TERCHOVÁ. Profesionálne hrá na piatich hudobných nástrojoch a od sedemnástich rokov vyučuje v základnej umeleckej škole. 21-ročná multiinštrumentalistka ALEXANDRA ONDRUŠOVÁ z Terchovej potvrdzuje talent tunajších muzikantov.
„Terchová je hudobným talentom miestnych úplne odlišná od zvyšku Slovenska,“ hovorí.
Ona sama začala kultúrne dedičstvo po svojom prastarom otcovi preberať už ako predškoláčka. Kým heligónku ako dieťa nemohla ani počúvať, dnes na ňu učí hrať druhých. Za prínos do obce získala nedávno i ocenenie.
Aj šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj spomínal, že muzikanti z Terchovej sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Vnímate to rovnako?
Určite áno, rozpráva sa dokonca aj legenda. Podľa nej je Terchová pozostatkom zatúlanej nebeskej hviezdy, ktorej dvorní predstavitelia, nebeskí hudobníci, boli prvými osadníkmi tejto obce.
A skutočne si myslím, že Terchová je hudobným talentom miestnych úplne odlišná od zvyšku Slovenska.
Podľa vášho názoru ide aj o väčšiu koncentráciu hudobníkov?
Podľa mňa určite. Tiež sa hovorí, že máme najviac hudobníkov na meter štvorcový. Som názoru, že v posledných rokoch k tomu prispela aj naša základná umelecká škola. Vychováva pokračovateľov muziky z hľadiska spevu i hudobných nástrojov vrátane huslí či klavíra.
Ďalej sa dočítate:
- ktorý z hudobných nástrojov bol pre ňu najnáročnejší,
- k akému štýlu Alexandra inklinuje,
- prečo uprednostnila cestu práva,
- s kým aktuálne spolupracuje,
- ši sa dokáže hraním uživiť,
- ako sa dostala k učiteľstvo už v 17 rokoch.
Čo viem, vy dnes dokážete hrať minimálne na piatich hudobných nástrojoch. Ktorý ste ovládali ako prvý?
Okrem toho, že hrám primárne na piatich nástrojoch, ako samouk sa učím hrať na ďalších. Všetko sa začalo klavírom, na ktorý ma ešte v útlom veku prihlásila moja starká. Ako päťročná škôlkarka som nastúpila do umeleckej školy do triedy pani učiteľky Patrnčiakovej.
Môžeme ale hovoriť aj o istej hudobnej tradícii v rodine, zdedenom talente?
Inšpiráciou bol práve môj prastarký, ktorý, žiaľ, zomrel na začiatku októbra. Snažím sa udržať jeho tradíciu, bol totiž terchovský primáš. Často spomínal, že by si chcel vychovať svojho pokračovateľa, ale jeho deti ani vnúčatá sa muziky nechytali. Dá sa povedať, že ako prvá som to prelomila ja (úsmev).
Počas hodín telesnej výchovy trénujú streľbu. Žiakom žilinskej školy nakúpili športové zbrane Čítajte Boli začiatky ľahké, alebo ste občas aj váhali, či ste sa dali na správnu cestu?
Vždy som mala obrovskú výhodu, hranie mi išlo takpovediac samé. Aj preto som sa dokázala naučiť hrať na toľkých nástrojoch, nemusela som vôbec prehnane cvičiť.
Začali ste klavírom, kedy sa ale vášeň k hudbe začala rozmáhať? Ako si spomínate na celý ten vývoj?
Pamätám sa, že ako šesťročnej mi ku klavíru priniesol krstný otec domov heligónku. Hrával na nej aj prastarký a čo je zaujímavé, vždy som sa heligónky ako dieťa bála. Mala som strach, že praskne a on sa čudoval, aké má pravnúča (úsmev). Nevydržala som ho ani počúvať a napokon hrám na nej pravidelne, z celej rodiny najviac.
Po heligónke som si vytvorila vzťah aj k husliam, pričom opäť ma inšpiroval prastarý otec. Chcela som to ale na nich skúsiť jedine s tým, že ma bude učiť pán Lojzo Mucha, čo bol však ťažký oriešok, keďže nikoho nevyučoval.
Ešte predtým, ako som za ním prišla, som sa jednu pesničku naučila sama. Predviedla som sa a zobral ma pod svoje krídla, naučil ma dokonca veľmi veľa o celkovom prednese.
