ŽILINA. Žilinský Pamätník Carla Gustava Swenssona vyhral prvé miesto v súťaži Záhrada, Park a Detail roka 2023. Napriek silnej konkurencii získal prvenstvo vo svojej kategórii Detail roka. Do tej patrí architektonický, výtvarný alebo biologický prvok v diele krajinnej alebo záhradnej architektúry, ktorý je dominantný alebo významným spôsobom zvýšil celkovú kvalitu diela.
Cenu slávnostne odovzdávali 13. novembra na galavečere v Nitrianskej synagóge. Celkovo bolo v súťaži prihlásených 18 diel zo Slovenska a Rakúska. O výsledkoch, žilinskom pamätníku aj Gustavovi Swenssonovi informuje tlačová správa občianskeho združenia Servare et Manere.
Pamätník, vybudovaný s podporou mesta Žilina v roku 2021, posudzovala spolu s ďalšími dielami medzinárodná porota.
„Jej predseda Petr Förchtgott ocenil nielen mimoriadne architektonické kvality diela, ale najmä množstvo vrstiev a symbolov, ktoré v sebe skrýva, a tiež aj jeho prepojenie s okolím,“ uvádza sa v tlačovej správe s tým, že zohľadnil aj snahu autorov získať čo najviac informácií o osobnosti švédskeho krajinného architekta, ktorému vztýčili najväčší pamätník v Európe.
Bol významným architektom
Carl Gustav Swensson bol švédsky krajinný architekt, ktorý ako profesionál pôsobil prevažne v krajinách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Pracoval na významných záhradných a krajinárskych projektoch na území dnešného Rakúska, Česka, Slovenska, Poľska, Slovinska, Chorvátska aj vo Švajčiarsku.
„Swensson bol skutočne panaeurópskym architektom. Vo svojej dobe patril k produktívnym krajinným architektom s výbornými projektmi a v kontexte miest jeho realizácií ho možno hodnotiť ako krajinného architekta s medzinárodným pôsobením a významom.“

Ako informuje združenie, na území Slovenska v roku 1891 realizoval projekt sadových úprav okolo Uhorskej továrne na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky, ľudovo zvanej Súkenka. Žilinčania ju poznajú skôr pod názvom Slovena.
Preukázanie Swenssonovho autorstva podľa uvedených informácií významne osvetľuje dejiny architektúry v Žiline. Potvrdzuje, že aj v tomto kúte monarchie vznikali krajinárske projekty európskeho významu.
„Žiaľ, do súčasnosti sa z pôvodnej Swenssonovej práce zachovalo iba torzo. Dodnes sa v areáli bývalej továrne dajú identifikovať staré solitérne dreviny z pôvodnej parkovej koncepcie, ktorá vtedy patrila k najvýznamnejším v meste nielen čo do rozlohy, ale aj použitím sortimentu drevín. Ide preukázateľne aj o najstarší žilinský park.“
Architekt doň okrem exotických drevín zakomponoval aj stávajúce voľne rastúce stromy. Veľkorysá parková plocha bola vymedzená Košicko-bohumínskou železnicou a cestou smerujúcou k zaniknutému mostu cez rieku Váh.
Pomenovali po ňom park
V roku 2021 uplynulo 160 rokov od Swenssonovho narodenia a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri žilinskej továrni.
Keďže ide zatiaľ o jediné preukázané a zachované dielo tohto architekta v rámci celého územie Slovenskej republiky, mestské zastupiteľstvo v Žiline svojím uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného Ulicami kysucká a športová na Park Carla Gustava Swenssona.
Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere.
„Súčasný parčík sčasti zaberá aj časť z pôvodného Swenssonovho diela a bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí malú expozíciu drevín v krajine. Mesto Žilina sa na podnet Servare et Manere rozhodlo financovať aj samotný Pamätník Carla Gustava Swenssona, ktorý združenie taktiež zrealizovalo a taktiež sčasti spolufinancovalo,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Pamätník spája viaceré funkcie
Pamätník je umiestnený v parku s rovnomenným názvom a jeho autormi sú krajinný architekt Marek Sobola, sochár Michal Janiga a Ján Janík.
Projekt pamätníka bol realizovaný pod oficiálnou záštitou veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva vo Viedni. Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná Gotickou bránou, najkrajším prírodným útvarom Súľovských skál, horského masívu neďaleko Žiliny.
Záhrada, Park a Detail roka
- Súťaž od roku 2015 vyhlasuje Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu na podporu propagácie kvalitných výsledkov práce záhradných a krajinných architektov, realizačných firiem, dodávateľov a v neposlednom rade aj osvietených investorov. Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu vykonáva osvetovú činnosť pre zvyšovanie kvality životného prostredia, rozširovanie odborných poznatkov a posilnenie spoločenského postavenia profesionálov odboru záhradná a krajinná tvorba.
Pamätník vychádza z Gotickej brány nielen tvarovo, ale i materiálovo.
Masív Súľovských skál je tvorený súľovským zlepencom, ktorý je veľmi podobný betónovej zmesi. Zelená strecha na korune pamätníka nachádza svoju druhovú podstatu v skalnej vegetácii.
„Použitie súčasných krajinárskych nástrojov a metód spolu s klasickou architektonickou skulptúrou a materiálmi, vytvorilo predpoklad k vzniku moderného architektonicko-umeleckého diela, ktoré spĺňa okrem estetickej aj edukatívnu funkciu.“
Architektúra pamätníka svojou polohou prepája mestské dominanty. Katedrálu Najsvätejšej Trojice, Remeselnícky dom a budovu bývalej továrne na výrobu súkna, čím došlo k ich pomyselnému prepojeniu.
Použitie drôtu priamo súvisí s remeslom drotárstva, ktoré bolo v minulosti veľmi rozšírené práve v okolí Žiliny. „Takto došlo k spojeniu tradičného remesla s moderným sochárskym prejavom a architektúrou,“ tvrdí združenie.
Ocenili ho aj vo Švédsku
Ako tiež informuje, o tomto počine sa vyjadril aj Filip Zezovski Lind, Vedúci oddelenia kultúry Mesta Jönköping vo Švédsku, ktoré je Swenssonovým rodiskom:
„Vaša iniciatíva oceniť úspechy človeka s väzbami na Jönköping je skutočne chvályhodná a veľmi si ju vážime. Členovia Prezídia kultúry a voľného času Mesta Jönköping boli skutočne dojatí gestom a významom tejto pocty Carlovi Gustavovi Swenssonovi. Jeho dielo zanechalo nezmazateľnú stopu a je potešujúce vidieť, ako sa oslavuje jeho odkaz," spomína a ako dodáva, dúfajú, že pamätník na Slovensku poslúži ako symbol trvalého puta medzi danými národmi a kultúrami.