu zatvorili. Štát mal s vtedy už súkromnou halou veľké plány. Korytnačku chcel prestavať na národné športové centrum. Len to by sa museli zámery aj dokončiť.
„V lete v roku 2008 halu zavreli, s tým, že sa všetko vykuchalo, lebo sa mala začať rekonštrukcia. Všetok mobiliár sa odniesol, rozobrala sa palubovka, sedačky. Zostala prázdna hala. Len vtedy sa rozhádala SNS so Smerom. Po politickej línii sa rozhodlo, že z projektu, ktorý už bol schválený, nebude nič,“ poukázal Čepec na temný moment v krátkej histórii ikonickej stavby.
Toto bol klinec do rakvy. Z funkčnej haly sa stala vypitvaná ruina. Podľa neho mohla fungovať aj naďalej po niekoľkých opravách, no doplatila na to, že sa nepodarilo uskutočniť projekt prestavby na národné športové centrum.
Nový život haly
No napriek takmer bezvýchodiskovej situácie osud opäť spojil Čepca a Korytnačku.
