KUNERAD. Počas materskej dovolenky sa stala spisovateľkou, ženou idúcou za ďalším svojím snom. Vladimíra Sudor Krajčiová zvykla fantáziu dávať na papier už od deviatich rokov. Nedávno však vydala aj svoju prvú knihu. „Povedala som si, že sama sebe niečo dlžím za všetky básne, ktoré som nechala ležať v prachu,“ hovorí 36-ročná autorka z obce Kunerad.
A hoci jej básne napadajú skôr ako ruka píše, tvorba knihy a celý proces okolo vydania publikácie dali spisovateľke zabrať. „Prekážky sú však na to, aby sme ich prekonali. Zrazu som písala obrovský počet venovaní, až sa mi tomu nechcelo veriť.“
Kedy ste naposledy niečo napísali? Je tvorba textov vašou dennou rutinou, alebo skôr vzácnym časom pri kolotoči povinností?
Nemôžem tvrdiť, že píšem každý deň. Kedysi, keď som mala viac času, bolo písanie pre mňa doslova rutina. Teraz si k nemu sadnem skôr s určitým zámerom, popri materskej dovolenke to už inak ani nejde.
Do žilinskej ZUŠ-ky prišiel jeden z najlepších svetových huslistov. Učil malých hudobníkov Čítajte Zvyknem písať pri príležitostiach literárnych súťaží, prípadne ak ma niekto osloví. Občas členom rodiny na narodeninovú oslavu skladám báseň na mieru. Naposledy som tvorila napríklad aj pre autorku zošitov a kníh.
Čo okrem písania v osobnom a profesijnom živote stíhate?
V prvom rade sa starám o dcéru, ktorá bude mať dva roky a vyžaduje si stále obrovskú pozornosť. Tiež je milovníkom kníh, užívame si ich teda spoločne. Okrem toho som človek, ktorý je vždy uprostred diania, hoci momentálne popri materských povinnostiach nie som na jeho vrchole, snažím sa byť aktívna.
Ďalej sa dočítate aj:
- kedy prešla od bankovníctva k umeniu,
- ktorá skúsenosť ju doteraz poháňa vpred,
- prečo sa rozhodla vydať knihu pre deti,
- na aké témy sa snaží v príbehoch poukázať,
- v čom jej publikovanie dalo zabrať a ako postupovala,
- aká je finančná náročnosť podobnej činnosti,
- či plánuje vydať aj ďalšie diela.
Zamilovala som sa do machových obrazov a rozhodla sa ich vyrábať. Ďalšou mojou vášňou je organizovanie. Zbožňujem komunikáciu s ľuďmi a pripravovanie udalostí najrôznejšieho charakteru. Čokoľvek sa deje, nesmiem pri tom chýbať.
Najviac som sa ale zaľúbila do divadla. Je mojím životom. Všetko sa nenápadne začalo v mojich šiestich rokoch v Bojniciach. Tamojší zámok ma neskutočne priťahuje svojou mágiou. Už ako dieťa som sa doň dostala na výlete s rodičmi. Veľa som na prehliadke nechápala, no užívala som si samotné komnaty a miestnosti dýchajúce niečím pre mňa neprebádaným.
O niekoľko rokov som Bojnický zámok navštívila kvôli konkurzu na duchov a strašidlá.
Mali ste teda k herectvu blízko?
Dovtedy som pracovala v bankovej sfére, aj preto som už pri vypĺňaní dotazníka chcela zobrať nohy na plecia a radšej odísť. Pýtali sa v ňom, čo ovládam, a tak som papier odovzdala prázdny. Hanbila som sa, no zotrvala do konca.
Predviedlo sa približne 300 uchádzačov, vedeli spievať a hrať na hudobné nástroje, ktoré som ani nepoznala. Zrazu som sa dostala pred režiséra ja. Keď sa spýtal, prečo som prišla, odpovedala som jasne. Išla som si za snom.
Prebehli skúšky, čakala som na výsledok a viete čo? Dostala som hlavnú úlohu. Režisérovi Vojtechovi Bartkovi budem navždy vďačná, uveril v moju túžbu. Tá úžasná skúsenosť ma poháňa doteraz.
Vystupovala som aj v rozprávkovom lese v Handlovej a verím, že si raz zahrám opäť. Možno i v rozprávkach, keďže ich tak milujem.
Bez skúseností sa jej podarilo presadiť aj v divadelnej sfére. (zdroj: archív Vladimíry Sudor Krajčiovej)Z príbehov pre deti sa vám nedávno podarilo aj vydať knihu. Ako vyzerala cesta k tejto publikácii?
Na publikačnú činnosť som musela najskôr dozrieť a pochopiť, že nie všetko je potrebné zverejňovať. Ani pri mojej detskej knihe to nebolo ľahké. Síce mi poézia ide z hlavy skôr ako ruka píše, ale aj tak mi dalo zabrať vymyslenie celkovej pointy.
Jednoduchšie by bolo pre mňa vydať príbehy, ktoré sa nerýmujú, no povedala som si, že sama sebe niečo dlžím za všetky básne, ktoré som nechala ležať v prachu. Kniha sa stala mojím ďalším cieľom.
Prečo ste sa tvorbou zamerali práve na deti?
Inšpiráciou mi bola dcéra.
Kedy ste celkovo s písaním začali?
Asi v deviatich rokoch, vymyslela som báseň o ježkovi, ktorý blúdil záhradou a hľadal potravu, popritom si roztrhol nohavice a po svojej strastiplnej ceste stretával rôzne zvieratká. Boli jeho skúškou a niektoré aj odmenou.
Čo je dnes príznačné pre vaše príbehy?
