ŽILINA. Po tridsiatich rokoch sa vrátil na miesto, kde rozvíjal svoj talent. Svetoznámy husľový virtuóz a pedagóg Dalibor Karvay na žilinskej ZUŠ-ke opäť radil mladým huslistom, ako zlepšovať svoju techniku, ako lepšie vycibriť a precítiť svoje prednesy i ako sa vyhnúť nedostatkom v interpretácii.
Základná umelecká škola Ladislava Árvaya zorganizovala ďalšiu, dnes už vyhľadávanú Husľovú dielňu. Ojedinelý hudobný koncept vznikol v roku 1993 z iniciatívy pedagógov sláčikového oddelenia v spolupráci s profesorom Hudobnej akadémie múzických umení Praha Jindřichom Pazderom a Štátnym komorným orchestrom Žilina.
Pre mladé talenty z celého Slovenska je to jedinečná príležitosť dostať niekoľko rád od jedného z najlepších svetových huslistov. Víťazovi dielne sa dokonca pootvoria dvere na koncertné pódiá a čaká ho prestížny koncert so žilinským orchestrom.
Fašiangy si kedysi užíval s umeleckou špičkou. Dnes už to nemá atmosféru, tvrdí Ivan Köhler Čítajte Konfrontácia posúva dopredu
Zázračné dieťa Dalibor Karvay bol laureátom hneď prvej husľovej dielne. „Keď som mal sedem rokov, bol som tu prvýkrát, úplne si to nepamätám. Je to pre mňa obrovská česť byť tu dnes, ale v inej pozícii, v pozícii lektora,“ povedal a poznamenal, že je zaujímavé vidieť toľko mladých žiakov, z ktorých mnohí hrajú veľmi dobre.
Sám umelec s koreňmi vo Vrútkach vníma, že takáto konfrontácia je pre začínajúceho huslistu veľkým prínosom.
„Vždy keď huslista môže niečo zhrať pred divákmi, vidieť aj iných a keď dostane spätnú väzbu, vždy ho to posúva ďalej. Takže je dobré, že mladé talenty sú tu, vidia konkurenciu. Sami si povedia, toto robím aj ja zle, to by som nemal. Alebo opačne, je dobré, keď to robím aj ja. Je veľmi dobré, že tu sú a vnímajú sa,“ podotkol.
Koncertný majster Viedenských symfonikov Dalibor Karvay sám vyučuje huslistov na vysokej škole. Všimol si, že aj niektorí z účastníkov dielne si berú na seba príliš náročné skladby.
„Je dobré, keď hrajú o krok náročnejšie kúsky, ale keď už je to o päť krokov, už je to veľa,“ hovorí, no chybičky nevníma dramaticky. „Chyby sa opakujú nielen u nich, ale aj u profesionálnych huslistov. Mňa najviac zaujíma, ako budú reagovať, keď ich na niečo upozorním.“
Pri zhadzovaní kíl si ľudia neraz uškodia. O overených tipoch na chudnutie hovorí žilinská lekárka Prídavková Čítajte Minuloročný laureát mal veľký koncert
Riaditeľka Základnej umeleckej školy Ladislava Árvaya v Žiline Beáta Vörösová hovorí, že dielňa mala v úvodných ročníkoch úžasný náboj. Aby jej úroveň udržala, pred rokom presvedčila Dalibora Karvaya, aby trochu zo svojho času venoval mladým talentom počas dvojdňového podujatia.
„O tom, že jeho srdečný, milý a zároveň profesionálny prístup k mladým huslistom oslovil mnohých pedagógov i žiakov, je aj počet oficiálnych aktívnych účastníkov v počte 20 žiakov, 12 pedagógov a 10 korepetítorov. Po prvom roku výmeny lektorov sme sa tak trochu obávali reakcií verejnosti na zmenu, ale už dnes môžeme s istotou povedať, že osobnosť a cenné skúsenosti Dalibora Karvaya prilákali množstvo priaznivcov aj na večerný koncert do Domu umenia Fatra, ktorý bol beznádejne vypredaný,“ teší sa riaditeľka školy najmä z toho, že v programe sa predstavil minuloročný laureát Husľovej dielne talentovaný huslista Michal Kováčech zo žilinskej ZUŠ-ky z triedy Radovana Vargu.
Tohtoroční účastníci si tak podľa slov Beáty Vörösovej môžu urobiť predstavu o tom, čo ich bude čakať, ak sa stanú laureátmi dielne a budú sa môcť o rok postaviť na pódium v koncertnej sále budovy Grand Bio Universum.
Laureátom tohtoročnej dielne sa stal Egon Hollý zo ZUŠ J. Cikkera v Banskej Bystrice a zo Žiliny si okrem úspechu odniesol aj majstrovský sláčik v hodnote 560 eur od anonymného sponzora.
Do Žiliny sa teší
Aby sa mladý talent stal sólistom, alebo prerazil do dobrého orchestra, musí mať podľa Dalibora Karvaya v prvom rade vnútornú motiváciu.
„Ja som tu motiváciu mal, lebo otec aj brat boli huslisti, moji strýkovia hrali, aj starý otec. Mali sme to v rodine. Bez toho, aby mal niekto neskutočný záujem o hru, je takmer nemožné, aby sa z neho stal svetový umelec. Zanietenie musí byť,“ radil mladým husľovým nádejam.
Sprejer hovorí o oživení brány nemocnice. Streetartové umenie je pri štátnych inštitúciách výnimočné Čítajte Či príde do Žiliny aj o rok, bude závisieť od jeho pracovného programu. „Vždy ide len o to, či si nájdem čas. Som koncertný majster viedenských symfonikov, vystupujem sólovo, mám rodinu, cestujem po svete, nie je to jednoduché nájsť si čas,“ tvrdí umelec, ktorý sa však do Žiliny vždy teší.
„V Žiline som študoval na konzervatóriu, keď som mal šesť rokov. Hrával som so žilinským komorným orchestrom a vždy sa teším na koncerty v Dome umenia Fatra. Teším sa, že stretnem kamarátov. Je to vždy veľmi príjemné.“
