ŽILINA. Hoci pôvodne chcela pracovať v pitevni, učaroval jej atraktívnejší medicínsky odbor. Žilinčanka Zuzana Mesárošová sa stala chirurgičkou napriek náročnej ceste pretkanej sexistickými poznámkami v pracovnom prostredí.
„Množstvo ľudí ma od chirurgie odhováralo, hovorili, že chirurgia je pre ženy náročná. Aj na mojich stážach na Slovensku som pociťovala isté rozdiely v prístupe k mužom a ženám,“ hovorí atestovaná lekárka s tým, že stúpajúci počet žien v oblasti napokon stereotypné predstavy pomaly vyvracia.
Uplatnenie si však v domove nenašla, šiesty rok pôsobí ako chirurgička v nemocnici v českom meste Třinec. V zahraničí podľa jej názoru držia viacerých medikov nielen pracovné možnosti, ale aj zázemie vytvorené už počas štúdia.
Keď ste sa vydali na cestu chirurgie, napadlo vám, že môžete mať problém s uplatnením?
Úprimne, ani nie. Je to však celkom náročné, pretože je vo sfére stále prítomný určitý sexizmus v zmysle toho, že žena nepatrí na chirurgiu. Nejde o všeobecné pravidlo a naprieč oddeleniami sa situácia môže líšiť, čo samozrejme záleží aj od jeho vedenia.
Napríklad v Čechách si môžeme všimnúť obrovský nárast žien chirurgičiek oproti Slovensku a myslím, že dogma, podľa ktorej žena na chirurgiu nepatrí, sa mení. Verila som, že ani u mňa nebude reálnou prekážkou, respektíve som sa tým ani nezaoberala. Počula som, že ženy bežne na chirurgiu prijímajú aj v Žilinskom kraji.
Vytratil sa z nej život. Musela som prijať fakt, že som chorá, hovorí Zuzana Smatanová Čítajte V každom prípade zaváži aj to, či je záujemca absolvent alebo už skúsený atestovaný lekár. Vždy sa môže zísť niekto iný. Ja som po štúdiu rozposlala viaceré životopisy v Žiline a jej okolí, z niektorých personálnych oddelení sa mi však vôbec neozvali. Zostala som prekvapená.
Tu mi plány nevyšli, no napokon sa mi pošťastilo a zakotvila som v Třinci.
Ako som postrehla, o spomínaných prejavoch sexizmu či stereotypných predstavách sa vo sfére chirurgie hovorí častejšie. Podľa vás, prečo sú späté práve s týmto odborom?
Myslím si, že chirurgia je oveľa viac časovo náročná ako iné odbory. Človek sa nenaučí operovať nad knižkou, musí byť v práci najskôr fyzicky prítomný. Veľa žien chce mať pritom aj rodinu, a skĺbiť súkromný život s danou pozíciou môže byť určite komplikované. Chirurgička musí mať istotu aj v ochote a spolupráci svojho tímu.
Množstvo ľudí ma od chirurgie odhováralo, hovorili, že chirurgia je pre ženy náročná. Aj na mojich stážach na Slovensku som pociťovala isté rozdiely v prístupe k mužom a ženám. Akoby ich medzi seba príliš nebrali. Zväčša len tie s drsnejšou povahou.
Ďalej sa dočítate:
- čo zaváži pri pohovore na pozíciu chirurga,
- prečo Zuzana Mesárošová vymenila pitevňu za chirurgiu,
- čoho sa pri práci obávala,
- čím ju chirurgia očarila,
- aké vlastnosti nesmú dobrému chirurgovi chýbať,
- čo všetko musí zvládať,
- aký prípad ju prekvapil hneď na začiatku kariéry,
- či je bežná neistota lekárov pri stanovení diagnózy a liečby,
- z akého dôvodu zostávajú lekári pracovať mimo Slovenska,
- prečo sa rozhodla žiť práve v Žiline.
Chirurgičku ťažšie akceptovali najmä starší lekári a bežne aj zdravotné sestry. Avšak, čím viac žien pracuje na chirurgii, tým je podobných postojov a rečí menej.
U nás, napríklad, pracuje niekoľko chirurgičiek, ktoré schopnosťami a výsledkami búrajú mýty o nevhodnosti žien na danú prácu. Aj na svojich predatestačných stážach som mala možnosť spoznať mnohé chirurgičky so získaným rešpektom od ich kolegov.
Svoju možnosť napredovať ste dostali v Třinci, na základe čoho vás ale vybrali? Ako prebieha taký pracovný pohovor uchádzača, lekára?