Venujú sa témam, na aké sa zabúda v uponáhľanom svete. Skrývajú veľa motívov pre deti, ale tiež pre rodičov, ktorí sa nad nimi môžu sčasti zamyslieť. Či už ide o úctu k rodine, cenenie si vecí okolo nás, o zdravé sebavedomie a vieru v samého seba. Poďakovanie za obyčajné veci.
Isté chyby vidím aj na sebe, na Vianoce sme dcére kúpili hromadu darčekov, zobrala si len jeden, začala sa s ním hrať a zvyšné už rozbaľovať ani nechcela. V podstate sme mali akúsi radosť iba my, dieťa vníma okolnosti úplne inak.
Kaštieľ predaný, hrobka zachránená. V okolí Žiliny a Bytče však stále chátrajú i opustené komplexy Čítajte Básne pritom poukazujú napríklad aj na namyslenosť, idealizáciu, lenivosť či hygienu. Každý zo sedemnástich príbehov má pointu, ktorá sa nesie celým dejom. Zvieratká v nich denne podstupujú skúšky priateľstva. Hoci sú príbehy celkom dlhé, vďaka veršom sú aj dobre zapamätateľné. Najlepšie je, že sa mi ľudia ozývajú a uvádzajú, ktorý príbeh je ich najobľúbenejší. A zrazu je to pre mňa ešte krajšie.
O deťoch sa hovorí ako o najkritickejšom publiku, môžete to zo skúseností potvrdiť? Ako ich zaujať?
Veľká pravda, keď som dcére ukázala knihu, najskôr ju odhodila, vôbec ju nechcela. Až po pár dňoch ju sama priniesla a dovolila mi o nej i niečo povedať. Deti zaujmeme určite hlasom, pričom mne pomohli aj skúsenosti z divadla. Moja dcéra miluje prezentovanie akýmsi dramatickým spôsobom.
Prečo je podľa vás dôležité ratolestiam čítať?
Pretože sa im rozširujú obzory fantázie, zlepšuje sa im slovná zásoba, zároveň sa učia a v neposlednom rade trávia plnohodnotne čas s rodičom, ktorý aj takýmto spôsobom prejavuje svoju lásku. Deti ale samozrejme do čítania netreba nútiť. Môžu mať talent na úplne iný smer, je toľko odvetví a možností.
Ste skôr zástancom tlačených kníh než elektronických?
Jednoznačne tlačených, milujem ich vôňu a prelistovanie.
Boli ste už ako malé dievča nadšená čitateľka?
Bola a priznám sa, najradšej som čítala rozprávky. Dokonca aj neskôr, popri historických románoch, som ich naozaj čítala až do dospelého veku.
Nerobí vám v súčasnosti, pri každodennej realite, problém vžiť sa do sveta fantázie a detí?
Vôbec. Milujem to.
Približne ako dlho vám trvá napísanie jednej básne?
Niekedy desať minút, inokedy dlhý čas. Zväčša mi však ide písanie slov automaticky, za čo som veľmi vďačná tomu hore.
Okrem tvorivej činnosti je na mieste aj otázka technického zabezpečenia. Ako ste sa popasovali s touto stránkou? Dalo vám vydanie knihy zabrať?
Najskôr som oslovila dve kamarátky, spisovateľky, aby mi pomohli. Nasmerovali ma, nabrala som kontakty, pýtala sa, písala, obťažovala a telefonovala. Až som prišla na všetko, čo treba spraviť. Od editora cez grafika, ilustrátora, vydavateľa až po korektora.
Všetko bolo o trpezlivosti a nebojácnosti. Som človek, ktorý veľmi dobre počúva a pamätá si. Takým spôsobom som sa dostala aj k ilustrátorke, hráva pravidelne v Bojniciach. Ide o talentovanú študentku architektúry, ktorá má ešte nepopísané strany. Oslovila som ju, a ako som sa dozvedela, rovnako som jej splnila sen.
Pri zhadzovaní kíl si ľudia neraz uškodia. O overených tipoch na chudnutie hovorí lekárka Prídavková Čítajte I keď bol celý proces zdĺhavý, našťastie som natrafila na skvelých ľudí. Niektorí mi pomohli, iní mi ukázali správnu cestu. Aj v rámci vydavateľstva so mnou všetci od grafika až po šéfa firmy komunikovali nadmieru trpezlivo. Skutočne som totiž mnohým postupom nerozumela.
Zhruba aké finančné náklady si môže takáto činnosť vyžiadať?
Keďže som nepoznaná a začínajúca spisovateľka, vedela som, že to nebude prechádza ružovou záhradou. Prekážky sú však na to, aby sme ich prekonali. Oslovila som sponzorov a predstavovala svoj projekt.
Opäť som zapojila vlastné organizačné schopnosti a väčšinu financií sa podarilo získať. Do úspešného konca chýbalo ešte 1500 eur, čo sa podarilo vyzbierať zhruba za mesiac cez Startlab.
Zrazu som písala obrovský počet venovaní, až sa mi tomu nechcelo veriť. Všetky investície ma vyšli okolo 6000 eur.
Pre predstavu, v akom prípade by si autor detskej knihy vedel dobre zarobiť, prípadne sa publikovaním živiť?
V tejto veci nie som odborník. Celý proces je príliš komplikovaný a každé dieťa v rozličnom veku chce niečo iné. Trh treba riadne skúmať, našťastie je nás, čitateľov literatúry, viac než dosť a verím, že si všetci vyberú tú svoju.
Vám sa už zbierajú aj diela na novú knihu?
Aktuálne pracujem na kontrole románu s názvom Osud, alebo náhoda. A v hlave sa mi rodí myšlienka knihy pre budúce mamičky, ktoré čakajú len prvé bábätko. Nech nie sú pripravené iba na pôrod, ale aj na situácie a okolnosti, čo prichádzajú potom. Ale už o tom po tom.
