ŽILINA, KYSUCE. Žilinská diecéza má od júna troch nových kňazov, pričom ďalších štyroch mužov vysvätil žilinský biskup za diakonov. Medzi nimi aj Petra Sovíka, rodáka z Radole. Potvrdzuje, že záujem o kňazské povolanie klesá, čo vidieť aj v seminári.
Aj Petrove plány boli spočiatku odlišné, svoje smerovanie prehodnotil počas štúdia na vysokej škole. Túžil sa stať vývojárom hier, teraz však stojí pri oltári a ohlasuje evanjelium.
Nedávno vás vysvätili za diakona, plánujete pokračovať a stať sa kňazom?
Áno, určite mám v pláne pokračovať na tejto ceste. Býva zvykom, že kňazská vysviacka je do roka po diakonskej, a teda väčšinou po ukončení posledného 6. ročníka teologickej fakulty.
Konkrétne žilinskí bohoslovci študujú na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a formujú sa v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre.
Mladá Žilinčanka verila, že rakovinu porazí. Najťažším momentom bol príchod medzi choré deti Čítajte Ako som spomenul, ak pôjde všetko dobre, približne o rok ma čaká kňazská vysviacka spolu s ostatnými diakonmi našej diecézy. Za tento čas musím ešte úspešne ukončiť štúdium na fakulte štátnou skúškou z teológie a obhajobou diplomovej práce.
Ako zatiaľ vyzerajú vaše dni, čo spadá do náplne práce diakona? Táto pozícia totiž mnohým ľuďom nemusí byť až tak známa ako úloha kňaza.
Niekedy je pre ľudí moja pozícia neznáma aj preto, že väčšinou sa diakon po roku stáva kňazom a tak nie každá farnosť má príležitosť spoznať náplň diakonskej služby. No je pravda, že pomaly pribúdajú aj trvalí diakoni, v súčasnosti ich je však veľmi málo.
Aj v Skutkoch apoštolov čítame, že v prvotnej cirkvi boli diakoni ustanovení na službu pri stole, aby sa apoštoli mohli venovať ohlasovaniu evanjelia. V súčasnosti je už úloha diakona chápaná trošku inak, nakoľko aj diakon je ten, ktorý nielen pomáha kňazovi pri Eucharistickom stole, ale aj hlása evanjelium.
Môžem krstiť, sobášiť, pochovávať, pomáhať kňazovi pri oltári a rozdávaní Eucharistie, viesť adoráciu a udeľovať požehnanie s Najsvätejšou oltárnou sviatosťou, žehnať a ohlasovať evanjelium nielen jeho čítaním, ale aj kázaním.
Aké životné, profesijné plány ste mali predtým?
Nemal som nejaké veľké životné plány. Skôr tým, že som študoval informatiku štyri roky na strednej škole, jeden rok na vysokej, a rád som si zahral nejaké videohry, túžil som sa stať vývojárom videohier.
Ale počas prvého ročníka na vysokej škole som sa utvrdil v tom, že nechcem stráviť celý život za počítačom. A aj napriek mojej introvertnej povahe chcem pracovať s ľuďmi a byť s nimi v kontakte.
Kedy ste sa rozhodli vydať na túto cestu, čo vás podnietilo stať sa kňazom?
Čo sa týka môjho rozhodnutia ísť do seminára, myslím si, že u mňa sa nedá hovoriť o nejakom konkrétnom zážitku v zmysle prebudenia. Jedným z prvých momentov, kedy som spojil sám seba s možnosťou stať sa kňazom, bol moment, keď mi jeden kňaz na dôchodku pozerajúc na mňa povedal, že ním budem.
