ŽILINA, ČÍNA. Ako horolezca, fotografa či cestovateľa ho vždy lákali návštevy ďalekých krajín. Len čo z lietadla prvý raz vystúpil v Číne, cítil, že je na správnom mieste.
Druhý domov v nej nachádzal počas dvadsiatich piatich rokov. Žilinčan Peter Čaplický sa rozhodol popri pracovných povinnostiach spoznávať tamojší život, kultúru aj prírodné krásy.
Aktívnym horolezcom sa stal v 80. rokoch, keď začal robiť zahraničné expedície a liezť napríklad po horách na území bývalého Sovietskeho zväzu. Odlišnosť krajiny ho uchvátila.
Jeho ďalšou vášňou sa tak stalo fotografovanie, pričom svoje aktivity, postrehy či skúsenosti postupne zdieľal aj vo viacerých publikáciách. Jeho činnosť ešte viac zintenzívnil práve pobyt v Číne.
„Pri cestách po Európe sa cítim, akoby som bol stále niekde blízko, za rohom, kultúrne rozdiely aj vzdialenosť sú malé. Keď som sa však dostal do Číny alebo Nepálu, zostal som ohromený. Nebolo to len o horách, ale aj pamiatkach, čínska kultúra ma mimoriadne zaujala. Mám chuť sa do krajiny vracať, je rozmanitá a človek v nej má stále čo objavovať,“ popisuje Čaplický.
Slovenská ekonomika má problém. Cudzinci u nás pracovať nechcú, domácej sily je málo Čítajte Prvýkrát ju navštívil pre možnosť doktorandského štúdia, učil na vysokej škole so zameraním na dopravu. Hoci mal ísť pôvodne pre rozšírenie vzdelania do Japonska, vtedy to možné nebolo. Ako alternatívu si zvolil Čínu, do ktorej ho ako milovníka hôr ťahali Himaláje.
Pre Číňanov bol raritou
Podal si žiadosť o štúdium. Začal svoj ročný pobyt a spoznávanie tamojšieho sveta. „Musím povedať, že krajina spred 30 rokov s tou súčasnou už nemá spoločné azda nič. Vtedy sme si mohli povedať, že Čína je zaostalá, teraz je ale v podstate krajinou predstavujúcou tretie tisícročie,“ hovorí Žilinčan.
Ďalej sa dočítate:
- Prečo bola Čína veľkou neznámou,
- ako sa Čaplický snažil začleniť do tamojšieho života,
- akú rolu zohrával čínsky jazyk,
- ktoré aspekty ho na krajine upútali najviac,
- čo ho podnietilo vytvoriť knihu,
- prečo čínske rozprávky slovenské deti rozplakali,
- v čom vidí na Slovensku, v porovnaní s Čínou, zásadný rozdiel.
Ako spomína, podmienky pre fungovanie na vysokej škole boli oproti našim drsné, teplú vodu mali v priebehu dňa k dispozícii len hodinu, ak vôbec.
Kúrilo sa ráno a večer po dve hodiny, teploty na severovýchode krajiny pritom dosahovali mínus 40 stupňov. Čaplický však s podobnými okolnosťami pre jeho skúsenosti z hôr problém nemal, práve naopak, nové výzvy vítal.
