ŽILINA, BYTČA. Na záchranu čakajú roky. Nedávno v Bytčianskom okrese vyhlásili opakovane devastovanú hrobku baróna Leopolda Poppera za národnú kultúrnu pamiatku. Zaradenie v pamiatkovom fonde postaveniu dominantného objektu židovského cintorína prospeje.
Hrobku baróna Leopolda Poppera v Bytči vyhlásia za kultúrnu pamiatku Čítajte Ako podotkli krajskí pamiatkari, návrh či podnet k vyhláseniu za národné kultúrne pamiatky pripravili aj pri ďalších cintorínoch, v Rajci či Vysokej nad Kysucou.
Po desiatich rokoch sa podarilo zachrániť aj chátrajúci kaštieľ v obci Súľlov-Hradná. Záujemcovia ho kúpili ku koncu roka a s nadšením k histórii ho chcú prerobiť na súkromné účely.
Každý z opustených objektov sa ale podobnej záchrany dočkať nevie, v okolí Žiliny a Bytče ich stojí viacero. Okrem malej vyhne v Bánovej či veľkolepého kaštieľa v Bytčici sú v čase zabudnuté aj celé areály. Dnes ich oživujú už len spomienky.
Po pionieroch ani stopy
V zabudnutí skončilo aj rozsiahle stredisko na okraji obce Zbyňov, ktoré sa postupne začalo budovať od roku 1969. Primárne slúžilo na zábavu a oddych zamestnancov železníc aj ich rodín, prvého letného turnusu sa tam v rámci pionierskeho tábora Železničiar zúčastnilo viac ako 170 detí.
„V prekrásnom prostredí Rajeckej kotliny získavajú praktické skúsenosti z táborenia v prírode, osvojujú si orientáciu v lese, stavanie stanov i zdravotnícku prípravu,“ uviedol ešte v roku 1983 Vladimír Gabčo z agentúry TASR.
Osvojovali si orientáciu v lese, stavanie stanov i zdravotnícku prípravu. (zdroj: TASR - Vladimír Gabčo)Neskôr sa objekt transformoval na rekreačné stredisko. Za jeho približne tridsaťročné fungovanie v ňom trávili čas deti, pionieri, lyžiarske zájazdy, ale aj svadobčania či viacerí rekreanti a účastníci konferencií.
O areáli plnom života sa zmienil aj starosta obce Marián Miškovský, pôvodne pracoval v jednej zo žilinských škôl. „Stredoškoláci do strediska chodievali na branné aj lyžiarske kurzy. Kúsok odtiaľ je totiž lyžiarsky vlek, ktorý predtým patril k areálu," priblížil.
Návštevníci či samotné zariadenie boli prínosom aj pre samotnú obec, v stredisku pracovali i obyvatelia Zbyňova. Objekt bol ale majetkom štátu v správe Železníc Slovenskej republiky, ktoré sa ho rozhodli predať.
„Areál bol spočiatku využívaný ako pioniersky tábor, neskôr ako rekreačné zariadenie. V poslednom období, pred odpredajom, areál už nebol vôbec využívaný a postupne chátral,“ priblížila niekdajšia hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová.
Stredisko, dve centrálne budovy či desať zrubových chatiek, sú dnes na pokraji zániku.
Stredisko v Zbyňove je dnes zanedbané. (zdroj: Nikola Capeková)Miesto začalo pomaly upadať údajne po deväťdesiatych rokoch. Na prípadné úvahy o kúpe pozemkov s budovami sme sa pýtali aj vedenia obce, z hľadiska možností a výšky sumy boli podobné plány pre obec nereálne.
V roku 2021 nehnuteľnosti železnice odpredali spoločnosti sídliacej v Žiline za kúpnu cenu 242-tisíc eur bez DPH. Majiteľ ho podľa nášho zistenia prenajal organizácii, ktorá v ňom organizuje airsoftové podujatia.
Vychýrenej píle osud neprial
Čas úradoval aj v areáli vo Varíne. V obci sa kedysi koncentroval celý hospodársky, politický a kultúrny život Terchovskej doliny. Začiatky varínskej píly pritom siahajú do roku 1914, kedy bola do prevádzky uvedená píla pod spoločnosťou OFA z Budapešti.
Železničná trať aj s Váhom, ktorý tečie takmer rovnobežne popri nej, sa stali dobrým základom pre fungovanie tamojšieho závodu. Kedysi zažíval rozmach, dnes zíva prázdnotou. Areál s budovami navyše opakovane narušili požiare.
Sťažnosti utíchli, no kováčska dielňa chátra ďalej. Na predaj je za 70-tisíc eur Čítajte Na mieste sa veľa toho, čo by pripomínalo predošlý chod píly, nezachovalo. Zväčša o ňom svedčia slová tamojších obyvateľov a pracovníkov.
V dobe svojho rozmachu zamestnával závod viac než stovku ľudí. Hoci by sa mohlo zdať, že práca s drevom bola vhodná skôr pre mužov, ako nám priblížila jedna z bývalých zamestnankýň, na píle pracovalo zväčša opačné pohlavie.
