KYSUCE, ŽILINA. Začínal v žiackej školskej rade na gymnáziu, dnes zastupuje záujmy mládeže z celej Európskej únie na pôde OSN. Lukáš Švaňa sa na pozíciu európskeho mládežníckeho delegáta prepracoval hlavne vďaka skúsenostiam z Rady mládeže Žilinského kraja.
Do verejnej dopravy v Žiline smeruje megainvestícia. Budúcnosť má byť v elektrickom pohone Čítajte Znásobiť sa ich rozhodol aj vysokoškolským štúdiom, pričom tak rodné Kysuce postupne vymenil za život vo Švédsku. „Vzhľadom na moje skúsenosti a to, že pochádzam zo Slovenska, sa sústredím hlavne na boj s chudobou a následne na odstraňovanie nerovností,“ hovorí o problémoch, na ktoré upozornil aj v prejave pred výborom valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Ako by ste nám priblížili svoju funkciu? Čo je v praxi úlohou mládežníckeho delegáta Európskej únie v Organizácii Spojených národov?
Mládežnícki delegáti sú kanálom pre zapojenie mládeže do procesov OSN. Nápad vznikol ešte v 90. rokoch minulého storočia s cieľom zapojiť mladých ľudí a ich názory do rokovania a rozhodovania organizácie.
Mládežnícky delegát OSN je v skratke oficiálny diplomat krajiny, mladý človek vybraný členským štátom, ktorý sa zúčastňuje na stretnutiach organizovaných OSN. Najčastejšie sa pritom zapája do tretieho výboru valného zhromaždenia.
Rozlišujeme tiež národného mládežníckeho delegáta, ako napríklad máme aj od Slovenskej republiky, pričom môžeme vidieť rozdiel v postavení.
Kým Slovensko je členskou krajinou, Európska únia je pozorovateľom. A hlavnou úlohou tohto pozorovateľa je zabezpečovať podporu svojim členským štátom. Ak sa teda niečo vyjednáva, Európska únia sa stará o sprostredkovanie informácií, ozrejmuje stanoviská jednotlivých štátov a predovšetkým zastáva podpornú funkciu. To všetko sa vťahuje aj na pozíciu európskeho mládežníckeho delegáta.
Sme prítomní pri rokovaniach, delegátov jednotlivých krajín prepájame a celý proces pozorujeme. Prezentujeme stanoviská jednotlivých členských štátov Európskej únie na pôde OSN. Hoci máme viaceré dôležité úlohy, jedinou nevýhodou je to, že o rezolúciách OSN nemôžeme rokovať.
Prevažne podporujeme a vedieme ostatných mládežníckych delegátov. To tak v skratke.
Stručný obraz ste zachytili, priblížte nám ale cestu k tejto pozícii. Viem, že podstatným odrazovým mostíkom bola Rada mládeže Žilinského kraja. V jej videu s myšlienkou týždňa ste raz ľuďom odkázali, aby si kvôli dosiahnutiu cieľov najskôr určili svoju stratégiu. Aká bola tá vaša?
Spomínam si na to. Podľa mňa by mal mať človek ciele na niekoľko rokov dopredu a spolu s nimi aj stanovený plán. Je jasné, že nevyjde stopercentne, no približne vieme, kam chceme svoj život nasmerovať. A keď si určíme cieľ, treba kvôli nemu nadobúdať isté vlastnosti a poznatky.
Kedy ste začali napredovať vy?
Všetko sa začalo na Gymnáziu v Kysuckom Novom Meste, kedy som vstúpil do žiackej školskej rady. Nikto o ňu záujem nemal, no ja som sa do nej prihlásil s radosťou.
V roku 2014 som šiel na školenie členov žiackej školskej rady, ktoré bolo organizované Radou mládeže Žilinského kraja. Tam som sa spoznal s množstvom mladých ľudí z ďalších zoskupení, pričom všetci boli v rámci komunít veľmi iniciatívni.
Tak odštartovala moja cesta. Školeniami zastrešenými neziskovými organizáciami a hlavne krajskou radou. Časom som dostal návrh kandidovať do jej predsedníctva, k čomu som sa aj odhodlal.
V predsedníctve som napokon pôsobil dve volebné obdobia, teda spolu šesť rokov. Teraz predsedám kontrolnej komisii. Keďže žijem vo Švédsku, nemôžem sa už do diania zapájať aktívne. V rámci komisie niekoľkokrát do roka kontrolujeme chod organizácie. Snažím sa priložiť ruku k dielu, ako viem.
Matka transrodového dieťaťa: Niektorým ľuďom chýba rešpekt a snaha pochopiť Čítajte V danej rade sme sa vždy venovali zapájaniu mladých ľudí do vecí verejných. Organizácia vytvára v rámci župy a jej obcí mládežnícke parlamenty, venuje sa školeniu lídrov žiackej školskej rady a jej nových členov. Podnecuje ich k podnikavosti na škole, približuje im príslušné právomoci.
Toto poskytovanie možností mladým ľuďom ma prirodzene priviedlo aj k štúdiu politológie a medzinárodných vzťahov. A postupne, popri mojej činnosti a získavaní titulu magistra vo Švédsku, sa mi naskytla možnosť reprezentovať Radu mládeže Slovenska na medzinárodnom poli.
Vedel som, že chcem ísť politicky aktívnou cestou, či už v oblasti verejnej správy, ministerstiev alebo európskych inštitúcií. Príležitosť stať sa mládežníckym delegátom Európskej únie som teda využil a zúčastnil sa výberového konania.
