ŽILINA. Len čo si poplakala, potlačila vlastné trápenie a odhodlala sa sprevádzať svojich krajanov utekajúcich pred vojnou.
Ukrajinka Hana Horbach-Kofanova vedela, že v cudzom štáte sa vystrašeným ľuďom bez znalosti slovenského jazyka hodí každá podpora.
Ona si už slovenčinu stihla osvojiť aspoň čiastočne, do Žiliny prišla za pracujúcim manželom ešte v roku 2020, aby spojila rodinu.
Jeden z jej synov je autista, ktorého náročnejšia výchova si prirodzene vyžaduje aj viac pozornosti. Napriek neľahkej situácii však Ukrajinka všetok zvyšný čas venovala pomoci iným.
Ako neorganizovaná dobrovoľníčka sa stretla so Žilinčankou Ninou Gubišovou a čoskoro sa zhodou okolností z ich nezištnej činnosti stalo zamestnanie. Dodnes v okrese pôsobia pod organizáciou Človek v ohrození. Tá totiž situáciu po celom Slovensku začala mapovať hneď po ruskej invázii.
Nevidím už takmer nič, akoby som kráčal v hmle, tvrdí žilinský športovec. Postihnutie ho neodradilo Čítajte O ochotných lekárov núdza nebola
„Zo začiatku ľudia z Ukrajiny vôbec nevedeli, čo robiť. Doma boli všade sirény a rakety, nezobrali si so sebou takmer nič, niektorí len doklady. Po príchode do Žiliny sa hlavne informovali, kde môžu nájsť lekára. Bolo veľa chorých, od detí až po dospelých,“ spomína Hana.
Často prichádzali s ťažkými diagnózami, nedokončenými operáciami či sadrami na nohách, deťom s epilepsiou bolo potrebné čo najrýchlejšie zohnať lieky. Dobrovoľníčky tak trávili dni predovšetkým v žilinskej nemocnici.
Ďalej sa dočítate aj:
- aké problémy Ukrajinci pociťujú v súčasnosti,
- prečo nad ukrajinskými žiakmi chýba kontrola,
- čo je potrebné pre ich integráciu,
- prečo sa nechcú sťažovať,
- aké zázemie má komunita odídencov v Žiline,
- ako pomáhajú aj deťom so zdravotným znevýhodnením,
- kto sa môže obrátiť na Človeka v ohrození.
„Neverili by ste, koľko ukrajinských lekárov pracuje na oddeleniach v Žiline, od chirurga cez neurologičku až po psychiatra a zubára. Neraz možno spávali len tri hodiny, ale s ochotou pomáhali, rozumeli i odbornej terminológii v ukrajinskom jazyku,“ popisuje pozitívne skúsenosti Nina. Ani popri nápore pacientov pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti problémy neevidovali.
Väčšina odísť neplánuje
Keď sa odídenci pozviechali po neľahkom príchode na Slovensko, a to aj vďaka materiálnej pomoci verejnosti, zhruba po dvoch dňoch ich v organizácii začali usmerňovať pri vybavovaní dokumentov, v hľadaní ubytovania, práce či škôl.
„Väčšina Ukrajincov a Ukrajiniek sa totiž nemá kam vrátiť, chcú zostať tu. Niektorí chodia aspoň občas na návštevu domov, ale poznám aj ľudí, ktorí sa vrátili natrvalo do Kyjeva,“ rozpráva Hana s tým, že hoci sú niekedy nútení spať len na parkovisku, najpodstatnejšie je pre nich zostať pri rodine.
Podľa odhadu žilinských zamestnankýň Človeka v ohrození zostáva u nás žiť približne 60 percent z tých, ktorým pomáhali.
Sprejer hovorí o oživení brány nemocnice. Streetartové umenie je pri štátnych inštitúciách výnimočné Čítajte Chcú späť svoje profesie
Ako podotkla Nina, živobytie si poväčšine našli sami, pomoc potrebovali len pri písaní životopisu, motivačného listu alebo preštudovaní pracovnej zmluvy.
Z vysokoškolsky vzdelaných odborníkov a profesorov sa stali pomocníci v kuchyni či upratovačky, pričom pre vybudovanie si zázemia stíhajú aj viaceré pozície súbežne.
Po dvoch rokoch by sa ale viacerí radi vrátili k svojej vytúženej profesii a adekvátnemu sociálnemu statusu. Aktuálne sa preto organizácia v Žiline intenzívne zaoberá ťažkosťami s nostrifikáciou diplomov.
So školami je problém
Väčšie problémy však stále vidia v umiestňovaní ukrajinských žiakov do slovenských škôl, predovšetkým gymnázií alebo stredných s maturitou.
„Nevezmú ich, pretože neurobia prijímacie skúšky zo slovenského jazyka. Pre žiadne deti z Ukrajiny neplatí ani povinná školská dochádzka. Najskôr neboli riadne v škole pre koronavírus, potom prišla vojna a teraz sú opäť len na online vzdelávaní. Máme tu teda ukrajinské deti, ktoré sa prezenčne neučia už štvrtý rok a chýba nad nimi kontrola,“ upozorňuje na nedostatky Nina.
