Už od pradávna ľudia vravia, že „staroba – choroba“, alebo „keď zostarneš, akoby ti slnko za oblaky zašlo“, no veru nie je to vždy pravda. A práve to sa snažili ukázať seniori z folklórnych súborov, ktorí v sobotu 7. októbra oživili sálu Domu odborov v Žiline.
Folklór je vraj droga a táto závislosť je neliečiteľná chvalabohu. Keď sa cifrovanie z nôh, spievanie z hrdla a hranie z husličiek dostanú do srdiečka, vytvoria spolu niečo tak krásne poprepájané, nabité emóciami a ľudskou čistotou, o čom by vedeli veľa hovoriť nielen praví folkloristi, ale aj tí, ktorí to obdivujú ako diváci a priaznivci.
Myšlienku zorganizovať festival seniorských súborov Žilinského kraja jej autor Ivan Šedo aj preniesol do skutočnosti a tento rok sa konal už 5. ročník tohto festivalu.
Prvý ročník zorganizovali folklórni nadšenci zo Žiliny a pozvali naň kolektívy - Senior Oravan z Nižnej, Senior Vtáčnik z Prievidze, súbor Vrbové prútie z Liptovského Mikuláša a domáci Oprášené krpce.
Takmer v tomto zložení sa konal aj tohtoročný 5. ročník, len Senior Oravan nahradili kamaráti zo Seniorklubu Družba z Trenčína. Každý ročník organizuje vždy jeden zo zúčastnených kolektívov a tento rok sa štafeta vrátila späť do Žiliny a ďalšie roky opäť začína putovať v druhom kole miest.
Surfovanie ho priviedlo k podnikaniu. V Maroku vytvoril Kotešovčan kúsok Slovenska Čítajte Diváci mali možnosť v sobotu vidieť v dvojhodinovom programe krásu slovenského folklóru v jej autentickej podobe i v scénickom spracovaní, vypočuť si hravé melódie ľudových muzík aj čisté hlasy speváčok, sledovať aj fyzicky náročné tancovanie, v ktorom si tanečníci – seniori otestovali svoju kondíciu.
Diváci nevideli ortézy, bandáže ani tejpovacie pásky pod suknicami alebo súkennými nohavicami, sledovali len obrovský nával emócií a energie, ktorá z javiska prúdila do hľadiska a v spätnej väzbe vo forme častého potlesku sa vracala späť ku účinkujúcim.
Spokojnosť bola obojstranná – diváci odchádzali s pocitom príjemne stráveným sobotňajším popoludním a účinkujúci s dobrým pocitom, že zase postretávali svojich dlhoročných priateľov folkloristov z iných súborov a že najmä sami seba ale aj divákov presvedčili, že „vek je len číslo“.
Nie každému zdravie dopraje aj po šesťdesiatke či sedemdesiatke sa takto hýbať, tancovať skoro ako zamladi. Ale ak to srdiečko veľmi chce, hlava súhlasí a telo dovolí, tak sa to dá. To vraví aj 80-ročný Paľo Cienik z Oprášených krpcov, ktorý tancuje odmlada a neplánuje prestať. Chvalabohu.
Marián Hossa v žilinskej nemocnici. Dôveru vložil opäť do rúk miestnych odborníkov Čítajte Seniori folkloristi opäť dokázali, že právom patria do folklórneho sveta dnešnej doby, že majú stále čo ponúknuť divákovi a to aj s pridanou hodnotou – oni neimprovizujú, oni tancujú, spievajú a hrajú tak ako to cítia, ako si mnohí ešte pamätajú.
Autor: Danka Šedová