„Pre ženy to bola dosť ťažká robota, robili sme napríklad s bukovým drevom, rezalo sa väčšinou surové, vozilo sa do sušiarne a do pary,“ hovorí zhruba desaťročná bývalá zamestnankyňa píly a obyvateľka Varína Žofia.
V podniku síce pracovala približne až od roku 1965, no zmienila sa aj o jeho počiatočnom fungovaní. Ako je totiž známe, blízko Váhu bol objekt postavený zámerne. Pôvodne do neho vozili drevo po rieke, pristavili plte a materiál z nich ľudia ťahali pomocou koní. Na vozíkoch drevo následne doviezli až do píly k takzvaným gátrom.
„Časom sa systém menil a píla sa zväčšovala. Na začiatku priemyselného areálu bola hneď vrátnica, ďalej zas kancelárie, drevené budovy, v ktorých sa istý čas tiež bývalo, na mieste sme mali aj bufet. Obedy ale nevarili priamo tam, mohli sme si ich nechať doviezť.“
O píle rozpráva aj Varínčan František. (zdroj: Nikola Capeková)Okolnosti fungovania píly nám priblížil aj Varínčan František: „Majiteľ dal istého času postaviť dve bytovky pre zamestnancov, bývali v nej prevažne ľudia z okolia, z obcí Gbeľany, Nededza, Krasňany aj zo Strečna. Tí potom využívali aj novovybudovaný most pre peších.“
Ako uvádza kronika obce, okolo roku 1980 v objekte zahájili dôležité stavby, v areáli píly sa začala výstavba administratívnej a sociálnej budovy.
Napredovanie podniku sa pozastavilo v roku 1991, keď poklesla napríklad produkcia nábytkových hranolov či sústružených nôh. „Výroba vrstveného dreva na výrobu lyží bola prakticky zastavená,“ píše sa v kronike, „výrazne poklesol aj odbyt debnenia.
Ešte kritickejšie obdobie prišlo zhruba o dva roky. Podľa záznamov sa prejavil rozpad trhu a celkový kritický stav v akciovej spoločnosti. Na trh lamiel vstúpili výrobcovia z Ukrajiny a Ruska, čím ich cena výrazne poklesla a zároveň sa znížil aj ich odbyt.
V roku 2005 sa napokon riešili kroky nového majiteľa píly a kauza s odkúpením majetku ako predzvesť úpadku firmy. Podľa dostupných údajov zverejnených registrov vstúpila spoločnosť vo Varíne do likvidácie práve v máji v roku 2005.
Sláva Pivovaru Popper pominula
Do zabudnutia sa dostáva aj sláva úspešného, vyše 400-ročného a na Slovensku druhého najstaršieho pivovaru. Prvá písomná zmienka o pivovare v Bytči pochádza z roku 1604 a jeho zakladateľom bol uhorský palatín Juraj Thurzo.
Okrem chodu podniku dbalo vedenie na spokojnosť zamestnancov. (zdroj: Mesto Bytča)Po ňom pivovar vlastnila rodina Mikuláša Esterházyho, od ktorej ho v roku 1868 kúpil veľkopodnikateľ barón Leopold Popper. Jeho meno je aj obchodným názvom bytčianskeho piva.
Podľa slov miestneho historika Martina Gácika mohol závod fungovať do roku 2013, za posledného majiteľa už pivo nemal kto odoberať. Ako sa totiž zistilo, všetci už boli zazmluvnení.
Celkovým ročným produkovaným množstvom piva patril Popper medzi menšie pivovary, pričom produkcia tmavého piva z Bytče predstavovala osem percent celkovej produkcie tmavého piva na Slovensku.
16-stupňové exkluzívne tmavé pivo Palatín daného pivovaru dokonca získalo najvyšší titul v kategórii špeciálne tmavé pivo na súťaži o titul Pivo Českej republiky.
Laborantka pivovaru Milena pri kontrole kvality piva Palatín v roku 2001. (zdroj: TASR - Pavol Ďurčo)„Pamätám si akoby to bolo včera, keď som otca čakal pred vrátnicou s mamou, pracoval tam 22 rokov. Poznal som tam všetko, každé zákutie od výroby až po distribúciu, krásne spomienky a tá najkrajšia, keď mi dal oco chlipnúť si z vychladenej Popper desiatky. Odvtedy milujem pivo,“ približuje miestny rodák Dušan Kadora.
Postupne sa pozemok aj s objektmi bez pivovarníckej technológie začal rozpredávať. Ako svedčia posledné dostupné údaje, v roku 2000 v pivovare pracovalo 152 zamestnancov.
Vyše sto miliónov eur pritieklo do žilinského regiónu z eurofondov. Najviac smerovalo do dopravy Čítajte „Známe tiež boli rodinné výlety, kde bolo všetkého dostatok aj pre deti. V pivovare bola organizovaná záujmová činnosť: športová, stolný tenis, hádzaná, futbal,“ uviedol už zosnulý obyvateľ Ján Jalovičiar, ktorého spomienky zachytil a publikoval Klub muzeálnej a galerijnej spoločnosti Bytča v spolupráci s Občianskym združením GALZA.
V letných mesiacoch sa v areáli bytčianskeho Pivovaru Popper hodovalo a tisícky ľudí sa tešili miestnym Pivným slávnostiam, neskôr nazývaným Popperfest.
