SIDI IFNI. Rodák z Kotešovej sa zabýval v Maroku. Do tamojšieho mesta Sidi Ifni zavítal Róbert Šutek ako inštruktor surfingu, obľúbil si ho natoľko, že dnes v ňom vedie svoj vlastný biznis.
V špecifickom prostredí vytvoril kúsok Slovenska, hosťovský dom známy ako Salaš . „Taká malá slovenská ambasáda v Maroku so zameraním na športové aktivity a hlavne surfing,“ popisuje podnik založený zhruba pred piatimi rokmi.
Pohltilo ho samotné mesto, atmosféra aj autentické prostredie bez hromady turistov. Ako dodáva, všetko sa vyvinulo prirodzene, ak človek tlačí podnikanie dopredu svojím európskym zmýšľaním, dostáva z marockého sveta na frak.
V tamojšom svete sa ale cíti ako doma už od začiatku, s rodičmi strávil na marockom Salaši Vianoce a na Slovensko plánuje pricestovať hlavne kvôli perfektnej dovolenke.
Prečo sa ste sa vôbec rozhodli podnikať práve v Maroku?
Ja som sa podobnej sfére venoval už predtým, keďže som spolu s kamarátom prvý slovenský inštruktor surfingu s medzinárodnou licenciou ISA. Rozhodol som sa potom pracovať pre európske surf kempy. Najskôr pre český, potom pre jeden z najstarších v Európe, Camino Surfcamp. Má základne v Maroku aj v Španielsku, kde som pre nich začínal pracovať. Leto som strávil raz v jednej krajine, potom na výlete v druhej.

Už vtedy som mal Maroko v hľadáčiku. Vedel som, že má fajn vlny, pôsobivú krajinu. A keď som dostal od svojho šéfa ponuku ísť pracovať do Maroka, ako prvé ma zaujímalo, kde presne. V momente ako povedal Sidi Ifni, dohodli sme sa.
Z celého pobrežia totiž malo špecifický ráz, podľa mňa vyčnievalo z radu. Odišiel som a strávil v ňom kvôli práci dve alebo tri zimy. Raz ma prišiel pozrieť kamarát Erik, teraz už bývalý partner v podnikaní. Pred rokmi sme projekt Salaš rozbehli spolu.
Spomínate výnimočnosť mesta. Čím konkrétne vám učarovalo?
Práveže nič konkrétne (úsmev). Všetko to rástlo samé, atmosféra, mesto, autentické prostredie nie preplnené turistami. V podstate takmer celé Maroko je bývalá francúzska kolónia, no práve Sidi Ifni bolo španielskou enklávou a má aj iného ducha. Ide o súbor faktorov, vďaka ktorým sa tam cítim príjemne. Pre iné mesto by som sa asi nerozhodol.
Chýba vám napriek tomu v krajine aj niečo zo Slovenska?
Zo Slovenska aj zo Žiliny je to zeleň, okolie obklopené stromami, lesmi. Je iné bývať kvázi v púštnej oblasti, zeleň aj kopce sú rozdielne.
Čo sa týka priateľov a blízkych ľudí, vždy ma chodia pozerať, na striedačku. Každý mesiac ma niekto navštívi. Minulý rok na Salaši dokonca moji rodičia strávili aj Vianoce. Keďže som kvôli podnikaniu nedokázal prísť ja, skúsili prežiť sviatky prvý raz mimo domova oni.
Mali sme kapustnicu, koláče, rozprávky. Síce sme namiesto kapra splašili inú rybu, ale inak bolo všetko, ako má. Neboli sme ani obklopení mediálnym chaosom, ktorý sa na Slovensku ťahá od Dušičiek až po Troch kráľov. Z každého rohu na vás kričí koleda.
Ďalej sa dočítate:
- čo Róbertovi zo Slovenska chýba najviac,
- ako vyzerali sviatky v Maroku,
- čo jeho Salaš ponúka,
- prečo tvoria veľkú časť klientely Slováci,
- čo bolo na rozbehnutí podnikania v Maroku najťažšie,
- ako ho prijali miestni,
- prečo je Sidi Ifni odlišné od zvyšku krajiny,
- či náladu v lokalite ovplyvnilo nedávne zemetrasenie,
- prečo sa v Salaši začína hlavná sezóna v októbri,
- aké sú Róbertove ďalšie plány,
- prečo vníma Slovensko ako perfektnú dovolenkovú destináciu.
V Maroku sa sústredíme viac na ľudí a atmosféru okolo seba. Ani tento rok sa mi nepodarí prísť na Vianoce domov, takže sme sa dohodli, že naši pricestujú za mnou. Rovnako ich strávim aj s mojimi kamarátmi, ak sú v krajine, vždy sú pozvaní na Vianoce na slovenskom Salaši (úsmev).
Slovo Salaš evokuje to, čo na Slovensku všetci dobre poznáme. Skúste nám ale priblížiť ten váš.