STRÁNSKE. Dobrovoľníci pracujú takmer každý deň na záchrane Kostola sv. Heleny v Stránskom. Objekt bol pred stovkami rokov postavený na vŕšku mimo dediny, uprostred cintorína, aby obyvatelia nemuseli dochádzať do vzdialeného kostola v Rajci.
„Bohoslužby v kostole bývali každú tretiu nedeľu, v robotné dni pri zaopatrovaní chorých a pri pohrebe,“ uvádza obec o kostole, ktorý sa neskôr pre prírodnú katastrofu začal meniť na ruinu.
Rajeckú kotlinu od 15. storočia zasiahli viaceré zemetrasenia, pričom to najväčšie sa podpísalo aj pod osud daného objektu, jednej z najstarších sakrálnych stavieb v žilinskom regióne. Definitívne ju uzavreli v roku 1877.
Posledných desať rokov sa kostolu snaží život prinavrátiť občianske združenie Obnova slovenskej zeme, ktoré je nájomcom a správcom tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Stálymi dobrovoľníkmi sú pritom len dvaja nadšenci. „Z miestnych nám prídu vo voľnom čase pomôcť dvaja dobrovoľníci, pričom sú to ešte aj bratranci, Mirko Jánošík a Frederik Masaryk, čím ich pozdravujeme a ďakujeme, že aspoň oni sa zapoja a nie je im osud ich pamiatky ľahostajný,“ hovorí šéf združenia Ján Gašpierik. Občas sa k nim pridajú aj triedy alebo záujemcovia v rámci firemnej dobrovoľnej akcie.

Ako dopĺňa, ďalšej pomoci by sa potešili. „Pomocné ruky nám stále chýbajú, v rámci dobrovoľníckych prác je možné široké zapojenie, ide o ľahšie aj ťažšie práce, vhodné pre mužov aj pre dievčatá,“ pokračuje Gašpierik, „kto má chuť, môže sa zapojiť a svojím pričinením tak darovať minulosti budúcnosť.“
Aktuálnu sezónu podľa jeho slov pracujú na dokončení južnej steny víťazného oblúka, na obnove juhovýchodného nárožia lode, aj na ďalších úpravách v presbytériu a vo veži. Na pamiatke navyše prebieha archeologický výskum lode objektu.
Napredujú tak na ceste, na ktorú sa vydali v roku 2013. Ako prvé odstránili skládku z kostola, náletové dreviny a upravili okolie stavby, o rok neskôr odštartovali zabezpečovacie práce.

„Prvé väčšie murárske zásahy sa začali v roku 2015 vďaka podpore ministerstva kultúry, ktoré sčasti podporilo výskumy, stavebné materiály a statické zabezpečenia na danej pamiatke aj v tomto roku.“
Doteraz podľa slov predsedu združenia zabezpečili a obnovili podstatnú časť objektu. Loď, presbytérium, sakristiu aj vežu kostola. „Každoročne sa snažíme podľa finančných možností zachrániť určitú vytypovanú časť pamiatky, aby neohrozovala turistov.“
V budúcej sezóne by sa chceli intenzívnejšie sústrediť na vežu, pričom tá je dominantnou, ale momentálne i najpoškodenejšou a najviac ohrozenou časťou. „Bude to aj oveľa technicky a finančne náročnejšie,“ približuje Gašpierik s tým, že popri všetkom treba myslieť aj na údržbu pamiatky.