ŽILINA, STREČNO. Bol nadaný a veril v sľubnú kariéru. Zo dňa na deň mu ale život zmenil psychický stav, chronická forma schizofrénie.
„Bol som presvedčený, že som spasiteľ a zomriem za druhých,“ tvrdí 37-ročný Peter Kozoň zo Strečna o prepuknutí choroby. Ďalšie ráno cítil, že nie je sám sebou. Išlo o začiatok boja, ktorý zdoláva dvadsať rokov.
Namiesto školy nastúpil na hospitalizáciu a liečbu elektrošokmi, od vysnívaného povolania psychiatra musel upustiť a stal sa invalidným dôchodcom. Hoci mu schizofrénia vzala veľa, nevzdal sa, naučil sa jej čeliť. O problémoch chce v rámci osvety otvorene hovoriť.
Ako sa máte? Aký je váš terajší duševný stav?
Mám chronickú formu schizofrénie, takže sa u mňa stále vyskytujú nejaké symptómy, najčastejšie depresie, úzkosti, strachy, paranoidné stavy. Cítim sa izolovaný od vonkajšieho sveta, pociťujem apatiu a emocionálnu plochosť, niekedy mám pre psychický stav málo energie a aj jednoduché aktivity ma stoja veľa úsilia.
Človek je v prvom rade nastavený na medikamentóznu liečbu, aby sa príznaky zmiernili a dokázal fungovať. Čo sa týka priebehu schizofrénie, z odborného hľadiska platí takzvané tretinové pravidlo.
Ďalej sa dočítate:
- Ktoré prvotné príznaky Peter prehliadal a čo zažíval pri prepuknutí choroby,
- kedy sa rozhodol prvý raz vyhľadať odbornú pomoc, prečo skončil na hospitalizácii,
- ako sa jeho stav vyvíjal a ktoré nežiadúce účinky mu lieky spôsobili,
- ako sa u neho prejavila liečba elektrošokmi,
- aké bludy zažíval a ako vyzerali dni na psychiatrickom oddelení,
- čo musel zatajiť kvôli prepusteniu zo psychiatrie,
- ako duševná porucha zmenila jeho život,
- v čom majú ľudia o schizofrenikoch skreslené predstavy.
Tretina ľudí sa po prvom psychotickom ataku úplne vylieči alebo z neho vyjde so zanedbateľnými následkami, tretina má epizodický priebeh, čiže ataky majú napríklad raz za rok a medzi nimi sú úplne v poriadku. Potom sú tí chronickí, ako ja, ktorí žijú so stálymi príznakmi.
Od 19 rokov som kvôli schizofrénii na invalidnom dôchodku, každý pondelok navštevujem denný psychiatrický stacionár. Venujem sa popritom práci okolo domu, záhrade alebo športovým aktivitám, ak mi to môj stav dovolí.
Čím sa všetko začalo? Kedy ste zistili, že niečo nie je v poriadku?
Mal som takzvanú premorbídnu osobnosť, čo znamená, že už od malička som mal príznaky predchádzajúce tomuto ochoreniu. Patrila k ním moja introvertná povaha a sociálna utiahnutosť, čo samozrejme nemusí vždy automaticky predpovedať nástup schizofrénie. No v mojom prípade sa tieto prejavy s ňou spájali.
Žilina stavia trhovisko, za ktoré sa nebude hanbiť Čítajte Prepukla u mňa zo dňa na deň, keď som mal 17 rokov. Zrazu sa u mňa objavila celá spleť psychotických zážitkov. Väčšinou býva začiatok choroby plazivý a pomalý, problémy sa nabaľujú v priebehu pár týždňov či mesiacov. U mňa prepukli akútne.
Intenzívne som začal prežívať mesiášsky blud, myslel som si, že som vyvolený a svojou smrťou, obetou, zachránim veľa ľudí. Bral som to ako realitu, bol som presvedčený, že som spasiteľ a zomriem za druhých. Bol som s tým zmierený a úplne pokojný. Moja nálada bola nadnesená, svet bol pre mňa gombička.
Ďalšie ráno som sa začal cítiť odcudzený sám sebe, ide o takzvanú depersonalizáciu. Vnímal som, že nie som sám sebou a chytila ma depresia, nevedel som si vysvetliť, čo zažívam.