Celý čas sa pritom snažia o doučovanie slovenčiny. Človek v ohrození dokonca zastrešoval aj školenia pedagógov kvôli správnemu hodnoteniu vyučovacích predmetov v prípade jazykovej bariéry.
Odídencov v žilinských školách šikanovali. Učiteľka chcela, aby ukrajinský žiak spieval ruskú hymnu Čítajte Odlišnosť reči zvykla ukrajinské deti od slovenských rozdeľovať pravidelne, a to aj v rámci začlenenia sa do kolektívu.
„Tri týždne sme boli aj lektorkami v letnom tábore organizovanom Nadáciou Milana Dubca. Na prvý pohľad pôsobí veľa detí spokojne, ako sme tam ale aktivitami zistili, skutočnosť môže byť úplne iná,“ zmieňuje sa Nina. "Chýbajú im kamaráti a úprimné prijatie od slovenských žiakov.“
Sťažovať sa nechcú, túžia po prijatí
Tínedžeri sa podľa Hany kvôli integrácii dokonca školu boja navštevovať a ani v prípade problémov sa s rodičmi o skúsenosti nepodelia: „Nechcú ich ešte viac zaťažiť. Často sa nám o ťažkostiach snažia povedať počas našich stretnutí.“
Prepájanie detí a tínedžerov oboch národností je kľúčové, a ako sa potvrdilo, naj-efektívnejšie k nemu vedú spoločné činnosti a aktivity.
Kvôli inklúzii presunuli kreatívne dielne z priestorov Štúrovej ulice do Žilinskej mestskej knižnice a s možnosťou ich absolvovania oslovili pracovníčky aj domácich žiakov. Bezplatné kurzy vedie nezištne ukrajinská dobrovoľníčka.
Na tvorivých dielňach sa stretávajú v žilinskej knižnici. (zdroj: Človek v ohrození)Spoluprácu a projekty rozbehli aj so žilinským Káčkom, odborom prevencie kriminality ministerstva vnútra, Stanicou Žilina-Záriečie, Novou Synagógou či spomínanou Nadáciou Milana Dubca.
Pri organizovaní aktivít im vychádza v ústrety aj Rosenfeldov palác, Považská galéria či Turistická informačná galéria mesta Žilina.
„Veľmi pozitívna je aj odozva verejnosti, ľudia sa nám sami ozývajú s tým, že chcú darovať svoje dve percentá, tak sa im páčia naše aktivity. Dobrovoľníci sa k nám hlásia kvôli vyučovaniu slovenského jazyka a ukrajinskí študenti z univerzity pomáhajú učiť napríklad aj matematiku. Tieto kurzy môžu samozrejme využiť aj Rómovia či Slováci,“ vymenúva Nina.
Podporujú aj deti so zdravotným znevýhodnením
Od začiatku svojho pôsobenia podporujú v Žiline aj deti so zdravotným znevýhodnením, dbajú tiež na ich inklúziu so zdravými rovesníkmi.
„Keďže lekári aj škôlky mali často plné kapacity, povedali sme si, že pomôžeme, ako môžeme a začali sme s dobrovoľníčkou, špeciálnou pedagogičkou, s deťmi pracovať. Zisťovali sme, čo takýmto deťom pomáha a spustili sme canisterapiu s organizáciou Zmysel života,“ uvádza hovorkyňa Človeka v ohrození Katarína Barošová.
Lekcie zožali úspech, čo potvrdzuje účasť aj slová Hany, ktorá do spoločných aktivít zapojila aj syna na autistickom spektre.
Ukrajinka Hana (vpravo) začala krajanom pomáhať hneď po vypuknutí vojny. (zdroj: Človek v ohrození)Rozhodli sa preto pokračovať a možnosti pomoci dokonca rozšíriť. Ako efektívna sa osvedčila muzikoterapia a spustenie tanečného workshopu s hudobníčkou Zuzanou Burianovou.
Vytvorili súdržnú komunitu
Výsledkom sa stala skupina zdravých i znevýhodnených, slovenských aj ukrajinských detí, pričom súdržnosť a vybudovanie si okruhu priateľov a blízkych osôb prospela aj rodičom.
Ľudia odsudzujú zákrok proti otcovi. Žilinská polícia začala vyšetrovanie incidentu Čítajte Ochota pomáhať tak podnietila vznik akejsi komunity, ktorá je v kontakte aj mimo pracovnej doby či služieb organizácie.
„Neodmietneme nikoho bez ohľadu na vek či národnosť. Ak nevieme pomôcť odborne, minimálne dokážeme človeka prijať, vypočuť a nasmerovať ďalej,“ odkazuje Nina s tým, že rovnako sú otvorení aj každému záujemcovi o dobrovoľníctvo.
