Žilinský pamätník získal prvenstvo. Ocenila ho medzinárodná porota aj vedenie švédskeho mesta

Pamätník Carla Gustava Swenssona vybudovali v roku 2021.

Dielo spája viaceré funkcie.Dielo spája viaceré funkcie. (Zdroj: OZ Servare et Manere)

ŽILINA. Žilinský Pamätník Carla Gustava Swenssona vyhral prvé miesto v súťaži Záhrada, Park a Detail roka 2023. Napriek silnej konkurencii získal prvenstvo vo svojej kategórii Detail roka. Do tej patrí architektonický, výtvarný alebo biologický prvok v diele krajinnej alebo záhradnej architektúry, ktorý je dominantný alebo významným spôsobom zvýšil celkovú kvalitu diela.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cenu slávnostne odovzdávali 13. novembra na galavečere v Nitrianskej synagóge. Celkovo bolo v súťaži prihlásených 18 diel zo Slovenska a Rakúska. O výsledkoch, žilinskom pamätníku aj Gustavovi Swenssonovi informuje tlačová správa občianskeho združenia Servare et Manere.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätník, vybudovaný s podporou mesta Žilina v roku 2021, posudzovala spolu s ďalšími dielami medzinárodná porota.

„Jej predseda Petr Förchtgott ocenil nielen mimoriadne architektonické kvality diela, ale najmä množstvo vrstiev a symbolov, ktoré v sebe skrýva, a tiež aj jeho prepojenie s okolím,“ uvádza sa v tlačovej správe s tým, že zohľadnil aj snahu autorov získať čo najviac informácií o osobnosti švédskeho krajinného architekta, ktorému vztýčili najväčší pamätník v Európe.

Bol významným architektom

Carl Gustav Swensson bol švédsky krajinný architekt, ktorý ako profesionál pôsobil prevažne v krajinách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Pracoval na významných záhradných a krajinárskych projektoch na území dnešného Rakúska, Česka, Slovenska, Poľska, Slovinska, Chorvátska aj vo Švajčiarsku.

SkryťVypnúť reklamu

„Swensson bol skutočne panaeurópskym architektom. Vo svojej dobe patril k produktívnym krajinným architektom s výbornými projektmi a v kontexte miest jeho realizácií ho možno hodnotiť ako krajinného architekta s medzinárodným pôsobením a významom.“

Možno vás zaujme Horskí záchranári sa nezastavili. Zlé počasie a sneh v Malej Fatre narobili problémy viacerým turistom Čítajte 

Ako informuje združenie, na území Slovenska v roku 1891 realizoval projekt sadových úprav okolo Uhorskej továrne na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky, ľudovo zvanej Súkenka. Žilinčania ju poznajú skôr pod názvom Slovena.

Preukázanie Swenssonovho autorstva podľa uvedených informácií významne osvetľuje dejiny architektúry v Žiline. Potvrdzuje, že aj v tomto kúte monarchie vznikali krajinárske projekty európskeho významu.

„Žiaľ, do súčasnosti sa z pôvodnej Swenssonovej práce zachovalo iba torzo. Dodnes sa v areáli bývalej továrne dajú identifikovať staré solitérne dreviny z pôvodnej parkovej koncepcie, ktorá vtedy patrila k najvýznamnejším v meste nielen čo do rozlohy, ale aj použitím sortimentu drevín. Ide preukázateľne aj o najstarší žilinský park.“

SkryťVypnúť reklamu

Architekt doň okrem exotických drevín zakomponoval aj stávajúce voľne rastúce stromy. Veľkorysá parková plocha bola vymedzená Košicko-bohumínskou železnicou a cestou smerujúcou k zaniknutému mostu cez rieku Váh.

Pomenovali po ňom park

V roku 2021 uplynulo 160 rokov od Swenssonovho narodenia a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri žilinskej továrni.

Keďže ide zatiaľ o jediné preukázané a zachované dielo tohto architekta v rámci celého územie Slovenskej republiky, mestské zastupiteľstvo v Žiline svojím uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného Ulicami kysucká a športová na Park Carla Gustava Swenssona.

Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere.

„Súčasný parčík sčasti zaberá aj časť z pôvodného Swenssonovho diela a bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí malú expozíciu drevín v krajine. Mesto Žilina sa na podnet Servare et Manere rozhodlo financovať aj samotný Pamätník Carla Gustava Swenssona, ktorý združenie taktiež zrealizovalo a taktiež sčasti spolufinancovalo,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Prečítajte si aj Domy pri Kuneradskom zámku obývali zamestnanci sídla. Čaká ich obnova Čítajte 

Pamätník spája viaceré funkcie

Pamätník je umiestnený v parku s rovnomenným názvom a jeho autormi sú krajinný architekt Marek Sobola, sochár Michal Janiga a Ján Janík.

Projekt pamätníka bol realizovaný pod oficiálnou záštitou veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva vo Viedni. Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná Gotickou bránou, najkrajším prírodným útvarom Súľovských skál, horského masívu neďaleko Žiliny.

Pamätník vychádza z Gotickej brány nielen tvarovo, ale i materiálovo.

Masív Súľovských skál je tvorený súľovským zlepencom, ktorý je veľmi podobný betónovej zmesi. Zelená strecha na korune pamätníka nachádza svoju druhovú podstatu v skalnej vegetácii.