Pochádzate z Kysúc, bakalársky titul ste získali v Prahe. Prečo ste sa rozhodli pokračovať práve vo Švédsku?
Keď som študoval na Karlovej univerzite, bavili ma mnohé odvetvia politickej vedy. V rámci štúdia som sa pritom profiloval vo viacerých z nich, keďže zastávam názor, že je dobré sa všeobecne rozvíjať. Najviac ma však upútala sféra politickej komunikácie. Tá je potrebná vždy. V štátnej správe, medzinárodných inštitúciách, dokonca aj v súkromnom sektore, pri marketingu či kampaniach politických strán. Prišla mi veľmi praktická.
Je možné ju študovať vo Švédsku, Holandsku alebo v Anglicku. Anglicko sa pre Brexit stalo nemožným. Štúdium by bolo finančne nezvládnuteľné. Švédsko, kde je štúdium po anglicky pre občanov EÚ zadarmo, sa teda stalo najvhodnejšou možnosťou.
Odporučili by ste štúdium v krajine aj pre iné výhody?
Odporúčal by som ho aj kvôli jazyku. Ak človek ovláda angličtinu, dokáže sa rýchlo naučiť hovoriť aj po švédsky. V dnešnej dobe sa popri angličtine či nemčine oplatí ovládať aj nejaký nerozšírený jazyk. Celkovo odporúčam vyskúšať život v zahraničí. Nielen cez štúdium, ale taktiež cez prácu či dobrovoľníctvo.
Keby ste sa ešte vrátili k vašim plusom, na základe čoho vás vybrali na pozíciu európskeho mládežníckeho delegáta? Aké podmienky ste museli spĺňať?
Každá členská krajina EÚ nominuje jedného kandidáta. Ten okrem nominačného listu odošle svoj motivačný list a životopis. S tými, kto postúpil do ďalšieho kola, prebehne osobný pohovor s výberovou komisiou delegácie EÚ pri OSN v New Yorku. Zaujímala ich naša kvalifikácia, predchádzajúce skúsenosti, ale aj motivácia či isté predstavy a plány.
Myslím si, že mojím plusom bola dlhoročná skúsenosť s prácou s mládežou, medzinárodné skúsenosti a vzdelanie v odbore.
Aké sú teda vaše konkrétne záujmy a plány? Ktorých problémov sa dotýkajú?
V rámci tretieho výboru valného zhromaždenia OSN sa preberajú ľudské sociálne práva, s čím je spätý udržateľný rozvoj.
Vzhľadom na moje skúsenosti a to, že pochádzam zo Slovenska, sa sústredím hlavne na boj s chudobou a následne na odstraňovanie nerovností. Tieto otázky sú pre nás ľudí a spoločnosť najdôležitejšie. Nevieme sa inak posunúť.
Štáty pritom často chudobu nepriznajú, podobne ako Slovenská republika. Ak by sme sa ale pozreli na východ krajiny či do viacerých domácností, nemôžeme ju poprieť. Netreba ju vyjadrovať striktne len hodnotou peňazí, ale mali by sme prihliadať aj na ďalšie ekonomické faktory. Na to, čo si obyvateľ za peniaze v štáte môže reálne dovoliť.
Na Slovensku sú mnohí, ktorí trpia existenčnou chudobou. A potom vznikajú nerovnosti. Máme veľa dedín, kde sa toto prejavuje. Mladí ľudia v nich nemajú ani dostatočné príležitosti na trávenie voľného času či vzdelávanie sa. Máme problém s dostupným bývaním.
Rovnako dochádza k rozdielom medzi pohlaviami, nerovnosť sa týka napríklad i zdravotne znevýhodnených či jednotlivých finančných tried. Na to všetko sa zameriavam.
Hádzaná v Žiline zažíva úspešný návrat Čítajte Keďže prioritne poukazujete na otázku chudoby, viete zhrnúť aj prípadné riešenia problému?
I keď môžem pôsobiť dosť extrémne, poukázal by som na univerzálny základný príjem, pričom by mohli ľudia od štátu dostávať určitú sumu bez akejkoľvek podmienky, zálohy alebo dlhu. Dajú sa takto riešiť isté regióny. Je to jeden z možných krokov k vyhladeniu chudoby, respektíve k eliminácii niektorých nerovností.
Tento príjem sa už testuje na viacerých miestach vo svete: vo Fínsku, na Islande, v Kanade. A vždy mal pozitívny dopad na produktivitu ľudí, ich mentálne a fyzické zdravie alebo ekonomické možnosti.
Členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska patria k najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Slováci ale často poukazujú, že hoci iným pomáhame, samotní obyvatelia sú na tom zle. Ako vnímate túto náladu v krajine?
Podľa mňa sa najčastejšie sťažujú osoby, ktoré dostatok majú. Od mnohých ľudí, ktorí sa trápia s finančnými problémami, som ani nepočul, že by závideli pomoc druhým. Ale ide o moju subjektívnu skúsenosť.
Na druhej strane, na humanitárnu pomoc iným dostávame často vyčlenené financie z medzinárodných organizácií. Nepodporujeme ju len z vlastných vreciek.
Navyše, ide o menšiu zložku rozpočtu v porovnaní s tým, koľko plytváme neefektívnou verejnou správou. Myslím si, že problém chudoby je skôr štrukturálny a financie míňame na nesprávnych miestach alebo zbytočne.
