ŽILINA. Víziu pri pohári vína zhmotnila do projektu so svetovým uznaním. K zlatej medaile či úspechu v Dubaji sa Iveta Hrabovská prepracovala od spontánneho nápadu.
Po vyhorení z práce sa Žilinčanka pri večernom vychutnávaní vína rozhodla, že bude pripravovať džemy a omáčky s prémiovým alkoholom, portskými vínami či napríklad kubánskymi rumami.
„Manžel Matej na mňa prekvapene pozrel s tým, že ja som predsa nikdy žiadny džem neuvarila. To mi ale neprekážalo, milovala som jedlo a verila som svojmu nápadu,“ spomína podnikateľka a zakladateľka značky Gentlejam.
Hviezdny nástup Nely Lopušanovej i tragédia v levej klietke. Týchto desať udalostí hýbalo Žilinou Čítajte Na účte mala pritom na rozbehnutie biznisu len 300 eur. Vďaka jej nadšeniu a zanietenosti dotiahnuť veci do zdarného konca ju podobné ťažkosti ani opakované pády nezastavili. „My sme mali hádam všetky problémy sveta. Na podnikanie sme totiž nechceli brať žiadnu pôžičku.“
Napriek náročnému a pomalému štartu si však manželia po rokoch splnili sny.
Hrabovská je autorkou receptúr. Hovorí, že najlepšie sa hodia k rôznym druhom syrov, sušeným mäskám či terine.
Ďalej sa dočítate aj:
- aké sú ohlasy na spojenie džemu a alkoholu,
- prečo ľudia nekupujú jej výrobky samostatne,
- koľko produktov dokážu vyrobiť a aké kapacity si výroba vyžaduje,
- kedy a prečo sa rozhodla podnikať,
- s akými problémami sa borila pri rozbiehaní biznisu,
- aké chyby by už pri rozbiehaní podnikania už neurobila,
- na akom princípe sa jej podarilo uspieť len s 300-eurovým vstupom,
- čo všetko musela Hrabovská zabezpečiť,
- kedy im začal podnik slušne vynášať,
- aké ďalšie nápady vzišli pri pohári vína.
Neláka ľudí dať si váš džem aj v bežnej kombinácii, napríklad s pečivom?
Keď sa ma niekto spýta, či sa hodí skôr na vianočku alebo na chlebík, až ma strasie. Naše džemy nepatria v žiadnom prípade na pečivo. Zabilo by ich chuť. Receptúry totiž vyvíjame tak, aby sa geniálne párovali k syrom a mäsám ako prílohy. Môžu nimi zameniť klasickú sladkú brusnicovú omáčku pri sviečkovej, alebo si do nich namáčať rozličné syry.
Džem tak dosiahne úplne inú úroveň chuti. Preto sa snažíme svojich zákazníkov aj takpovediac edukovať a inšpirovať.
Žilinský vianočný trolejbus je najkrajší. V medzinárodnej ankete opäť zvíťazil Čítajte Stretávate sa práve pre zaužívané predstavy o džeme aj s kritikou zo strany verejnosti?
Nie, máme totiž veľmi úzku a špecifickú cieľovú skupinu. Na jednej strane firemnú klientelu, na druhej zas gurmánov. Ide o ľudí, ktorí milujú dobré jedlo. Zameriavame sa na nich, Gentlejam nie je pre všetkých.
Pre kombinácie v produktoch teda nemáme žiadne negatívne spätné väzby. Skôr sa stretávame s podobnými ohlasmi ohľadom ceny. Niektorí jej nerozumejú. Sťažuje sa možno jeden z troch stoviek zákazníkov.
Teraz máte výrobu a podnikanie rozbehnuté, ako ste ale so svojím biznisom začínali? Mali ste vôbec s podnikaním alebo gastrosektorom nejaké skúsenosti?
Vôbec. Pôsobila som ako redaktorka a moderátorka v regionálnych televíziách, neskôr v rádiách. Nikdy som neplánovala pracovať v gastronómii, varenie a pomoc v kuchyni som brala ako nutnosť.
Medzičasom som však preklusala do prostredia online médií. Keďže som s manželom po svadbe začala bývať v Žiline, kde s vysielaním skončila aj jediná televízia, nemala som sa kde inde uchytiť. Zamestnala som sa ako projektová špecialistka a mala som na starosti najväčšie ženské weby na Slovensku. Geniálna práca, no prišlo vyhorenie. Ako 23-ročná som si vtedy situáciu ešte neuvedomovala.
