ŽILINA. Boli vystavení diskriminácii a urážkam. Ešte pred rokom sa aj na žilinských školách či v tunajšom centre podpory riešila otázka ukrajinských detí zápasiacich so šikanou. Trápila ich zo strany spolužiakov a dokonca aj učiteľov.
Dnes je stav lepší, viaceré ukrajinské deti zapadli do kolektívu, sťažností ukrajinských matiek ubudlo.
V centre podpory Žilina sa im snažia pomáhať aj naďalej, aktuálne je podľa jeho koordinátora Jána Gálika najúčinnejšou zbraňou proti podobným problémom prevencia. Spolupracujú pritom so školami aj s políciou.
Hľadali svoje útočisko
Okrem preventívnych opatrení hovorí Gálik ešte o jednom riešení. Podotýka, že treba dbať na prístup k ľuďom a hlavne komunikovať. Pomôcť vie aj obyčajný rozhovor.
„Potrebovali sa vyrozprávať. Často som preto ja počúvala ich aj keď som úplne nerozumela. Ale z toho, čo som vyrozumela, som pochopila, že hovoria o ťažkých situáciách, ktoré zažili,“ spomína TASR slová Veroniky Humajovej z Cirkevnej základnej školy Romualda Zaymusa v Žiline, v ktorej sa aktuálne učí zhruba 30 žiakov z Ukrajiny.
Matka transrodového syna: Rovesníci s ním nemali problém, silným momentom bolo stretnutie s učiteľmi Čítajte Pochopenie, prijatie a budovanie vzájomného vzťahu však spočiatku brzdila jazyková bariéra. Deti sa aj preto zvykli od slovenských dištancovať a začali sa skupinkovať. V súčasnosti je podľa vyjadrení škôl vidieť zhluky ukrajinských detí na chodbách už pomenej.
„Hľadali útočisko medzi svojimi. Je to dosť pochopiteľné, lebo ak človek zažije vojnu a prežíva neistotu, je prirodzené, že má strach. A aby ho vytesnil, buď sa obklopí kamarátmi a najbližšími, alebo ten strach potom posúva ďalej,“ komentuje Gálik s tým, že pre následné problémy registrovali dva scenáre.
Slovenské deti jednak šikanovali ukrajinské, ale aj naopak. Agresormi boli odídenci.
Zažívali výsmech a urážky
Ťažkosti pritom sociálni pracovníci evidovali na základných aj stredných školách a výnimkou nebola ani univerzita.
