ŽILINA. Život im komplikuje nesúlad svojho pohlavia a rodu, pričom im ho neuľahčujú ani predsudky a stereotypné predstavy verejnosti. Transrodoví klienti vyhľadávajú odbornú pomoc čoraz častejšie a žilinská psychologička NINA BURICOVÁ sa im na Slovensku venuje ako jedna z mála odborníčok.
„Ide o situáciu, ktorej náročnosť si vieme predstaviť len ťažko, no nastavenie spoločnosti ju sťažuje ešte viac,“ potvrdzuje s tým, že proces akceptácie svojej identity je u transrodového človeka nezriedka sprevádzaný príznakmi úzkosti či depresie, neraz aj sebapoškodzovaním.
A hoci tu transrodovosť bola oddávna, ešte aj dnes ju skresľujú mnohé mýty. „Sme kultúrou, kde je bežnejšie vyjadriť sa k niečomu, čomu nerozumieme, než pripustiť, že v danej téme nemáme dostatok informácií,“ dodáva pracovníčka Centra poradenstva a prevencie v Žiline. V rozhovore vysvetľuje, ako môžeme týchto ľudí skutočne chápať.
Vyhľadávajú vás v poslednom období transrodoví klienti čoraz viac?
Áno, títo klienti sa stále častejšie obracajú na odbornú pomoc. Bežnejšie sa odhodlávajú vyhľadať podporu, respektíve niekoho, komu sa chcú zdôveriť.
Transrodovosť tu bola vždy, no spoločenské nastavenie si oveľa viac zakladalo na konformite než na osobnej slobode jednotlivca. Tínedžeri hľadajú najmä porozumenie, miesto, kde sa môžu v bezpečnom prostredí, čiže bez predsudkov rozprávať o tom, čo prežívajú.
Domy pri Kuneradskom zámku obývali zamestnanci sídla. Čaká ich obnova Čítajte V prijímajúcom, akceptujúcom vzťahu, kde sú otvorené dvere všetkým témam, sa vytvárajú podmienky pre lepšie pochopenie samého seba. Pre zdravý osobnostný vývin každého dospievajúceho človeka je dôležité, aby sa dokázal mať rád taký, aký je.
Na Slovensku sa dvíha vlna odmietania až nenávisti voči transrodovým ľuďom. Téma verejnosť rozdeľuje. Ako ale problematiku správne prijať? Prečo ich dozaista neodsudzovať?
Možno mať otvorenú myseľ a srdce. To by mohlo stačiť k tomu, aby sme neodsudzovali.
Pre správne porozumenie problematiky transrodovosti je dôležité uvedomiť si, že rod a biologické pohlavie nie sú to isté. Existujú ľudia, ktorí ich majú v súlade a žije sa im jednoduchšie.
Potom sú osoby, ktorých rod a pohlavie v zhode nie sú. Skúste si na chvíľu zavrieť oči a predstaviť si, aké to asi je, aké problémy to človeku prináša, s čím všetkým sa musí popasovať vo svojom vnútri a v okolí.
Premýšľajte nad tým, ako asi chutí takéto dospievanie. Je vôbec možné plánovať si budúcnosť a snívať o rovnakých veciach ako vaši rovesníci? Tam niekde sa dá nájsť odpoveď a snáď aj pochopenie.
Čím sa ale začína tento proces, vnútorný coming out? Ako dlho môže k danej zmene človek dospievať?
Človek narodený s rodovým nesúladom nedospieva k zmene, ale postupne si uvedomuje svoju odlišnosť, s ktorou sa už narodí. Býva to často sprevádzané vnútorným zmätkom, odmietaním sa, neraz sa pridružujú úzkostné či depresívne symptómy, nezriedka sebapoškodzovanie. Ide o veľmi náročné obdobie.
Ďalej sa dočítate:
- čo trápi transrodové osoby najčastejšie,
- aké skreslené predstavy sa o transrodovosti šíria,
- prečo dozaista nejde o rozmar ľudí, ale o trvalú charakteristiku,
- ako sa zväčša k situácii stavajú rodičia transrodových klientov,
- čo psychologičku vždy milo prekvapí,
- prečo je u nás téma taká tabuizovaná,
- akú rolu hrajú v tomto prípade dezinformácie,
- o častom sebapoškodzovaní a ďalších dôsledkoch odsudzovania.
Sprievodným javom v detstve môže byť napríklad pocit, že niečo so mnou nie je v poriadku, že som čudné, nie dosť dobré dieťa, napríklad v rolovo zafarbených situáciách, kedy odo mňa okolie očakáva typicky dievčenské alebo typicky chlapčenské správanie.
Niektoré deti si uvedomujú už v skorom veku túžbu mať atribúty opačného pohlavia a zároveň môžu predpokladať, že tieto pocity má každý. Kontakt s realitou môže priniesť bolesť, ale aj úľavu.
Ak vnútorným coming outom rozumieme proces akceptácie svojej identity či sexuality, transrodoví ľudia ho majú rôzny. Niektorí si to v sebe iba pomenujú a uľaví sa im, pretože vedia, čo potrebujú, iným treba viac času a u ďalších môže ísť o komplikovanejší proces napríklad aj kvôli nastaveniu spoločnosti, ktorá odmieta ľudí nezapadajúcich do stereotypných predstáv iných ľudí.
Kedy, v akom veku si zväčša uvedomia túto odlišnosť?