Robota ma jednoducho prestala baviť, aj napriek kariérnemu rastu a slušnému platu. Potom sa v jeden večer objavila fľaša vína. S manželom sme ju popíjali a pri poslednom dúšku mi napadlo vyrábať džemy a omáčky s alkoholom. Môj muž Matej na mňa prekvapene pozrel s tým, že ja som predsa nikdy žiadny džem neuvarila.
To mi ale neprekážalo, milovala som jedlo a verila som svojmu nápadu. Ja navyše všetko robím na maximum, každú vec sa snažím dotiahnuť do zdarného konca. A tušili sme, že to tak bude aj v prípade džemov. Vedela som, že by mali obsahovať výborný alkohol a stať sa originálnym darčekom v krásnom balení.
Zdravý chrup mení narkomanom život, zubári sa o nich starajú nezištne Čítajte Znie to síce utopisticky, no nikdy predtým som reálne žiadny džem neuvarila. Skúšala som ho pripravovať postupne a dnes som autorkou všetkých receptúr okrem troch, ktoré vytvorili slovenskí šéfkuchári v rámci každoročnej špeciálnej edície.
Po predošlej práci vám bola táto asi aj psychohygienou.
Určite i to. Som dokonca rodený marketér, hoci som sa k danej profesii príliš neťahala, marketingovú komunikáciu a reklamu mám aj vyštudované. Od prvého momentu vzniku Gentlejamu som však rátala s tým, že po rozbehnutí podnikania sa napokon vrátim výlučne k marketingu.
Po šiestich rokoch sa tak stalo. Presunula som sa do kancelárie a výroba pokračovala už aj bezo mňa.
Prišli ste s nápadom, realizovali ho, varili a chystali receptúry, riešili marketing, využili ste svoje nadanie. Ako sa zdá, personálne ste si vystačili. Borili ste sa ale s inými problémami, napríklad s finančnými?
My sme mali hádam všetky problémy sveta. Na podnikanie sme totiž nechceli brať žiadnu pôžičku, hypotéku, úver. Matej sa pozrel na môj účet, kde som mala na investície badžet 300 eur a zneistel.
Upokojila som ho, zostala som ešte tri mesiace v práci, na základe čoho sme vedeli zaplatiť aspoň základné veci. Celý čas sme fungovali na rovnakom princípe. Čo si na seba Gentlejam zarobil, to sme investovali späť do firmy. Štart bol takto dosť náročný a pomalý, nikto o nás nevedel, chceli sme vytvárať prémiový produkt a nemali žiadne peniaze na reklamu.
Nasadila som všetky svoje marketérske schopnosti a poprosila o pomoc aj svojich kamarátov a známych z predošlej práce. Na ľudí okolo seba som mala šťastie, aj vďaka nim som projekt zbúchala takpovediac na kolene. Bola som dievča pre všetko. Rána som vybavila maily, dala sa na výrobu, následne produkty balila, išla na tovar, upratovala.
Môj muž mal zas na starosti ekonomiku a podobné záležitosti potrebné na fungovanie firmy. Popritom upravoval výrobňu. Tú prvú sme pre nedostatok peňazí dali dokopy z vybavenia z druhej ruky, z bazáru.
Prvé mesiace sme tvorili všetko okolo a boli sme stále na nule. Nemali sme ani žiadny biznis plán, čo by som už pri tvorbe ďalšieho projektu nikdy nespravila. Všetko som mala iba v hlave a išla si za svojím cieľom.
Aj pri tomto množstve práce sa dá čudovať, že ste opäť nevyhoreli. Nadšenie a motivácia ale zrejme zavážili viac.
Áno, presne tak. Táto práca mi je asi súdená. Mala som takú silnú víziu, že mi nedovolila vzdať sa. Ani keď sme padli na zadok. Neraz sme prišli o dosť peňazí, šliapli sme vedľa, naleteli podvodníkom. Vedela som však, že na chybách sa musím poučiť a aj vďaka nim napredovať.
Zhruba po akom čase ste vybudovali podnik, ktorý vám už aj vynášal?
Zarábať nám začal po troch až štyroch mesiacoch. Zisk však nebol postačujúci ani na naše výplaty. Zlom nastal asi po piatich rokoch, kedy som si uvedomila jednu vec.
