MALÁ FATRA. Populácia vlka nebola nikdy taká vydrancovaná. Po horách Malej Fatry sa pohybujú pravdepodobne len dva jedince. Na výrazný pokles počtu vlkov poukazuje zoológ a odborník na život šeliem Tomáš Flajs.
Pred niekoľkými rokmi sám prišiel s iniciatívou monitorovať šelmy v Malej Fatre. Dobrovoľníci pod jeho vedením každoročne zbierajú všetky informácie zo zimnej prírody nielen o vlkoch, ale aj o medveďoch, rysoch, či divých mačkách.
Za vytrácanie šeliem zo slovenskej divočiny viní pytliakov, ktorí môžu v nočných hodinách požívať techniku umožňujúcu streľbu v tme. Tomáš Flajs je presvedčený, že opatrenie, ktoré má potlačiť šírenie afrického moru ošípaných, likviduje populáciu šeliem. Vlk je podľa neho skvelý predátor, ktorý prirodzene reguluje počty raticovej zveri. Tým, že vlci miznú zo slovenskej prírody, premnožuje sa srnčia a jelenia zver, čo cítia poľnohospodári na poliach.
Málokto mal to šťastie stretnúť vlka v horách Malej Fatry. Koľkokrát sa vám to podarilo?
Za vlkmi behám od svojich sedemnástich rokoch už vyše dvadsať rokov. Vlka som videl päťkrát. Boli to moje životné stretnutia. Považujem sa preto za šťastného človeka. Početnosť vlka je taká nízka, že je to naozaj veľmi vzácny jav. Naposledy som ho videl v októbri v jednej rezervácii v ochrannom pásme národného parku. V tej chvíli bolo také tajomné počasie, jemne mrholilo, bola hustá hmla. Pomyslel som si tesne pred tým, že je to ideálne počasie na stretnutie s vlkom. Stretli sme sa asi dvadsať metrov od seba. Povedal som, si, že si ho obzriem. Žmurkol som očami a on zmizol. Už som len počul, ako uteká. Najkrajšie spomienky, ktoré mám, sú z obdobia, keď som chodieval za vlčou rodinou. V letným mesiacoch vĺčatá úžasne zavýjali. Bolo neuveriteľné počúvať, ako zrejme vítajú dospelých členov svorky, ktorí sa vrátili z lovu. Je neskutočné, že v slovenských Karpatoch sme mali takúto divočinu.
Už nemáme?
V Malej Fatre sme mali dlhé roky identifikované dve vlčie svorky. Jeden rok tu bolo s mláďatami dokonca jedenásť jedincov. Rok na to sa nám tu potulovali už len štyri jedince a momentálne podľa fotopascí, ktorých máme veľké množstvo, vieme o pohybe dvoch jedincov v Národnom parku Malá Fatra. Nie dvoch vlčích rodín, ale dvoch jedincov.

Ako si vysvetľujete úbytok vlčej populácie?
Všetci bojujú s africkým morom ošípaných a povolil sa preto lov v noci, nočné videnie a termovízia. Tieto prístroje nerozlišujú, či sa pozeráte na jeleňa, vlka, medveďa, alebo diviaka. Od obdobia, keď toto povolili používať, začali nám miznúť vlky, začali nám miznúť rysy, ale i medvede. Hoci sa zdá, že rok 2023 je poznačený tým, že je zaznamenaných veľa stretnutí verejnosti s medveďmi, ale ja ako zoológ národného parku mám najmenej stretnutí vôbec, mám iba sedem stretnutí v tomto roku. Mal som už aj 46.
V rozhovore sa ešte dočítate
- prečo treba obmedziť lov s termovíziou a nočným videním,
- prečo Malej Fatre hrozí, že príde o vlka,
- prečo zákaz lovu vlka nemal vplyv na posilnenie vlčej populácie
- prečo sa vlk nepremnoží
Nedávno vlci roztrhali a rozohnali stádo oviec v Zázrivej, podobný incident sa pred niekoľkými dňami stal aj vo Vrátnej doline. Toto majú na svedomí dvaja vlci?
Dáva to logiku. Fungujúca vlčia rodina, v ktorej je päť – sedem členov, nemá problém zadovážiť si potravu a strhnúť akékoľvek zviera.