V trvaní organizácie je to úctyhodný vek, a preto sa rozhodli, že v spolupráci s mestom Bytča oslávia toto jubileum naozaj dôstojne. Všetko sa to začne v sobotu o 10.00 h slávnostnou sv. omšou v kostole Všetkých svätých v Bytči, po ktorej bude nasledovať slávnostný sprievod mestom. Dobrovoľných hasičov z Bytče prídu pozdraviť aj ich kolegovia z družobného poľského mesta Opocno, ktorí im tak vrátia návštevu z mája tohto roku, keď oni oslavovali 105. výročie založenia zboru. V nedeľu oslavy vyvrcholia už tradičnou hasičskou súťažou o „Putovnú prilbu zakladateľa hasičského zboru“, ktorá bude mať tentokrát medzinárodný charakter, keďže sa jej prvýkrát zúčastnia i poľskí hasiči.
ZAČIATKY ČINNOSTI
Myšlienka zakladania dobrovoľných hasičských spolkov sa začala šíriť z Nemecka v druhej polovici 19. storočia. Veľkú zásluhu na zakladaní spolkov na Slovensku mal najmä tlačový orgán Slovenskej národnej strany, Národné noviny. Už od roku 1872 sa v nich objavovali výzvy na zakladanie hasičských spolkov. O rok neskôr už vznikol hasičský spolok v Martine a na jeho podmet vznikol už v roku 1875 hasičský spolok aj v Bytči. Jeho zakladateľom bol bytčiansky lekárnik Ladislav Tombor (1841 – 1917).
Prvé stanovy spolku schválilo Ministerstvo vnútra v Budapešti 16. januára 1877. Spolu so stanovami bol schválený a publikovaný „Poriadok služby dobrovoľného hasičského spolku vo Veľkej Bytči“, ktorý patrí k prvým slovenským hasičským „cvičebníkom“, ak nie vôbec k najstarším. Spolok bol od svojho vzniku apolitický
a založený na národnom princípe. Slovenčina bola s krátkymi, okolnosťami vynútenými prestávkami, veliacou rečou. Prvým veliteľom sa stal jeho zakladateľ, Ladislav Tombor, ktorý bol na jeho čele do roku 1893. Potom ho vystriedal slúžny Ladislav Domanický, ktorý však v činnosti spolku presadzoval maďarskú štátnu myšlienku. Preto v roku 1895 zvolili za veliteľa advokáta Juraja Mičuru, ktorý sa hlásil k ideám slovenského národného hnutia a slovenčina sa opäť stala veliacou rečou. Z ďalších veliteľov tohto obdobia treba spomenúť bytčianskeho rodáka Justína Reháka a Vladimíra Jesenského, ktorý bol riaditeľom pobočky Tatra banky v Bytči.
Vladimír Jesenský sa od roku 1910 aktívne zapájal a pracoval v prospech slovenskej myšlienky, a preto sa často dostával do konfliktov s politickou vrchnosťou. Pod jeho velením spolok plnil nielen svoju základnú úlohu, ktorou bola ochrana majetku a životov pred požiarmi a živelnými pohromami, ale začal v meste spoluorganizovať aj kultúrny a spoločenský život. Hasičské plesy, kabarety, rôzne osvetovo – vzdelávacie akcie a nacvičovali sa aj ochotnícke divadelné predstavenia. Už pred prvou svetovou vojnou mal spolok okolo100 členov.
V roku 1918 bytčianski hasiči privítali vznik ČSR a aktívne sa pripojili k obrane mladej republiky. V nepokojnom období zabezpečovala poriadok v meste Slovenská národná garda, do ktorej vstúpili aj miestni hasiči a veliteľom bol práve kapitán Vladimír Jesenský. Jej úlohou bola predovšetkým obrana mesta proti útokom maďarského vojska smerom od Žiliny. Nakoniec došlo i k ozbrojenému stretnutiu. Stalo sa to 5. decembra pri obci Kotešová, kde bola maďarská jednotka porazená.
Spolok dobrovoľných hasičov pretrval až do dnešných dní. Samozrejme počas rokov prešiel rôznymi organizačnými zmenami. Jeho vedením, ale aj členskou základňou, prešlo veľa vynikajúcich ľudí, občanov mesta, z ktorých sa každý snažil urobiť pre spolok to najlepšie. Jeho hlavným poslaním však počas celých tých rokov ostala myšlienka, s ktorou bol pre 130 rokmi založený a tou je, ochrana majetku a životov obyvateľov pred požiarmi a inými živelnými pohromami a práca pre dobro obyvateľov mesta. Hasičstvo vzniklo z potrieb obyvateľstva a bezprostredne slúžilo jeho záujmom. Dobrovoľní hasiči sú aj dnes jednou z najpočetnejších organizácií v Bytči, aktívne sa zapájajú do spoločenského života mesta a úspešne tak napĺňajú odkaz svojich predchodcov.