„Použitie súčasných krajinárskych nástrojov a metód spolu s klasickou architektonickou skulptúrou a materiálmi, vytvorilo predpoklad k vzniku moderného architektonicko-umeleckého diela, ktoré spĺňa okrem estetickej aj edukatívnu funkciu.“

Architektúra pamätníka svojou polohou prepája mestské dominanty. Katedrálu Najsvätejšej Trojice, Remeselnícky dom a budovu bývalej továrne na výrobu súkna, čím došlo k ich pomyselnému prepojeniu.

Použitie drôtu priamo súvisí s remeslom drotárstva, ktoré bolo v minulosti veľmi rozšírené práve v okolí Žiliny. „Takto došlo k spojeniu tradičného remesla s moderným sochárskym prejavom a architektúrou,“ tvrdí združenie.

Ocenili ho aj vo Švédsku

Ako tiež informuje, o tomto počine sa vyjadril aj Filip Zezovski Lind, Vedúci oddelenia kultúry Mesta Jönköping vo Švédsku, ktoré je Swenssonovým rodiskom:

„Vaša iniciatíva oceniť úspechy človeka s väzbami na Jönköping je skutočne chvályhodná a veľmi si ju vážime. Členovia Prezídia kultúry a voľného času Mesta Jönköping boli skutočne dojatí gestom a významom tejto pocty Carlovi Gustavovi Swenssonovi. Jeho dielo zanechalo nezmazateľnú stopu a je potešujúce vidieť, ako sa oslavuje jeho odkaz," spomína a ako dodáva, dúfajú, že pamätník na Slovensku poslúži ako symbol trvalého puta medzi danými národmi a kultúrami.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú, čo ľudia budú chcieť
  2. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať
  3. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  4. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia
  5. Úspech firemnej elektromobility: eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van
  6. Andrej Viceník, VÚB: Samosprávy potrebujú partnera, nielen banku
  7. Keď sa z brigády stane kariéra
  8. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky
  1. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  2. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať
  3. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú.
  4. Po oslavách storočnice sa košický maratón pozerá do budúcnosti
  5. TIPOS pokračuje v spolupráci s Bratislavou
  6. IMPERIAL Gold… viac ako zlato...
  7. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia
  8. Úspech firemnej elektromobility: eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van
  1. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov 12 276
  2. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia 10 942
  3. Keď sa z brigády stane kariéra 5 814
  4. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky 2 708
  5. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať 2 545
  6. Firma z Nitry robí miliónové projekty pre Teslu či TikTok 2 209
  7. Na trhu kúpite datle aj ťavu. Maroko má vlastný púštny Hollywood 1 655
  8. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú. 1 624
  1. Jozef Drahovský: Zneužívanie špeciálne upraveného dopravného značenia na páchanie trestnej činnosti
  2. Irena Šimuneková: Múzeum slovenskej dediny v Martine
  3. Ján Karas: Demokracia, ktorú si musíme chrániť
  4. Elena Antalová: Za všetkým nemusíš hľadať ženu, ale...
  5. Daniel Bíro: Lukáš Ilavský ako riaditeľ SOŠE Trnava má plány do budúcnosti. V škole sú tiež žiadané viaceré technické odbory
  6. Štefan Šturdzík: Futbal je krásny , no dokáže byť neskutočne krutý.
  7. Branislav Hláčik: Komando Tiger - Kapitola 11
  8. Medard Slovík: 23 rokov a 300 dní plných priateľstiev: Môj život v srdci knižnice
  1. Peter Franek: Zlá správa pre Uhríka s Mazurekom. 18 857
  2. Ján Valchár: Fantastické správy z Ukrajiny (a Ruska, hahaha!) 14 988
  3. Rado Surovka: Kto zožral Ficovu návnadu ? 14 339
  4. Radko Mačuha: Muž, ktorý nehajloval. 13 798
  5. Jan Dermek: 26.9. - Sviatok svätého Farizeja 12 701
  6. Monika Albertiová: Konsolidácia? Ľudia nemajú čo žrať, a Kuffa? Ide sa na gardistov hrať! 9 801
  7. Ivan Čáni: Súdruh Fico, ďakujem! Vďaka vám nezomriem sprostý ani naivný. 9 673
  8. Ján Valchár: Niečo k situácii v Slavjansku a ruským ponorkám 4 898
  1. Roman Kebísek: Vincent van Gogh kreslil steblami trstiny, ktoré sám zbieral a orezával
  2. Věra Tepličková: Keď vo filme hasiči, skĺznu dole po tyči,
  3. Marian Nanias: "Tí zlí Bruselskí úradníci....."
  4. Dušan Koniar: Za čem númera? vsjo jásno
  5. Roman Kebísek: Povstalec Šulek pred popravou r. 1848 poslal pozdrav sestre – starej mame Štefánika
  6. Dušan Koniar: Kam by chcel, tam ho nepozvú. Kam áno, tam nejde
  7. Věra Tepličková: Tam, kde ide o korytá, budúcnosť je neurčitá
  8. Dušan Koniar: Predčasniatka, kávičkári ako ja (Kávička na malíčka 2025)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Práce sa budú robiť na 250-metrovom úseku pod hradom.


TASR 1
Ilustračné foto.

Žilina prehrala s Liptovským Mikulášom.


Viete, v ktorých krajinách afrického kontinentu realizujú slovenské organizácie svoje projekty v rámci Oficiálnej rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid?


V dobe, keď sa za filtrom ukrývajú dokonalé úsmevy a upravené tváre, prinášame prílohu, ktorá hovorí opačne.


Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu