S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že zomrela významná slovenská výtvarníčka Andika Beráková.
Sochárka a maliarka Andika Beráková sa narodila 10. 4. 1938 v Žiline. Z rodnej Žiliny odišla v roku 1953 študovať do Bratislavy na Strednú školu umeleckého priemyslu, odbor grafika a rezbárstvo u Ludwika Korkoša.
V rokoch 1957 – 1963 pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Jozefa Kostku, na oddelení figurálneho sochárstva. Obľúbený profesor patril nesporne k jej najdôležitejším pedagógom. Tam sa naučila všetko dôležité a potrebné pre jej výtvarný vývoj.
Fascinoval ju motív zrodu nového života. Známe sú jej diela z oblasti sochárskej, maliarskej, ako aj kresliarskej. Bola mimoriadne plodná v tvorbe drobnej plastiky, viacmenej abstrahovanej, odlievanej do bronzu alebo stvárnenej v dreve.
Koncom 60. rokov sa Andika Beráková stotožnila so zmenou štruktúry nášho sochárskeho umenia. Jej sochy vychádzajú z množstva plastických detailov, ktoré pôsobením svetla vyznievajú organicky čisto a prirodzene, majú mäkký, expresívny povrch, ktorý svetlo nielen zachytáva, ale aj reflektuje spätne vo viacvrstvovej zmyslovej harmónii. Tým sa stali zobrazovacími symbolmi ľudskosti, predovšetkým v nespočetných figurálnych podobách ženy a jej základného životného poslania, materstva.
(zdroj: Milan Kosec)Dodnes ich môžeme vidieť v exteriéroch nielen žilinských parkov, verejných priestranstiev, ale i v interiéroch mnohých budov napríklad žilinskej starej radnice.
Mala rada kreslenie a v posledných rokoch vo svojom milovanom ateliéri a galérii na Hornom vale vytvárala série abstrahovaných geometrických malieb, v ktorých „ jej“ žena nadobúda osobité zákonitosti a vlastný vnútorný život viažuci sa na novovznikajúci tvar.
Obdobné prvky nachádzame už v jej komornej a monumentálnej plastike a medailérstve, ktorými sa zaoberala v predošlej tvorbe. Táto tematická a tvarová štylizácia je predovšetkým prejavom obdivu a úcty výtvarníčky ku hmote, v kontexte jej celoživotnej tvorby povýšenej na samostatný výtvarný druh.
Žilina má novú dominantu, slovenský unikát poteší cyklistov Čítajte Andika dlhé roky pôsobila, spolu so svojim manželom, tiež akademickým sochárom a výtvarníkom Ladislavom Berákom, ako pedagóg na legendárnej žilinskej Ľudovej umeleckej škole. Jej študenti ju milovali. Odovzdávala im nielen teoretické a praktické výtvarné znalosti, ale aj nenásilne do ich genómov vštepovala osobitú ľudskosť, pracovitosť, pedantnosť a tak dôležitú serióznosť - cnosti, ktoré je boli prirodzené a vlastné a ktoré ju sprevádzali celým jej životom.
Bola aj vášnivou kuchárkou a skvelou a šarmantnou hostiteľkou, ktorá vždy vedela v kolektíve rodiny a spoločnosti hostí navodiť neformálnu, uvoľnenú a pohodovú atmosféru a vytvoriť to, čomu sa hovorí čaro domova doma, ale aj v priestore často puristického a profesorského profesionálneho umeleckého prostredia. Tak žila a bude žiť v našich spomienkach.
Vzdávame jej hold pre jej prirodzený rešpekt k umeniu, kde sú dlátom, ceruzou i štetcom zaznamenané ľudské osudy a udalosti, z ktorých vychádzajú výtvarné pochody umelkyne, pedagogičky a organizátorky výtvarného umenia.
Akademická sochárka Andika Beráková zomrela 29. 9. 2023 vo veku 85 rokov v Žiline
Autor: Milan Mazúr