KTO BOL LADISLAV TOMBOR
Lekárnik a zakladateľ dobrovoľného hasičského spolku v Bytči. V bytčianskej cirkevnej matrike je zapísané, že 17. decembra 1841 bol pokrstený Ladislav Štefan Viktor Tombor, syn urodzeného pána Ľudovíta Tombora a urodzenej panej Vincencie Laščincovej. Ladislav pochádzal z druhého manželstva Ľudovíta Tombora. Jeho otec sa prvýkrát oženil 15. novembra 1834 s vdovou Antóniou Schormannovou, ktorá zomrela ako 24-ročná 30. januára 1839 v Bytči .
Záznam o druhom sobáši Ľudovíta Tombora v bytčianskej matrike chýba, je však možné, že sa ženil v Žiline alebo na inom mieste. Práve zásluhou Ladislava Tombora kúpilo v lete roku 1875 obecné zastupiteľstvo v Bytči striekačku pre potreby spolku. To je zároveň prvá úradná písomná zmienka o existencii tejto organizácie. Ladislav Tombor viedol spolok celých 18 rokov. No i potom ostal v spolku pracovať a zastával viaceré čestné funkcie. Na rodnom dome Ladislava Tombora v Bytči na Námestí Slovenskej republiky bola v roku 1975 umiestnená pamätná tabuľa, pripomínajúca sté výročie založenia spolku.
HASIČSTVO V BYTČI
ZA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Vznik nového štátneho útvaru a zmeny v územnej organizácii štátnej správy zasiahli i hasičstvo. Krajinskú hasičskú jednotu v roku 1942 premenovali na Slovenský hasičský zväz. Vzniklo šesť župných jednôt a Bytča patrila do župy Trenčanskej. Pomery vo „vojnovej“ Slovenskej republike sa prirodzene prejavili i na práci výboru hasičskej organizácie v Bytči. Od roku 1939 sa rozhodlo napr. o neprijímaní židovských spoluobčanov do zboru. Bytčianski hasiči však nepatrili medzi politicky aktívne zložky spoločnosti a staré tradície, najmä v profesionálnej sfére pretrvávali, náplň a úlohy zboru sa nemenili. Významné zmeny nastali najmä v oblasti výcviku, v odbornej činnosti a modernizácii technickej vybavenosti. Vtedy už zbor vlastnil viacero kusov modernej hasičskej motorovej techniky. Striekačku, osobný hasičský voz, kropiaci voz, sanitný voz. Budova zbrojnice však bola nevyhovujúca. Chýbali kancelárske priestory, nebolo kde skladovať techniku. Preto v roku 1942 položili základný kameň nového hasičského domu, ktorý dokončili v roku 1944 a dodnes slúži bytčianskym dobrovoľným hasičom.
KULTÚRNO – OSVETOVÁ ČINNOSŤ
HASIČSKÉHO SPOLKU
V druhej polovici 80–tych rokov 19. storočia sa spolok organizačne upevnil, začal sa zapájať aj do spoločenského života mesta a spoluvytvárať ho. Založili hasičskú hudbu, ktorá patrí medzi najstaršie hasičské hudobné telesá na Slovensku. Účinkovala pri rôznych slávnostných príležitostiach, ako boli plesy, kabarety, ale aj na cirkevných obradoch.
Medzi najhodnotnejšie akcie patrili ochotnícke divadelné predstavenia. Pred každou slovenskou divadelnou hrou sa však najprv musel zahrať nejaký maďarský kus. Pred prvou svetovou vojnou nacvičovali divadelné predstavenia učiteľ a funkcionár spolku Pavol Trusina, ako režisér sa uplatnil Ferdinand Dubnicaj. Ochotnícke divadlo s nemalým prispením členov hasičského spolku zaznamenalo najväčší rozmach v období do roku 1914. Potom sa jeho činnosť z pochopiteľných dôvodov utlmila. Spoločenský život sa sústreďoval v kasíne, ktoré bolo v hostinci pri miestnom pivovare. Tu sa hrávali divadlá, konali sa plesy a kabarety. Veľmi obľúbené boli najmä Urbánkove hry. Napríklad v hre Strídža spod hája, ktorú hrali ochotníci v roku 1904, sa predstavilo 24 ochotníkov medzi inými i dlhoroční členovia hasičského spolku. Štefan Bíroš, otec bytčianskeho rodáka akad. sochára Stanislava Bíroša, Štefan Božek, Ferdinand Dubnicaj, Vladimír Jesenský a iní.
Autor: Dušan Beníček
