ŽILINA. Sládok Viliam Hujík rozbehol žilinskú prevádzku pivovaru, pričom stál pri zrode malých pivovarov po celom Slovensku. Tie aktuálne zažívajú rozmach, nadšencov slovenských remeselných pív i podnikov pribúda.
„Rád by som pomohol každému, čo nie je možné, a tak sa snažím ľudí aspoň priúčať,“ približuje Žilinčan s tým, že odborníkov na výrobu piva je u nás nedostatok. Pozíciu sládka však v rodine Hujíkovcov udržujú už tretiu generáciu. Práca sa stala ich hobby a miestny pivovar druhým domovom.
Kedy ste prvý raz ochutnali pivo?
Mal som sedem rokov, keď som si odpil z ležiaka, z bytčianskej 12-tky.
Zachutilo vám?
Zachutilo. Odvtedy ma otec ako skúsený sládok začal pomaly do remesla zasväcovať.
O pár rokov neskôr som sa ocitol aj v samotnom bytčianskom pivovare. Mal som v ňom možnosť pracovať, vyskúšať si viaceré pozície od varenia piva až po administratívu, keďže ako zaúčajúci sa sládok som musel prechádzať kompletným procesom výroby. V rámci praxe som navyše navštevoval aj ďalšie slovenské pivovary.
Dostal som sa napokon až do vedenia podniku Vŕšky, venujem sa celkovej výrobe či receptúram. Tvorím ich aj s otcom, spoločne postupy konzultujeme a posúvame na vyššiu úroveň.
Zoológ: Nelegálny lov zničil vlčie rodiny v Malej Fatre, zostali dva jedince Čítajte V pivovare váš otec teda naďalej aktívne pracuje?
Áno, otec je stále tou hlavou a citlivým jazykom chuti pivovaru. Prevažne ho nájdete v pivovare v Terchovej, dokonca aj s mojím mladším bratom, ktorý sa zatiaľ remeslu úspešne priúča.
Plánujete aj vy ďalej odovzdávať rodinné remeslo?
Určite, svoje deti už k nemu vediem. Mám 18-ročnú dcérku, ktorá je po mojom boku od siedmich rokov. Postupne jej prideľujem povinnosti a rovnako tak i 15-ročnému synovi. Najmladší má päť, občas prenáša prepravky alebo malé súdky (úsmev). Uvidíme, čo čas ukáže a akým smerom sa posunú.
Podobne aj nás otec skúšal a pozoroval, či sa v pivovarníctve dokážeme uchytiť. Nakoniec sa udržiava už tretia generácia sládkov.
Vízia ulice pre cyklistov zostala nepochopená. Žilina naleje do Štefánikovej ďalších 1,5 milióna Čítajte Pozícia sládka nemusí byť všetkým známa. Priblížite, v čom spočíva? Ako vyzerá váš bežný deň?
Niekedy pracujem od rána do večera. Deň spočíva v kontrolách, príjme objednaných surovín, účasti pri varení. Kolegov som zo začiatku viedol a doteraz na nich dohliadam, pričom sa ich stále snažím školiť a učiť. Aj ja raz predsa len zostarnem (úsmev).
Cvikačku ani pevný pracovný čas nepoznám, aj mimo areálu pivovaru riešim chod výroby. Komunikujem s marketingom, dohadujem expedíciu.
Možno si mnohí myslia, že len miešam a ochutnávam pivo. Samozrejme, sládok musí aj piť, ale všetko s mierou. Je potrebné, aby kontroloval chuť, jazyk človek neoklame. Poznám kolegov, ktorí počas pandémie koronavírusu chute stratili a pracuje sa im ťažšie.
Ďalej sa dočítate:
- čo zahŕňa pozícia sládka,
- ako sa stal Hujík majstrom v remesle,
- ako sa zmenila pozícia malých pivovarov,
- aké sú kvality produktov menších podnikov,
- čo môže ovplyvniť výslednú chuť piva,
- aké pivá sú podľa Hujíka najlepšie.
Žiaľ, jazyk je pre sládka najdôležitejší, potom sú to ruky a nohy. Mal by sa celého procesu výroby zúčastňovať čo najaktívnejšie, aby bol výsledný produkt dokonalý. Učíme sa pritom celý život.
Aká bola vaša cesta? Spomenuli ste prácu vo viacerých pivovaroch. Kde konkrétne?
Ako sládok pôsobím už 23 rokov, moje začiatky siahali do najbližšieho tunajšieho pivovaru v Bytči, kde pôsobil aj môj otec, prešiel som mnohými podnikmi, od tých najmenších vrátane Ilavského, ktorý zanikol, až po väčšie.
